Pred sedemnástimi rokmi pripadol jedenásty september tiež na utorok. Pamätám si, že som vtedy zapol televízor a nejakú chvíľu mi trvalo, kým mi došlo, že sa to deje naozaj, že je zle a bude horšie. Pri tej príležitosti sme sa niektorí, ktorých sa to týkalo, zamysleli nad tým, či kvôli tomu nezrušia pražský koncert CRYPTOPSY, KATAKLYSM, DYING FETUS, VADER, ABORTED, CATASTROPHIC a spol. Nezrušili, zážitky z tejto akcie, niektoré až neuveriteľné, nevybledli dodnes.
Utorok 11. septembra 2018 svetu kĺby z pántov nevyhodil, v Collosseu to bol večer zasvätený kvalitnej zábave pre fajnšmekrov metalového extrému. Poľsko, Slovensko, Rusko, Bielorusko a dvakrát Taliansko, taká bola zostava turnaja, na ktorom zvíťazili všetci. Lucasove akcie sú vždy niečo extra, dotiahnuté do detailu, ak dodávku brutálneho death metalu zabezpečuje on, tak ani nerozmýšľam o tom, že by som vynechal, Cassovia Death Fest je už značka. Vydarený merch je len začiatok, CDF je sviatok hudby a vítané stretnutie s priateľmi. Večer, kde sa hýri najprv pri stoloch s tovarom, až potom pri bare, ale aj tak vám to z utorka urobí piatok.
Toto pokračovanie CDF bolo tak trochu adrenalínové, keďže Rusov, Bielorusov a Talianov si spolu s CRANIOTOMY bookla aj Bratislava a dalo sa čakať, že tým pádom bude menej o pár desiatok návštevníkov, ktorí by inak merali cestu až k nám. BDM má tu na Slovensku určitý výtlak, nad ktorý návštevnosť nepôjde a stovka kusov v KE znamená úspešnú akciu. Nakoniec sa temné očakávania nepotvrdili, so stodesať platiacimi iste jedna z vydarených návštevností na šnúre, pár dní predtým Bialsko-Biala údajne pätnásť, Praha tridsaťšesť a Bratislava deň po CDF desať, to si nezaslúžili účinkujúci ani organizátori, ale svet je kruté miesto.
Tretiu oslavu smrti načali ASTAROT z poľského Leszna. Menom pekelného veľkovojvodu sa zvyknú pýšiť skôr blackmetalisti, táto tlupa však predviedla, ako sa v Poľsku darí pre tamojšiu detahmetalovú scénu netypickému slamu. Od roku 2012 fungujúce trio ho zvláda dobre, štýlové postupy ako z knižky, typické „dubasenie“ obohacujú celkom zaujímavé gitarové linky, nie je núdza ani o rýchlejšie pasáže, k tomu kloktajúci vokál, dobrý začiatok. Témy typické, skladby s názvami „Kinder Fucker“, „UFO Porno“, „Vaginal Impalement“ alebo „Human (resp. ’chjumen’) Kebab“, taká prostonárodná zábava a do nej hlášky „my k vám ideme sedemsto kilometrov, tak skúste vy prísť aspoň o päť metrov bližšie k pódiu.“ Oceniť treba odvahu hrať tento hukot v zostave vokál, gitara a bicie, to je vždy lotéria, akej sa človek chce/potrebuje/má vyhnúť. Basa by bola plusom, ale u severných susedov zrejme tiež nie sú ľudia.
Druhá v poradí publikum rozhýbala domáca kvalita. KILLCHAIN sú už v podstate veteráni scény, od ich posledného albumu ubehlo už päť rokov (letí to desivo, až ma prekvapilo, že je to naozaj tak), bolo teda fajn vidieť, že sú stále pri sile a chuti. Spolok, ktorý začal ako valivý staroškolský death metal, už roky ide skôr v ostrej death/grindovej línii spolu s kolegami ako napr. MISERY INDEX a Gabi (vokály), Kubo (bicie), Stano (gitara, vokály) a Maťo (basa) boli naživo nekompromisným tornádom. Celé dobre zahrané, s mohutným zvukom, obzvlášť ma bavili veľmi dobre zaranžované hrdlá za mikrofónmi. Zazneli aj nové skladby, snáď sa časom dočkáme ďalšej nahrávky. Po koncerte basák skonštatoval „my sme tu dnes asi najväčšie lajtko“, s čím som veruže nesúhlasil, faktor tlaku a nárezovosti je u KILLCHAIN vysoký.
