Středa
18.7.2018
Noční verze
 id
 heslo

MAYHEM
Pure Fucking Armageddon (1986)
Deathcrush (1987)
Live In Lepzig (1993)
De Mysteriis Dom Sathanas (1993)
Wolf´s Lair Abyss (1997)
Mediolanum Capta Est (1999)
Grand Declaration of War (2000)
European Legions (2001)
U.S. Legions (2001)
Chimera (2004)
Ordo Ad Chao (2007)
Esoteric Warfare (2014)

SHINING
Submit To Selfdestruction (7'' EP) (1998)
I - Within Deep Dark Chambers (2000)
II - Livets Ändhållsplats (2001)
III - Angst - Självdestruktivitetens Emissarie (2002)
Through Years Of Oppression (výber) (2004)
The Darkroom Sessions (výber) (2004)
IV - The Eerie Cold (2005)
V - Halmstad (2007)
VI / Klagopsalmer (2009)
VII: Född Förlorare (2011)
Redefining Darkness (2012)

SHINING - Viedeň, Escape - 19. decembra 2007

SHINING – alebo ako sa piatimi albumami vyšplhať z úplného podzemia do ostrého svetla pozitívnych kritík a „všeobecného uznania“. Tak by mohlo znieť zhrnutie príbehu despotického blázna Kvarfortha a jeho neustále sa meniacej družiny. Symptomatické je, že zatiaľ posledná turbulencia v zostave sa udiala po dnes už legendárnom koncerte v domovskom Halmstade, počas ktorého došlo na bitku s publikom, aplikáciu žiletiek na oboch stranách pódia a možno, len tak mimochodom, aj na hudbu (o tej sa ale nikde nikto nezmieňuje).

Asi si viete predstaviť, s akými očakávaniami som sa vybral na koncert týchto Švédov, nezriedka označovaných za „blackmetalových OPETH“. SHINING (spolu so SKITLIV a HELLSAW, ktorých som prepásol, alebo, lepšie povedané, z programu vynechal) križujú Európu na turné nazvanom „Razors Across Europe“. Fakt, že koncertný itinerár je napchatý na prasknutie sa zrejme podieľal na tom, že vo Viedni išlo viac o efektný cirkus, než balansovanie na hranici ozajstného sebapoškodzovania – predsalen, i tie posledné zbytky rozumu Niklasovi museli napovedať, že rezať sa dvadsaťkrát za mesiac je príliš. Krv bola teda tentokrát umelá, z dvojlitrovej PET-ky, a jej nemalá časť bola adresnými pľuvancami servírovaná priamo do publika (autorove šatstvo potvrdí), na žiletky a črepy nedošlo vôbec.

Kvarforth (SHINING)

Na druhej strane v tesnom, zadymenom Escape bolo niečo, čo ani na extrémnych koncertoch necítiť často. Akési ťažko definovateľné napätie a nervozita viseli vo vzduchu medzi Kvarforthom, jeho takmer nehybnými spoluhráčmi a tichým, snáď zaskočeným publikom. Niet najmenších pochýb, že Niklas Kvarforth Olsson svoju rolu hrá – hrá ju ale bez kompromisov, s nebezpečným zanietením a vyžíva sa v nej (nečudo, že história SHINING je sledom striedania vydavateľov, spoluhráčov, konfliktov s autoritami, siláckych vyhlásení plných jedovatej síry či kúskov vypočítaných na efekt, akým bolo minuloročné „zmiznutie“ Kvarfortha). Sledovanie koncertu z „pitu“ zaváňalo fanatizmom – Kvarforthove objímanie divákov počas skladieb, pľutie krvi a Jacka Danielsa ku koncu prerástlo do zahasenia cigarety na paži návštevníčky či odvety divákovi, ktorý na pódium hodil kelímok piva. Spevák si očividne vychutnával striedanie extrémne submisívneho a dominantného správania, vrelé ďakovačky a úsmev striedal z pohľadom, ktorého záblesk pálil a štípal aj v piatom rade od pódia. Nebola to príjemná show – otvorená otázka znie, či našťastie, alebo bohužiaľ. Negatívna atmosféra kulminovala počas vstupu obrovitého, v kapucni zahaleného Maniaca (ex-MAYHEM, SKITLIV), ktorý sa po odškriekaní svojho partu vyrútil do publika a s razanciou buldozéru si prerazil cestu von.

Maniac (ex-MAYHEM, SKITLIV)

Po hudobnej stránke SHINING vsadili na podobný model, ako MAYHEM počas svojho nezabudnuteľného vystúpenia na Brutal Assaulte 2006: skupina so sklonenými hlavami a zaťatými pohľadmi celý čas len doprevádzala excentrického frontmana. MAYHEM sa však pred rokom a pol podarilo vytvoriť pôsobivejší dojem – hudba SHINING je v svojej podstate rezignovane kľudná, energiu skôr berúca, než dávajúca. Navyše väčšina fines z dosky je na koncert neprenositeľná – ostal len Kvarforthov výborný a variabilný spev. V dynamickejších skladbách, akou je „Svart Industriell Olycka“, sa ukázalo, že Jarle Byberg (URGEHAL) Hellhammerov strojový pulz nenahradí.

Napriek všetkému tých osemdesiat minút stálo za to, i keď išlo o zážitok z druhu „raz a dosť“. To, že po záverečnej „Submit To Selfdestruction“ z rovnomenného debutového EP nikoho ani nenapadlo pýtať si prídavok však dokazuje, že mizantropovi Kvarforthovi to vyšlo. Pozitívne prijatie koncertu by ho totiž asi skazilo – hlavne kapele.

Phil A. Cirone (SHINING)


Thorn

Zveřejněno: 20.12.2007



s kapelou SHINING:

s kapelou MAYHEM:
MAYHEM - Chimera [Marigold]
MAYHEM - Deathcrush [Radicalcut]



Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page