Toto vlastne ani recenzie v pravom slova zmysle nie sú, hlavne pokiaľ za recenziu považujete nejaký siahodlhý výlev. Proste len pár viet o niekoľkých nahrávkach z oblastí hraničiacich prevažne s black metalom, ktoré ma v poslednej dobe niečím zaujali.
ÁRSTÍĐIR LÍFSINS – Aldafǫđr ok munka drótinn (2014, Ván Records, 2CD, 47:01 a 33:50)
„Obdobia života“, tak sa dá rozlúštiť názov trojčlennej islandsko-nemeckej kapely. Podobne ako v prípade FALKENBACH aj tu je zakladateľom Nemec so silným vzťahom k islandskej kultúre, mytológii, histórii, hudbe a aj atmosfére ostrova dymiaceho kdesi za koncom Európy. „Aldafǫđr ok munka drótinn“, dvojalbum z decembra minulého roku, je už tretím skutočne dlhohrajúcim kusom a prináša naozaj vydarenú a pôsobivú hudbu. Dávny Island vikingov i ich potomkov rozhodne áno, nejaký rozjuchaný „folk metal“ určite nie. Toto je silne pohanská, vikingská, dávnymi vekmi presiaknutá a atmosférická záležitosť, veľmi autentická, pracujúca s rozviatymi blackmetalovými plochami, majestátnymi, melancholickými i vznešenými náladami, okorenená hrou starých nástrojov a veľmi pôsobivými rôznorodými vokálmi a zbormi. Veľmi vzdialene čosi ako závan starých ENSLAVED, IN THE WOODS a podobných prírodných mystikov, zahalený do atmosféry, akú vytvárajú WARDRUNA.
http://www.metal-archives.com/bands/%C3%81rst%C3%AD%C3%B0ir_l%C3%ADfsins/3540315587
http://www.arstidirlifsins.net/
FOREFATHER – Curse Of The Cwelled (2015, Seven Kingdoms, 50:24)
Bratia Athelstan a Wulfstan v apríli tohto roku zložili ďalší, už siedmy dlhohrajúci hold starému anglosaskému svetu. Po „Steadfast“ z roku 2009, ktorého hodnotenia sa po svete dotýkali absolutória, a vydarenom, aj keď nie až takom ohromujúcom „Last Of The Line“ spred štyroch rokov je dosť jasné, že FOREFATHER svoj štýl vybrúsili do formy, ktorá im už veľa miesta na hľadanie nových ciest neposkytuje. Ak ich však máte radi pre hudbu, ktorú tvoria, budete veľmi spokojní – heroické atmosféry, rozviate i bojovné melódie, pohanská i nie až taká pohanská (Sasi v čase bojov s vikingmi už nejaký čas chodili do kostola) atmosféra anglických lúk, polí, lesov i kopcov, výborné zúrivé, zlostné i vznosné vokály, mnoho veľmi chytľavých pasáží a napriek tomu bez efektu prvoplánového podsúvania sa poslucháčovi, FOREFATHER to skrátka na fanúšika stále s prehľadom zahrajú.
http://www.metal-archives.com/bands/Forefather/781
http://www.forefather.net/
GOATBLOOD – Adoration Of Blasphemy And War (2015, Dunkelheit Produktionen, 31:05)
Pätnásť skladieb za polhodinu a drobné, hm, asi výprask? Veruže áno, GOATBLOOD z Kleve (Severné Porýnie – Westfálsko) sa s ničím nemažú a vo dvojici Reverend Slayer (bicie, vokály) a Satanic Death Vulva (vokály, gitara, basa) hrnú hrubý, hulvátsky, vulgárny, rúhačský a agresívny black/death metal, hudobne odchovaný na BLASPHEMY, ARCHGOAT, BEHERIT, PROFANATICA, skrátka práskavé zahuhlané, pekelne klokotajúce a vybuchujúce ožraté zlo. Stojí to väčšinou na pár akordoch, nejakého umelca tam nestrúha fakt nikto, táto hudba chce svoje terče vyfliaskať, ošťať ich a ešte im vynadať do chudákov. Úroveň zhovädilosti prevyšuje možno aj SADISTIK EXEKUTION, hudba však znie na rozdiel od Austrálčanov predsa len trochu organizovanejšie. Ak túžite po niečom sofistikovanom a umeleckom, od tohto utekajte. Pokiaľ máte sklon byť občas hovado, pobavíte sa. Na názvoch skladieb určite, a napríklad taká „Bombing Blood“ je pri tom totálnom minimalizme slušná stuchnuto ponurá „hitovka“.
