NUCLEUS vznikli v roku 2012 v Chicagu a napriek tomu, že nepatria medzi veľmi známe mená a členovia tohto kvarteta sa ani v minulosti neangažovali v skupinách či projektoch, ktoré by zo vzdialenosti niekoľkotisíc kilometrov vyzerali inak než ako naozaj hlboký americký underground, za priblíženie určite stoja. Prinajmenšom pre fanúšikov death metalu, skôr takého menej tradičného, svojsky zahraného i znejúceho a s odkazmi na staršie legendy. S tými ich nespája len znenie, ale napríklad aj sci-fi tematika, ktorá síce v kovovosmrtiacom žánri získava na obľube – stačí spomenúť DEEDS OF FLESH, WORMED, PATHOLOGY, viacero mladších BDM a tech/BDM zoskupení, ale NUCLEUS sú prístupom ešte trochu inde.
„Entity“, druhý album tohto spolku, obsahuje osem skladieb za 38 minút a po hudobnej stránke ide o svojsky pokrútený a disharmonizujúci death metal s vesmírnou náladou podobnou tej, ktorú vytvárajú ARTIFICIAL BRAIN. Možno nie sú natoľko technickí – a už vôbec by som ich v tomto neprirovnával napríklad k PYRRHON alebo GIGAN –, ale sci-fi švih v štýle „trochu ako zbrutalizovaný starý VOIVOD“ majú. (Nakoniec, aj logo NUCLEUS čo-to o inšpirácii napovie.) Nehrnú sa do nejakých extrémov, celé je to síce naozaj svižné, neraz sa tu blastuje, ale hudba hlavne divoko krepčí v pokrútených ne-melódiách, ktoré v spolupráci s veľmi povedomým zvukom navodzujú dojem, že v Chicagu začali hrať „po fínsky“ a naozaj sa im to darí. Ak si pamätáte kultovú, pred pár rokmi oživenú deathmetalovú podivnú hydru DEMILICH, tak ocitáme sa zhruba niekde tu.
Vokálne to nie je až taká divokosť ako kloktanie Anttiho Bomana, ktorý sa k mikrofónu dostal zhruba tak, že nikomu inému sa nechcelo, v podstate ani netušil ako vlastne na to a takto sa „dopustil“ unikátneho extrémneho prejavu, ale celkovo tam hudobná podoba je. Nie až taká ako u dávnych US uctievačov DEMILICH, ktorí si hovorili BIOLICH, z Fínska tu nájdete aj paralely k ADRAMELECH a netreba zabudnúť ani na dobre ukrytý klenot z čias praveku sci-fi death metalu, TIMEGHOUL z Missouri. A názvy skladieb sú v porovnaní s tými na nesmrteľnom „Nespithe“ lakonické na maximum. Čo sa tu ale počíta je to, že ak vás mrzelo, že dnes už takéto nahrávky nevznikajú, tak tu máte kvalitnú novinku presne v tomto duchu.
