Bielorusko síce nepatrí medzi európske metalové veľmoci, asi aj preto, že tam z hľadiska „západu“ líšky dávajú dobrú noc a krajina tak trochu nedobrovoľne žije v akejsi izolácii, ale tvrdo hrabnúť do strún vedia aj tam. Ak ostaneme len pri death metale, o nejakých tamojších spolkoch ste sa mohli dozvedieť už v časoch, keď tieto kraje skúmali KRABATHOR, a z tých novších tu pred časom dosť úspešne defilovali brutálni EXTERMINATION DISMEMBERMENT .
POSTHUMOUS BLASPHEMER z hlavného mesta Minsk nie sú žiadni nováčikovia, vznikli v roku 2001 a odvtedy posmrtne narúhali päť dlhohrajúcich albumov, EP a tri splity s prevažne ruskými kolegami. Z predošlej tvorby som počul minulý album „Fracture The Worship“, zanechal dojem zhruba ako „solídna práca, v Bielorusku iste špička, ale na druhej strane nič, čo by zanechalo trvalejšiu spomienku“. (S nejakou trvalejšou spomienkou je to s pribúdajúcimi kapelami čím ďalej tým biednejšie, takže nie zlý výsledok.)
Novinka „Exhumation Of Sacred Impunity“ je vonku od začiatku februára a postarala sa o ňu moskovská kafiléria Coyote Records. Na obale je sympatický ohnitý gore/zombie výjav, ktorý v spojení s názvom albumu vzbudzuje podozrenie, že ide o ľahkú inšpiráciu posmrtným súdom istého pápeža v 9. storočí. Vyzerá to dobre prinajmenšom v porovnaní so sériovo chrlenými BDM „opravárskymi“ výjavmi, v ktorých hlavnú úlohu hrajú ženy. Namaľované zručne, má to atmosféru, dokonca aj hlavu a pätu – samozrejme v mantineloch strašidelných fantázií.
Máme tu ešte hudbu, osem skladieb za nejakých 37 minút + drobné. Album sa začína zaujímavou tvrdou inštrumentálkou „Rivers Of Poisoned Faith“, náladovou kompozíciou, kde výraznú rolu hrá veľa zľahka mrazivých harmónií. Vážne ladená melodická záležitosť, navodzujúca tú správnu atmosféru. V žánri, ktorý si na inštrumentálne kusy zas až tak nepotrpí, príjemné oživenie.
S „Ash For Utopia“ sa to celé začne naozaj. Kto nevie, čo by mal očakávať, môže sa pripraviť na živý, pomerne technicky ladený klepačkový death metal na pomedzí klasických deväťdesiatkových záležitostí a súčasnejšieho brutálneho death metalu. Počuť tu odlesk klasikov ako CANNIBAL CORPSE, DEATH, MORBID ANGEL, MONSTROSITY alebo SINISTER, spracovaný s takým akýmsi európskym, možno až slovanským temperamentom a cítením pre extrémny metal. Spomínam to tu preto, že nejedna pasáž mi pripomenula aj starý DEMENTOR, prípadne ERYTROSY na „Delights“. V takomto duchu sú tu aj hlboké, často ťahavé growlujúce vokály.
K modernejšiemu brutálnemu death metalu majú Bielorusi rovnako blízko. Gitarové vrstvy, trilky a tempá bicích na viacerých miestach vyznievajú ako tak trochu viac na uzde držaní ORIGIN, mnoho melodických polôh a hojnosť sólovania zase POSTHUMOUS BLASPHEMER stavia do spoločného žánrového prúdu s ARCHSPIRE, BENEATH alebo aj SPAWN OF POSSESSION. (Pozor, PB nie sú „konzervatoristi“, len normálne brutálne metly, ktoré proste baví „šperkovanie“.) V podstate ide o kvalitný sofistikovanejší deathmetalový výprask s jasnými inšpiračnými zdrojmi a príjemným čitateľným zvukom, ktorý bieloruskú scénu reprezentuje naozaj dôstojne.
