Od poľských Godz Of War Productions prišiel už pred časom ďalší balíček s kapelami, ktoré síce nie sú svetoznáme, do sveta sa však môžu pustiť bez bázne a hany. Z tejto kolekcie najnovšia vec vyšla ešte v decembri 2014, ale schlamstnúť balík a nič nenapísať, to by sa mi z toho neurobilo dobre, a fanúšikovia o nových skupinách a nahrávkach vedieť potrebujú, aby netočili dokola furt tých istých desať kapiel.
DISORDER – Pure Hatred (2014, samovydanie, 32:24)
Oko (bicie), Ramzes (gitary) a Kat (basgitara, vokály) sú z poľského Strzegomu. Originalitou názvu fakt nezabodujú, s hudbou je to lepšie. Existujú od roku 2000, debutový album „Confess“ vydali v roku 2006, ten ďalší, o ktorom je reč, osem rokov po ňom. „Pure Hatred“ obsahuje dvanásť skladieb (posledná je inštrumentálka) čistokrvného, prevažne rýchleho, energického a útočného death metalu, ktorý by v mnohých náklepových pasážach s iným zvukom a typom vokálu zniesol aj prívlastok „brutal“. Niekedy je to naozaj dosť besniace takým guľometným spôsobom, ale paľbu spestrujú viaceré ponuré pomalšie atmosférické úseky. Gitarovo zaujímavé, pracuje sa s melodikou i disharmóniami, preto je celkom škoda, že gitary znejú v porovnaní s čistými, výraznými bicími a dôrazným, zlovestným vokálom trochu pritlmene. Celkovo ide o zaujímavý deathmetalový súboj „tranzovných“ i stiesňujúcich nálad, v rámci žánru pomerne svojská, trochu odľudštene chladná vec.
6,5/10
http://www.metal-archives.com/bands/Disorder/3540385385
CINIS – Subterranean Antiquity (2014, Old Temple, 42:12)
V Białystoku, kedysi hlavnom meste poľského grindu, sa hrajú aj iné rubárne. V „portfóliách“ Terefereho (basa), Kreta (vokály), Konrada (bicie), Bielema a Iwana (gitary) nájdete spolky ako EFFECT MURDER, ABUSED MAJESTY, HERMH, CALM HATCHERY a podobne, takže ak v prípade od roku 2003 pôsobiacich CINIS budete tipovať death metal prikláňajúci sa aj k temnejším riešeniam, nepomýlite sa. „Subterranean Antiquity“ je nasledovníkom debutu „The Last Days Of Ouroboros“ z roku 2006 – tento rozstup ide hlavne na vrub záväzkov v ostatných pomerne vyťažených spolkoch – a je na ňom jedenásť kusov. Pre priaznivcov úderného, náklepového a prepracovaného hutného klasického death metalu, v istých momentoch zabiehajúceho aj do teritórií staroškolského BDM, je toto jednoznačne tip. CINIS v mnohom vyznievajú ako poriadne namakaná poľská odpoveď na KRISIUN, príval divokej, nespútanej živelnosti, namixovaný s melodickejšími, harmonickými, náladovými úsekmi a s vášňou typickou pre poľské elity na hranici death a black metalu, napríklad AZARATH.
8/10
http://www.metal-archives.com/bands/Cinis/38072
AGGRESSOR – Death Follows Me (2013, samovydanie, 31:19)
Na prvý pohľad by sa aj tu dalo sarkasticky pohovoriť na tému originality názvu, ale AGGRESSOR sú pekelne stará banda, ktorá s rokom vzniku 1988 patrí k priekopníkom kovu smrti v Poľsku. Prvá etapa jej existencie sa skončila kedysi po roku 1990, druhá beží od 2004-ho, odvtedy si smrtonosi zo Słupska na konto pripísali tri albumy vrátane debutu z roku 2008. „Death Follows Me“ je už dva roky stará vec, hodí sa ale napísať o nej pár riadkov, pretože robí dojem po hudobnej i zvukovej stránke. Žánrovo je to vyšitá 1. polovica 90. rokov, európska škola, dá sa tu však bez väčších rezerv hovoriť aj o klasickom starom BDM. Skladby sú väčšinou rýchle, naklepané a drviace, poriadne divoké, zvlášť v pasážach, kde sa hlboký growl potýka so zúrivým škrekom je to impozantný víchor a zloba. Drvivé deathmetalové riffovanie striedajú ponuré i majestátne harmonické postupy, nezabúda sa na vhodne využité melódie a typicky poľský zmysel pre osudovú dramatickosť. Zvuk je veľmi dobrý, prirodzený, priestorový, hutný a kope. Basa je často pôsobivo buldozérová, celkovo to ani pri jasne priznanej starej škole nie je žiadne „retro“ a do sveta sa album pobral ako digipack.
