Dnešný špeciál je venovaný klasickému, alebo ak chcete, old school death metalu. Najprv dostanú priestor aktuálne novinky starých majstrov, starších než niektorí ich poslucháči. V časoch svojho vstupu na scénu kapely ako GRAVE a podobne ani nemysleli na to, že by death metal aktívne hrali skoro tridsať rokov odvtedy, čo s ním začali. A pozrieme sa aj na dvoch predstaviteľov „novodobého old schoolu“, žánru, ktorý nejako podrobne nesledujem, keďže všetko zásadné v ňom bolo povedané dosť dávno. Ale občas ma niečo takéhoto osloví aj dnes.
AUTOPSY – Skull Grinder (2015, Peaceville, 28:29)
Toto bude extra krátke, pretože o AUTOPSY sa dá niečo nové vymyslieť už len v prípade, že by šokovali niečím neuveriteľne novým, čo by sa dalo v prípade, že by si strihli vlastnú verziu „Illud...“, a tým smerom im proste nevypráža. Našťastie. K aktuálnej sedemskladbovej kolekcii toľkoto: Reifert, Cutler, Corrales a Allen mastia svoj hororom a márnicou páchnuci zúrivý, hulvátsky a živelne znejúci death metal, ktorý znel originálne vlastne odjakživa. Divoký, svojsky „trieskajúci“ zvuk, veľa agresívnych rýchloviek, striedaných ponurými pomalými, až „sabbathovskými“ plochami, psychopatické vokály, mrazivá atmosféra, kvíliace gitary. Na pomery AUTOPSY stabilná kvalita, aj keď vývoj sa už asi očakávať nedá.
7,5/10
http://www.metal-archives.com/bands/Autopsy/285
http://www.autopsydeathmetal.com/
AVULSED – Altar Of Disembowelment (2015, Xtreem Music, 22:47)
Madridskí starešinovia death metalu bohatého na chorobné gore vízie majú jednu výhodu – vymysleli si ľahko rozpoznateľný štýl. Od roku 1991 varia krvavý guláš z odkazu DEATH na „Scream Bloody Gore“ a „Leprosy“, do ktorého krájajú typické severské deathmetalové mäso od DEMIGOD, ADRAMELECH, CARNAGE, GROTESQUE a podobných. Tieto harmónie a melódie, spracované so španielskym temperamentom, a takisto nekompromisná údernosť a drvivosť fungujú aj po štvrťstoročí. Korunou toho všetkého je majestátny growling Davea Rottena, ktorý ani na najnovšej nahrávke nejaví známky opotrebovania. Štyri skladby sú osvedčený starý dobrý skazonosný AVULSED so zlovestnou atmosférou a nezameniteľnými gitarovými figúrami. Funguje v rýchlych i voľných pasážach, fanúšik tu veľmi nemá čo vytknúť. Piatou skladbou je cover „Neon Knights“ od BLACK SABBATH, extrémny háv tejto klasike celkom svedčí, hoci originál je predsa len niekde inde. S týmito deathmetalovými prerábkami skladieb z iných žánrov býva občas problém – aj „Resistiré“ ma nakoniec proste viac baví od BARÓN ROJO než od AVULSED, MESSIAH sa s „Dreams Of Eschaton“ snažili, ale echt je to aj tak od MANILLA ROAD, a ešte by sa čosi našlo. Na druhej strane sú tieto „pocty učiteľom“ príjemným spestrením. P.S. Po tejto nahrávke AVULSED zase zmenili bubeníka, aktuálne tlčie Arjan van der Wijst. Ostatní štyria ako vždy.
7,5/10
http://www.metal-archives.com/bands/Avulsed/982
https://www.facebook.com/pages/Avulsed-Official/103974539679454
http://avulsed.bandcamp.com/
GRAVE – Out Of Respect For The Dead (2015, Century Media, 48:13)
Ak započítame aj predohru s názvom CORPSE, začal sa tento príbeh pred peknými tridsiatimi rokmi. Najprv vo Visby na Gotlande, pokračoval v Štokholme. Samozrejme je reč o kultovom švédskom torpédoborci GRAVE, ktorému 16. októbra minulého roku vyšiel jedenásty dlhohrajúci album. Históriu spolku poznáte, ledaže by u vás absentovali základné vedomosti o smrtiacom kovovom rachotení (v tom prípade si prečítajte nový Pařát, je tam všetko), pozrieme sa rovno na novinku. Vznikla v zostave Ola Lindgren (gitary, vokály), Ronnie Bergerstål (bicie), Tobias Cristiansson (basgitara, vokály), Mika Lagrén (gitary) a obsahuje deväť skladieb. GRAVE sa od „Švédov z pevniny“ odjakživa líšili mierne odlišným, dunivejším zvukom a o čosi brutálnejším, hoci skôr valcujúcim podaním klasického švédskeho death metalu, a zvlášť v ponávratovej dobe sa tohto vzorca držia, aj keď samozrejme v nových podmienkach a nie bez istého vývoja. Dnes je to už „len“ old school DM, ale od jeho majstrov. A ani to nie je jednoduché dielo, dlho mi to pripadalo ako „úvodná ponurá nekompromisná rúbanica 10/10, zvyšok 7/10“, ale to by som „Out Of Respect...“ ukrivdil. Klasické „hrobárske“ riffy sa tu takmer na celej ploche hrnú v energických, skôr rýchlych tempách, aj keď s ťarchou tanku vylepšeného raketovým pohonom, až záverečná, vyše 9-minútová „Grotesque Glory“ je zvoľnením a mrazivým ponorom do labyrintov záhrobia. Zvukovo presne ako má byť, hudobne takisto spokojnosť.
