Pátek
24.11.2017
Denní verze
 id
 heslo

MISCELLANE
The Wave (demo) (1993)
Noli Tangere Circulos Meos (demo) (1995)
Painted Palm (2001)

U.D.O.
Animal House (1987)
Mean Machine (1989)
Faceless World (1990)
Timebomb (1991)
Solid (1997)
No Limits (1998)
Holy (1999)
Best Of (1999)
Live From Russia (2001)
Man And Machine (2002)
Nailed To Metal - The Missing Tracks (2003)
Thunderball (2004)
Mission No. X (2005)
Metallized - 20 Years Of Metal (Best Of) (2007)
Mastercutor (2007)
Mastercutor Alive (Live 2 CD) (2008)
Dominator (2009)
Rev-Raptor (2011)
Celebrator (2012)
Steelhammer (2013)
Decadent (2015)
Navy Metal Night (Live 2 CD/DVD) (2015)

U.D.O., CRYSTAL BALL, MISCELLANE - Levice - 13. listopadu 2002

Legendu nemeckého heavy metalu skupinu Accept netreba hádam nikomu obzvlášť predstavovať. Kapela si v polovici 80-tych rokov získala rešpekt a uznanie širokej masy fanúšikov nielen v Európe, ale aj v Japonsku či v iných krajinách sveta. Albumy ako “Russian Rulette“, “Balls To The Wall“, ale hlavne “Metal Heart“ rúcali čísla predajnosti a Accept vypredával sály i štadióny.V prípade, že sa povie „A“ malo by sa dopovedať aj „B“ a tým je , v tomto prípade, osoba Uda Dirkschneidera, ktorého meno je neodmysliteľne späté s touto legendou.Práve tento malý veľký muž svetového metalu si po odchode z Accept založil vlastné zoskupenie, ktoré nemohol pomenovať výstižnejšie než svojím krstným menom. Tak prišlo na svet dieťa U.D.O., ktoré svoju životaschopnosť dokazuje už viac než 10-ročnou existenciou.V rámci svojho európskeho turné k aktuálnemu albumu „Man And Machine“ navštívili aj dve slovenské mestá Handlovú (12.11.) a Levice (13.11.). A práve do druhého spomenutého viedli v onen inkriminovaný večer naše cesty.

V obskúrnom klube Tehelňa sa voľne pohyboval cca 200 rockuchtivých hláv aj keď kapacita klubu by určite zniesla o polovicu viac.Celú večernú show otvárali nitrania MISCELLANE, ktorí v striktne limitovanom čase predviedli 5 vlastných art rockom a progmetalom nasiaknutých kompozícií. Pričom posledná Let Me Stay Beside so zakomponovanou vsuvkou Megadeth príjemne rozpumpovala hľadisko.Prvým zahraničným hosťom a druhou predkapelou pred hviezdou večera boli Švajčiari CRYSTALL BALL. Street rock z prelomu ôsmej a deviatej dekády im badateľne učaroval. V ich tvorbe bolo možné nájsť odkazy ranných Skid Row , Bonfire či Poison. Skvelé vokály, nacvičené pózy, načinčaný, ale úprimný hudobný prejav rozohnili hlavne ženskú časť obecenstva. Najsympatickejším dojmom pôsobil doprovodný gitarista Tom Graber, ktorý okrem gitary a doprovodného spevu obsluhoval aj klávesy – v skutku všestranný to mladík. Ich repertoár bol poskladaný z troch v Európe vydaných albumov, pričom najväčší ohlas a vlhko medzi ženským osadenstvom vyvolali skladby: Am I Free?, When The Night Is Over, Private Visitor či Lay Down The Law.

Je krátko po 21ej hodine. Na pódiu sa z poza oparu vynára dvojitá hradba Marshallov (neskôr sa ukázalo, že šlo iba o nefunkčnú kulisu) a za tónov sluchovody drviacej titulnej skladby z nového albumu Man and Machine prichádza na pódium „terminátor“ Udo nahodený vo futuristickej zbroji... hudobná výprava tam a zase späť sa môže začať. A že to bude skutočne výprava historická dokazuje hneď tretia skladba „Metal Heart“ z dielne bývalých chlebodarcov. Vo výškach to pánovi Dirkschneiderovi už síce tak nespieva, ale mohutná podpora obecenstva a dvoch vokalistov; basáka: Fittyho Wienholda a večného súputnika z accepťáckych čias Stefiho Kaufmana robí svoje. Úvodný blok završuje trochu zbytočne dlhé a nie príliš nápadité bubenícke sólo, v ktorom pán Lorenzo Milani preskúšal zvukové nastavenie svojho nástroja. Tehelňa je vďačná aj za takýto výkon a dirkschneiderovcom pekne papá z ruky. Čo sa týka pohybových aktivít tak Udo nikdy nebol žiadny pódiový artista a v onen večer keď bol jeho organizmus údajne zaťažený alkoholickými či inými psychotropnými látkami, už aj mierne pohupovanie spôsobovalo nemalé problémy. Zato zvyšné gitarové trio absolvovalo príjemnú olympijskú previerku. Na decibeloch sa nešetrilo, no napriek tomu sa podarilo zvukárom z reprákov vylúdiť čistý a čitateľný zvuk, pri ktorom bolo možné rozoznať každý nástroj.Z ďalších songov, ktoré pošteklili srdcový sval pamätníkom ešte spomeniem : Private Eyes, Midnight Highway, Animal House, Holy, Princess Of The Down, Balls To The Wall, Hard Attack, Winter Dreams, Screaming For The Love Bit.Záverečný prídavok patril dvom tutovkám: I´m A Rebel a našľapanej Fast As The Shark. Kvintet sa predstavil ako aktívne a energické teleso, do ktorého novú krv priniesol mladý a talentovaný gitarista Igor Gianola. Osvedčené, vysoko nadčasové staré hity nesklamali a mnohé majú čo povedať aj súčasnému poslucháčovi.

Čo dodať na záver? Asi len toľko že toto bolo zatiaľ najlepší Accept revival aký som v živote videl.


Jeremy
Jeremy

Zveřejněno: 22.11.2002



Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page