7,5/10
http://www.metal-archives.com/bands/Aggressor/36102
HORROR OF NAATU – No Hope For No One (2014, samovydanie, 26:22)
Ten dvojitý zápor v názve nahrávky nebol najlepší nápad, ale tak dajme tomu. HORROR OF NAATU sú z Krakova, vznikli v roku 2013 a pôsobia v dvojici August (bicie) a Hunger (gitary, basa, vokály). Obaja hrajú aj v rozhodne známejších pekelnícky deathmetalových STILLBORN a v tomto „bočáku“ sa venujú o čosi extrémnejšiemu podaniu smrtiaceho kovu. Povedal by som, že im to ide veľmi slušne, „No Hope For No One“ prináša sedem kusov zlovestného, v podstate brutálneho death metalu starej európskej školy. Dosť ma teší, že sa niekto venuje podobne majestátnemu vyhladzovaniu, aké HYPOCRISY pestovali na svojom najlepšom albume „Osculum Obscenum“. Nálada hudby a zlovestné harmónie i brutálny vokál idú podobným smerom, navyše je tu pár zaujímavých melodických úsekov, popri typickom 90-kovom growle aj viacero psychopatických či zúfalých škrekľavých vokálov, v úvodnej skladne trocha ženského „hovoreného slova“ a nahrávka boduje takisto vydareným zvukom.
7/10
http://www.metal-archives.com/bands/Horror_of_Naatu/3540388026
BLOODTHIRST – Chalice Of Contempt (2014, Pagan Records, 38:23)
Po krvi žízniaci Rambo (gitary, vokály), MinT (bicie) a Hiszpan (basgitara, sprievodné vokály), to je zostava, ktorá nahrala tretí dlhohrajúci album poznanskej svorky BLOODTHIRST, existujúcej od roku 1999. Hlavnou témou tohto metalového kolektívu je to, ako mu kresťanstvo pije krv, a na jej vyjadrenie používa klasické, tretiu dekádu oslávivšie hudobné formy. „Chalice...“ servíruje divoký, zúrivý a šťavnatý thrash/black metal, agresívny, nemilosrdný, a pritom popri nárezoch zdravo využívajúci aj veľa melodiky v sólach i gitarových linkách a harmónie, často vzdialene pripomínajúce švédsky black/death rokov 90-tych. Tvorba BLOODTHIRST priam srší bojovným duchom a nepoddajnosťou, zlovestné posolstvá prináša jedovatý vokál a celkovo to skrátka znie čerstvo a autenticky, aj keď si môžete povedať – toto by bola bomba tak okolo roku 1990, teraz je to už skôr „len“ parádne chytľavý nárez. Štýlovo trochu ako ich krajania WITCHMASTER, akurát možno s väčšou dávkou „hitovosti“.
7,5/10
http://www.metal-archives.com/bands/Bloodthirst/18879
BESTIALITY - Stuck In Bestial Vision (2014, Old Temple, 30:22)
Dá sa povedať, že najväčší odkaz divokých metalových čias 80. rokov v súčasnosti prežíva hlavne u spolkov, v rôznom pomere miešajúcich staroškolský black a hrubý, agresívny thrash metal. Prezentujú sa divokou, nespútanou a neučesanou, vulgárne útočnou hudbou a ortodoxným okovaným metalovým imidžom. Popri vyššie spomenutých BLOODTHIRST sú výborným príkladom tohto prístupu u severných susedov aj BESTIALITY z Raszyna. „Stuck...“ z konca minulého roku je druhou oficiálnou nahrávkou dva roky existujúceho kvinteta, ktoré na deväťskladbovom EP (na základe časového rozsahu by to v pohode mohol byť album) servíruje šťavnatú, zúrivú, až vulgárne útočnú a rúhavú „starú hudbu“, inšpirovanú hlavne VENOM, HELLHAMMER, SODOM, SARCÓFAGO, MUTILATOR, BATHORY (cover „Hades“ potvrdí) a podobnými bojovníkmi. Tentokrát blackmetalová zložka prevažuje nad tou thrashovou a niekedy sa objaví aj melodická black/deathmetalová pasáž ako zo Švédska okolo roku 1996 – napríklad v „Blood Red Like Sodomy“. V štýlovom neuhladenom zvuku vynikne občas „kastrólový“ rachot bicích, jedovatý a zlobou naplnený brechot a celkovo je to chytľavá, úprimne vyznievajúca nahrávka.
7/10
http://www.metal-archives.com/bands/Bestiality/3540382378