http://www.metal-archives.com/bands/Goatblood/3540360407
https://www.facebook.com/Goatblood-492948934177125/timeline/
GORGOROTH – Instinctus Bestialis (2015, Soulseller Records, 31:19)
Čertove kopytá z bergenského Mordoru patria do základného fondu nórskeho black metalu, keďže ho pomáhali dostať tam, kde dnes je, a v 90. rokoch napísali celkom zásadnú kapitolu žánru. Dnes, po kadejakých eskapádach, okrem iného aj na tému autorských práv, sú GORGOROTH spolkom, ktorý to občas dostáva „zožrať“ viac, než si zaslúži. Fajn, najprv som ich videl naživo hrať fakt otrasne, po rokoch naopak celkom impozantne, „bolo to tam“, každopádne „Under The Sign Of Hell“ a „Destroyer“ aj dnes považujem za dobré albumy. Neskoršiu tvorbu som už vnímal skôr zbežne, ale neurazila, občas im to hralo celkom dobre. Novinku som si vypočul hlavne kvôli zvestiam, že je tak trochu „iná“. Možno s tým súhlasiť, aktuálnych osem skladieb mieša nórsky black metal s tým švédskym, aj po zvukovej stránke, a hlavne sa na mnohých miestach hudba zaujímavo a dosť vydarene „preklápa“ do deväťdesiatkového švédskeho black/death metalu na spôsob THE MOANING alebo LORD BELIAL. Nič ohromujúceho, ale funguje to.
http://www.metal-archives.com/bands/Gorgoroth/770
http://www.gorgoroth.info/
NEOLITH – Izi.Im.Kurnu-Ki (2015, Non Serviam Records, 39:01)
NEOLITH z poľského Krosna existujú už od roku 1991, debutový album „Igne Natura Renovabitur Integra“ z roku 1998 mám ešte na kazete, dostal som ju vtedy na feste v Brekove, a bol to silný kus originálneho death/doom metalu. Možno by som doma vedel nájsť aj ten nasledujúci, ťažko povedať, ale v marci tohto roku im vyšiel štvrtý dlhohrajúci kus, ktorý môžem jedine odporučiť. Výborná desaťskladbová nálož dramatického, svojsky vášnivého, typicky poľského death metalu, kompozične i technicky prepracovaného a okoreneného experimentálnejším blackom tak trochu v štýle GOLDEN DAWN, trochou elektroniky, ale takej skôr nepozemskej – album sa textovo dosť zaoberá hlavne sumerskými a sčasti egyptskými témami, hodenými do polohy možného kontaktu dávnych civilizácií s návštevníkmi odinakiaľ, a miestami to pripomenie aj najsilnejšie časy legendárnych NOCTURNUS. Celkovo ide o solídny nárez s výborne vystavanou atmosférou a originálnu vec.
http://www.metal-archives.com/bands/Neolith/12485
http://www.neolith.pl/
MYRKUR – M (2015, Relapse Records, 37:03)
Takže takáto je situácia – baba z Dánska, v civile okrem iného nielen hudobníčka, ale aj modelka, si v USA urobí jednočlenný blackmetalový projekt. Chytia sa ho Relapse a v promokecoch z neho urobia dobre že nie „novú nádej black metalu“. A babe to tým pekne poserú, pretože z ortodoxných recenzentských kruhov sa začne liať močovka o kadečom inkluzívne „vrchol hipsterského black metalu“ (áno, to je dosť smiešny úkaz, ale BM pozná aj úkazy úbohé). Plus aké je to celé zle zložené, zahrané, nahrané. OK, podobne „zle“ aj zle zahratých nahrávok je plno medzi tými uctievaným, ktoré ale zložil pred vyše 20 rokmi random vykechlený Nór, optimálne cestou do väzenia, a to sa môže. Či má toto „hipsterské“ témy, to posúdiť neviem, hudobne ale ide sčasti o atmosférický black metal v duchu 90. rokov, so „silným ženským pohľadom na vec“, aspoň teda ja som si tu sem-tam spomenul na prvý album DISMAL EUPHONY a podobné veci s „éterickými“ vokálmi. (Má to aj klavírne podmáznuté časti, kde to už ale pripomína debut THEATRE OF TRAGEDY.) Nárezové pasáže sú miestami poriadna zloba, ak by to prísnemu kritikovi nasolil vyššie spomenutý chlap, kritik možno aj navalí ikry do spoďárov. No a potom sú tam také post- nálady ako u AMESOEURS a podobne. U mňa v pohode.
http://www.metal-archives.com/bands/Myrkur/3540386032
http://www.myrkurmusic.com/
