Pondělí
18.12.2017
Noční verze
 id
 heslo
DEAD SOUL TRIBE - Geléria Duna, Bratislava - 28. apríla 2004

Z tejto akcie som mal zmiešane pocity. V prvom rade som sa tešil, že uvidím túto kapelu, no na druhú stranu som sa bál, pretože viem, že fanúšikov tejto kapely na Slovensku ide spočítať na prstoch niekoľkých rúk. Ďalším faktorom, ktorý vplýval na moje obavy, bolo zlé meno klubu, ktoré sa mi dostalo do uší. Ráno v deň koncertu to dokonca vyzeralo tak, že pôjdem sám, pretože všetci, ktorí mi sľúbili účasť na akcii, zrazu nemohli... Našťastie sa mi podarilo zohnať na poslednú chvíľu dvoch ľudí do auta a mohol som vyraziť. Na miesto som dorazil asi hodinu pred oficiálnym začiatkom, no v klube nebol skoro nikto a od organizátora som sa dozvedel, že najprv bude v klube videoprojekcia zo zápasu Slovensko-Fínsko a až po jej skončení sa začne koncert. Pre mňa to bola viac ako zdrvujúca správa, pretože ráno som musel ísť do práce a takto to vyzeralo, že to určite nestihnem. No organizátor mal v rukáve k tejto zlej správe hneď aj dobrú, a to v podobe toho, že avízovaní SATISFUCKTION nebudú hrať, pretože sa rozpadli. Toto síce mňa maximálne potešilo, ale organizátorovi, to narobilo nemalé problémy. SATISFUCKTION mu až ráno v deň koncertu oznámili, že neprídu a keďže mali priniesť kompletnú pódiovku, tak od rána nerobil nič iné, ako zháňal náhradu. Po tomto zaujímavom informačnom začiatku som odišiel do centra a do klubu som sa vrátil až niečo po deviatej hodine. Hokej bol v plnom prúde a klub bol skoro plný. Len som bol zvedavý, koľko ľudí ostane aj na koncert. Medzitým som prehodil pár slov so známymi, hodil som si foto s Devonom a kúpil ich posledné CD. Po skončení zápasu asi o pol jedenástej sa začal hromadný „exodus“ z klubu a vnútri ostalo asi tak odhadom 30 ľudí (vrátene kapely, organizátorov, zvukára a čašníkov). DEAD SOUL TRIBE sa pomaličky pobrali na pódium a začali zvučiť extcentricky uloženú aparatúru. Bolo zaujímavé sledovať „komunikáciu“ Devona Gravesa so zvukárom, ktorý podľa všetkého vedel po anglicky, veľké nič. No nejako sa nakoniec horko-ťažko dohodli a koncert sa mohol začať.

DEAD SOUL TRIBEA začali hneď zostra: „The Messenger“ z posledného albumu “A Murder Of Crows“. Zvuk bol na moje prekvapenie výborný (šíriace sa zvesti o zvuku hovorili niečo iné). Po tejto skladbe pokračovali v produkcii z aktuálnej platňe. Pomalšie a zadumané „Angels In Vertigo“ a „Some Things You Can’t Return“ Medzi skladbami sa Devon dohadoval so zvukárom, pretože nepočul všetko tak, ako potreboval, ale do tých pár ľudí pod pódiom, išiel zvuk výbornej kvality. Medziiným stihol poblahopriať Slovensku k víťazstvu nad Fínskom a posilniť sa nejakým tým pivom. DEAD SOUL TRIBE nezabudli ani na debut, z ktorého nám naservírovali hneď tri fláky, rýchlejšiu hitovku „Powertrip“, pomalšiu „The Haunted“ a naladotvornú „Coming Down“. Na to všetko sa bola radosť pozerať a počúvať, Devon spieval ako z CD-čka a popritom čo stíhal robiť s gitarou... Proste radosť sa pozerať na pána muzikanta, pritom musím povedať, že už mali všetci na pódiu celkom slušne nakúpené (pred koncertom si alkohol nešetrili). Ostatní spoluhráči mu zdatne sekundovali, aj keď musím priznať, že Devonove kvality nedosahujú. V tomto ohľade by som sa na jeho mieste poobzeral po lepších parťákoch. Hlavne gitarista bol podľa mňa dosť mimo. Predsa len je vidno, že okrem bicích si Devon nahráva na CD-čka všetko sám a na koncerty si zháňa muzikantov, ktorí to zahrajú. Ale to čo mali, zvládli až na nejaké chybičky, a ako celok to pôsobilo dokonalo. V tomto bloku ešte odohrali dvojskladbu ktorá otvára posledné CD. Po tejto sa Devon ospravedlnil a na chvíľu opustil pódium, aby sa priamo pri mixe „dohodol“ so zvukárom na nejakých zmenách a popritom si pozháňal aj barovú stoličku. Tu potreboval preto, lebo nasledoval blok, v ktorom v maximálnej miere používal akustickú gitaru. Ako prvá nasledovala kratučká „Empty“ z debutu a hneď po nej, z toho istého albumu, nie veľmi dlhšia skladba, v ktorej sa Devon Graves v podstate zaobišiel bez ostatných muzikantov, „Under The Weight Of My Stone“. V tejto časti vystúpenia bola veľmi často k počutiu i flauta, ktorú Devon používa v hojnej miere a ovláda ju majstrovsky.