8/10
http://www.metal-archives.com/bands/Grave/1020
https://www.facebook.com/GraveOfficial
MALEVOLENT CREATION – Dead Man’s Path (2015, Century Media, 44:31)
Kedysi dávno boli MALEVOLENT CREATION jednou z popredných amerických bánd scénu pohlcujúceho death metalu. O rok vo Fort Lauderdale oslávia tridsiatku (čas letí príšerne, zvlášť ak si pamätáte jeho začiatky) a v októbri minulého roku vydali svoj dvanásty dlhohrajúci album. V rámci death metalu patria MC k spolkom s veľmi ľahko rozoznateľným štýlom a takisto s kvalitatívne pomerne vyrovnanou diskografiou, niečo v štýle „tak toto fakt nie“ ani nevydali. A zvlášť vtedy, keď je v päťčlennej zostave tvrdé jadro Fasciana, Hoffman a Blachowicz, výsledok vždy poteší. Tak aj na novinke máme desať kusov rýchlych, priamočiarych, útočných, dobre zahraných klasických USDM rúbačiek s násilnou atmosférou, typickými harmóniami, zlovestnými pomalšími partmi a charakteristickým agresívnym Brettovým revom a brechotom. Nejaké nové elementy MC do hudby neťahajú, ale takmer blackmetalové postupy v „Corporate Weaponry“ sú dosať strhujúce, a celkovo sú skladby aj chytľavé, aj stále spoľahlivo smrtiace. Zvuk je vydarený, poteší napríklad burácanie basy, mohutnosť gitár a prirodzené znenie bicích. A to, že MALEVOLENT CREATION sú vlastne deathmetalovou verziou SLAYER si uvedomíte napríklad aj vtedy, keď vám hneď po „Dead Man’s Path“ začne hrať „Repentless“.
8/10
http://www.metal-archives.com/bands/Malevolent_Creation/175
https://www.facebook.com/malevolentcreation
BODYFARM – Battle Breed (2015, Cyclone Empire, 45:26)
Bodyfarm je verejnosti neprístupný pozemok, patriaci väčšinou univerzite, ktorý je pracoviskom odborníkov z oblasti súdneho lekárstva, patológie a podobne. Verejnosti neprístupný je preto, že ak by naň zablúdil náhodný pocestný, pohľad na v prírode pohodené ľudské telá v rôznom štádiu rozkladu a rozpadu by nemusel rozchodiť. BODYFARM je aj deathmetalová banda z holandského Amersfoortu, ktorá v novembri 2015 vydala tretí dlhohrajúci album „Battle Breed“. Od roku 2009 fungujúci spolok by medzičasom už mal byť úlovkom Metal Blade, ktorých evidentne zaujal esenciálny európsky death metal v duchu 90. rokov a ich prvej polovice obzvlášť. Jedenásť príbehov na tému „drsné tváre vojny“ baví aj mňa, keďže ide o skvelý mix holandského smrtiaceho kovotepectva v duchu ASPHYX, SOULBURN, HAIL OF BULLETS, GOD DETHRONED, THANATOS, skombinovaný s nejakým tým škandinávskym odkazom. Death metal BODYFARM je väčšinou rýchly, energický, nekompromisný a nabitý harmóniami, zosilnenými hutným, ale režúcim zvukom. Divoký útok oživujú kvalitné melódie, dobre frázujúci úderný vokál Thomasa Woutersa a celkovo tu máme vynikajúci materiál pre tých, ktorí uctievajú v prvom rade „starý“ death metal. Zaradenie skladby „The Dark Age“ hneď na začiatok osobne považujem za dramaturgicky nie celkom šťastné riešenie, je to hit 10/10, a keď tam navyše začujete nezameniteľný ryk hosťujúceho Martina van Drunena, tak akosi tušíte, že toto bude ťažké prekonať.
8/10
http://www.metal-archives.com/bands/Bodyfarm/3540310265
http://www.bodyfarmdeathmetal.com/
https://www.facebook.com/pages/Bodyfarm/107945989258106
LIK – Mass Funeral Evocation (2015, War Anthem Records, 35:33)
Lik je po švédsky mŕtvola a takisto ide o názov kapely, ktorú v posledných mesiacoch plus-mínus rovesníci začali vychvaľovať až tak, že som po čase venoval viac pozornosti jednému z „novodobých oldschoolov“. Oplatilo sa, od roku 2014 existujúce kvarteto debutovalo s albumom v štýle „dokonalosť švédskeho death metalu 1. polovice 90. rokov“. Je to tu všetko, vrátane atmosféry a zvuku, a to pritom „zlatý vek“ môže mať vážnejšie zažitý leda tak bubeník. Desiatka skladieb sa hudobne nesie hlavne v duchu ENTOMBED z najlepších (= prvých dvoch) albumov, DISMEMBER, a v rozviatejších melodických momentoch možno začuť povedzme aj CENTINEX. Zložené je to výborne, so zdravým pomerom nárezových i pomalších atmosférických pasáží, hneď v prvej skladbe gitarový motív na úrovni „Dreaming In Red“, vokál úplne presný, zvyšok takisto, pred 20 rokmi cca za plný počet, aj dnes hodné pozornosti a rešpektu.
8/10
http://www.metal-archives.com/bands/Lik/3540402405
https://www.facebook.com/LIKofficial