Aj akcia zameraná hlavne na extrémne podanie kovu smrti dokáže v rámci jedného žánru prísť s pestrou ponukou a tak tretia banda v poradí priniesla opäť v niečom iný prístup k BDM. OSSUARY ANEX, kvarteto z mesta Ufa, metropoly ruského Baškortostanu (autonómna republika cca medzi Volgou a Uralom) oslavuje desiaty rok existencie a do Colla narúbala vzorky z aktuálneho EP „Holy Blasphemation“ i z dvoch predošlých albumov „Mutilation Through Prayer“ a „Awakening“. Mládenci, ktorých by ste podľa výzoru hodili niekam medzi HC a slam pre najmladšiu generáciu, hrajú dunivý, ponurý priamočiary brutálny death metal s prevažujúcou protináboženskou tematikou. Energické nasadenie, pohyb, temná atmosféra, dosť výrazná basa, hudobne zaujali už pred pár rokmi nahrávkou a naživo takisto presvedčili.
Ťaživá, ponurá atmosféra sa z hudby nevytratila ani pri v poradí štvrtých účinkujúcich. RELICS OF HUMANITY z bieloruského Minsku patria medzi špičky východoeurópskeho brutálneho death metalu a u nás boli tuším tretíkrát, opäť v trochu inej zostave, teraz aj so sólovým vokalistom. Nebol to A.J. Magana, v zostave vedený oficiálne, z USA do Bieloruska si asi len tak neodskočíte, náhradník však medzi potetovaných väčšinou holohlavcov zapadol bez ťažkostí a k neľudskému hrdelnému výkonu takisto možno len blahoželať. Bielorusi kontakt s publikom orezali na minimum, vďaka čomu ich drviaci prepracovaný BDM pôsobil ako nemilosrdný ničiaci stroj z nejakej zlobnej dimenzie. Naživo u nich o čosi dominantnejšie vyzneli slammingu sa dotýkajúce pasáže, prím však hrali náklepy, ktoré človeka rozžviakali bez ohľadu na to, či blbol v kotle alebo sa sústredil na poslucháčsky zážitok.
Ak niekto čakal, že si po RELICS OF HUMANITY trochu vydýchne, zakrátko sa stal majstrom sveta v pochovávaní vlastných snov. V hlavnom meste kresťanského, obzvlášť katolíckeho sveta sú istotne radi, že im tam pôsobí rúhaniu, bezbožnosti, krvi a smrti naklonená partička s názvom DEVANGELIC. Taliansky BDM je už dosť dlho pojem a títo Rimania patria k tomu najtvrdšiemu jadru. Môžem potvrdiť, že „talianski DISGORGE“ sa im nehovorí len tak zo srandy, hrnú to v takto ladenom veľmi brutálnom a zároveň technicky a kompozične vypracovanom štýle. Z tohto pohľadu na pódiu najprv tak trochu vizuálne vydesili – „toto ako chcete zahrať len s gitarou, bicími a vokálom?“ Mario (gitara) a Marco (bicie) to uhrali tak, že set, postavený hlavne na minuloročnom albume „Phlegheton“ neutrpel, obzvlášť gitara urobila 150 % pre to, aby DEVANGELIC nevyzneli sucho a polovičato. Zvyšok urobilo monštruózne hrdlo Paola Chitiho, vyhľadávaného majstra vokálnych neľudskostí, svojho času ohromujúceho napríklad v PUTRIDITY. S expozíciou výlevkových a podobných guturálnych ukrutností teda celok, za aký klobúk dole.
Pre Paola dvojnásobne. Respektíve trojnásobne, v ten večer mal aj narodeniny, po koncerte sa čo – to oslavovalo. V prvom rade sa však po skončení setu ani nemusel porúčať z pódia, čakala ho totiž ďalšia šichta. U janovských ANTROPOFAGUS, ktorých existencia sa začína rokom 1997. Debutový album nasledoval o dva roky, po ňom sa však kapela cca dvanásť rokov akoby držala „mimo dosah radaru“ a až v roku 2012 sa do povedomia vrátila albumom „Architecture Of Lust“. Minuloročná trojka „M.O.R.T.E – Methods...“ posunula ANTROPOFAGUS ešte o kus vyššie na undergroundovom rebríku a tak sme si z nej vypočuli výber, doplnený skladbami z predošlého albumu. Opäť brutálny death metal, náklepový a veľmi intenzívny, „vyhladzovací“, naplnený prepracovanými linkami gitary, basy a dopredu hnaný skvelou hrou uznávaného bubeníka Davideho Billiu (takisto HOUR OF PENANCE, BEHEADED, SEPTYCAL GORGE atď.). Paolo sa tu prejavil ako v rámci žánru veľmi flexibilný vokalista, ponúkol frázovanie i vokálne zafarbenia odlišné od tých v DEVANGELIC. Netreba asi ani veľmi pripomínať, že s kvalitným zvukom (všetci účinkujúci mali taký prinajmenšom smerom z pódia do publika) a búrlivou odozvou fanúšikov im to hralo jedna radosť. Celý koncert dopadol po hudobnej i organizátorskej stránke výborne, ďalšia akcia z podobného súdka je na programe v novembri. Vtedy nás čaká pokračovanie Slamtastic Party s už teraz impozantným playlistom.
Foto: Laci Schürger