DEAD SOUL TRIBENesmelo sa zabudnúť ani na PSYCHOTIC WALTZ... DEAD SOUL TRIBE sa nikdy netajili s tým, odkiaľ vzišli, kde sú ich korene a aj to, že ústrednou postavou oboch kapiel je práve Devon Graves (aka Buddy Lackey). Sladba z posledného albumu „Bleeding“ od PSYCHOTIC WALTZ s názvom „My Grave“ vo mne zapôsobila ako rozbuška a hneď ďalšia z debutového albumu “A Social Grace“ amerických progresívnych bohov s názvom „I Remember“ ma dostala do kolien. Po jej dohratí sa na nás z bední vyvalil akýsi divný pazvuk a hodnú chvíľu trvalo, kým sa ho kapela spolu so zvukárom pokúšala odstrániť. No nech hľadali, ako hľadali, chybu nevedeli nájsť, no našťastie, tak ako sa záhadne objavila, tak aj zmizla. Potom sa frontman DEAD SOUL TRIBE ospravedlnil za technické problémy, poďakoval za podporu a ovácie, ktoré aj napriek malej návštevnosti boli dosť hlučné a poprosil o zhovievavosť. Podľa všetkého asi preto, že sa naďalej nalievali pivom a tequilami. Požiadal nás, aby sme to ďalej nebrali ako koncert, ale ako párty a dobre sa bavili. No ja som sa bavil viac ako dobre... Ale zase musím priznať, že po tomto príhovore sa veci začali uberať k horšiemu, nie nejako rapídne, ale bolo to cítiť, hlavne v tom, že už neboli zladení. Možno by som si to ani nevšimol, keby som mohol piť, no keďže ma ešte čakalo 400 kilometrov za volantom, tak som si takýto luxus nemohol dovoliť a rozladené nástroje troška pokazili môj skoro dokonalý zážitok z koncertu. No vráťme sa ku koncertu, nasledovala skladba „In Garden Made Of Stone“, kde sa už Devon vrátil k bustrovanej gitare a pokračovali dvoma skladbami z debutového albumu DEAD SOUL TRIBE, „One bullet“ a „You“. Tu nastala klasická prestávka, keď sa kapela nechala vyvolať naspäť na pódium, aby svoju show zakončila tak, ako sa patrí. Opäť sa siahalo do hlbokej histórie, konrétne k posledného albumu PSYCHOTIC WALTZ, z ktorého zaznela skladba „Locust“. Tu sa Devon poďakoval takto: „Ďakujem za vašu zhovievavosť, ale toto nebolo vôbec dobre. Aj napriek tomu, že som sa snažil ich svojim krikom presvedčiť“.
Ako definitívna bodka za koncertom odznela „Skeleton“ z albumu “Bleeding“ a pokus o „Hey Jude“ od Jimmyho Hendrixa. Na pódium sa potom vyštveral ešte nejaký Rakúšan, ktorý očividne patril k priateľom kapely. Zobral si gitaru a snažil sa prehovoriť Devona na Jam. Devon tejto myšlienke nebol veľmi naklonený, ale keďže bolo už pol druhej, nečakal som, ako sa to ďalej vyvinie a nabral som smer Košice.

Aby som to zhrnul: Zažil som výborný koncert vynikajúcej kapely, a ak by bolo pod pódiom dostatok ľudí, vyslovil by som s akciou 100% spokojnosť. Moje nadšenie mierne naštrbil aj fakt, že koniec koncertu bol rozladený, ale pevne verím, že to DEAD SOUL TRIBE takto odflákali práve preto, že bolo veľmi málo ľudí, a načo sa v takom prípade trápiť.... že? A niečo mal na svedomí určite aj alkohol, ktorým si muzikanti skracovali čakanie na začiatok akcie. Predsa len považujem za viac ako úchylné odkladať začiatok koncertu kvôli nejakému hokeju.


Koscj

Zveřejněno: 7.6.2004




Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page