Aktuálne splitko thrashmetalových ostrostrelcov nemá názov, ale vyslovene by sa mu hodil nejaký v štýle „T.T.T.“ (Total Thrash Terror). Nemyslím, si, že v súčasnosti hrá v Česku tento žáner niekto surovejšie než partie z Prahy a z Berouna, obe si môžu podať ruku s DEBUSTROL v najostrejších časoch. Táto legenda nie je spomenutá náhodou, spomienkou na ňu (a na Pelíšky) otvárajú deväťskladbový výprask pražskí KAAR. Kouďák (basgitara, vokály), Honza (gitara, vokály), Tomas (sólová gitara, spev) a Ozz (bicie) tu prispeli štyrmi kusmi surového rýchleho agresívneho thrash metalu s bičujúcimi riffmi a svojh nárez šikovne okorenili aj nejakou tou melódiou. Stavajú na vskutku chytľavých linkách, jedna v skladbe „Potomci zrazení církví“ je mi natoľko povedomá, že len čakám, kedy sa v nej ozve „ty, práve ty si do hádky nadržaný“ a pravdepodobne je to pozdrav parťákom z CATASTROFY. Namakaná hudba, skôr surové a nazlostené texty na adresu cirkvi, ideológií a spoločnosti, za zmienku stojí aj skvelá komiksová grafika digipacku, pre cenzorov a „slušných ľudí“ by to mohlo byť celkom žrádlo.
KAAR sú v rámci žánru vyšší level krutosti, napriek tomu sú na splitku tými „umiernenejšími“. Berounskí MURDER Inc. v zostave Petr (vokál, gitary), Lukáš (gitary), Fanda (bicie) a Vendy (basgitara) otvárajú kratším inštrumentálnym kusom, v ktorom sa síce nájde aj flek pre melódiu, ale narevať tam kus textu, bolo by to ako KREATOR v časoch mladíckej zúrivosti. Ďalšie štyri skladby sú v podstate vysokoobrátkové vyhladzováky so zúrivo nabrechaným spevom, v ktorých thrashmetalová maniera 80. rokov dostáva súčasný, bárs aj tradíciu ctiaci zvukový kabát a všetko je posadené do maniakálnej, takej až juhoamericky džungľovej (predstavte si napr. thrash/blacky z Kolumbie ako GUERRA TOTAL, ale vlastne aj temné rúbanie poľských WITCHMASTER) rozbesnenosti. Opäť šťavnaté riffy, klasické „žánrové“ sóla, texty odrevané v češtine, je to paráda, ak sem niekedy trafia na koncert, idem.
(Neviem, čím to je, možno len oveľa lepšími technickými možnosťami, zvukom, možno aj odstupom, ktorý mladá generácia má, ale ak si túto „novodobú starú školu“ porovnám s tým, čo sa na čs. scéne dialo v časoch, keď bol thrash aktuálny, tak väčšina domácej tvorby spred 25 a viac rokov znie v porovnaní s tým, čo sa deje „skoro s krížom po funuse“ skôr ako „úmysel dobrý, prevedenie o dosť menej“.)
