Pondělí
18.6.2018
Denní verze
 id
 heslo

HUMAN HUMUS
Elitists Equal Disgrace (EP) (2012)
Dirty Filthy Mess (2013)

NAPALM DEATH
Scum (1987)
From Enslavement To Obliteration (1988)
Harmony Corruption (1990)
Utopia Banished (1992)
Fear, Emptiness, Despair (1994)
Diatribes (1996)
Inside The Torn Apart (1997)
Words From The Exit Wound (1998)
Enemy Of The Music Business (2000)
Order Of The Leech (2002)
Leaders Not Followers: Part 2 (2004)
The Code Is Red...Long Live the Code (2005)
Smear Campaign (2006)
Time Waits For No Slave (2009)
Utilitarian (2012)
Apex Predator – Easy Meat (2015)

GRINDING JESUS BROTHERS, HUMAN HUMUS, NAPALM DEATH - 22. 2. 2018, Košice, Collosseum

Uplynulo desaťročie od prvej návštevy grindcoreových legiend v Košiciach a v posledný februárový štvrtok boli u nás už tretíkrát. Do tretice všetkého dobrého, jednoznačne možno povedať, že NAPALM DEATH budú mať v Košiciach „plnku“, aj keby sa ohlásili s akustickým setom klasického anglického folku. (K čomu Steve z BRUTE trefne podotkol „a polovica Vranova sa dostaví, aj keby tu hrali každý týždeň“.) Zjavne majú „otcovia zakladatelia“ stále čo povedať, ľudia im veria a podporujú ich. Spolok, ktorý naživo stále ide na vyše sto percent, hoci je na scéne už celé ťažko uveriteľné desaťročia, si takúto oddanosť zaslúži.

NAPALM DEATH

Niet sa čo čudovať, že keď som prakticky načas prišiel do Collossea, kde na pódiu vyčíňali stropkovskí GRINDING JESUS BROTHERS, v sále bolo už skoro toľko návštevníkov ako pred koncertom PESTILENCE, a ten čo do účasti rozhodne nebol trapas ani prepadák. GJB takéto „prestížne“ predskakovanie spadlo z neba preto, lebo pred časom reaktivovaná mostecká kultovka CONTRASTIC nakoniec hranie v KE musela odpískať. Trochu škoda, viem o ľuďoch, ktorí sa na akciu chystali hlavne kvôli nej a nakoniec si vymysleli iný program, keďže ND už videli a iste ešte uvidia. Stropkovčania však zrezali odpálenú polhodinku priamočiareho grindu zľahka severského strihu, okoreneného crustom a nárezovým punkom. K veciam z debutového EP pridalo trio pár noviniek, v jednej skladbe na vokáli zahosťoval Prasiak (poznáte napr. z KARGE MERI) a Grindujúci bratia Ježišovi svoj set ukončili už pred takmer plným klubom, do ktorého stále prúdili ďalšie zástupy.

NAPALM DEATH

Odhadujem, že nakoniec mohlo byť do päťsto fanúšikov, v sále plno tak akurát, husto, ale nie nezvládnuteľne, a ľuďmi boli olepené aj neľudsky zadymené balkóny. Dole to bolo nefajčiarske, čo poteší, ak vás nebaví po koncerte prať aj to, čo ste ani neprepotili, ale zhora sa neodignorovateľná nádielka smradu do arény dostala. Druhou položkou na programe bola popradská štvorica HUMAN HUMUS, ktorá si už stihla urobiť meno nielen na domácej, ale aj zahraničnej scéne, a to v prvom rade častým koncertovaním po všetkých svetových stranách.

Pár rokov som ich naživo nezastihol, prekvapilo teda aj to, že z frontmana Ižďa, kedysi zavalitejšieho mládenca, je skoro šľachovitý chlapík ostrých čŕt s poriadne zúrivým pódiovým prejavom. Grimasy, škrtenie sa šnúrou od mikrofónu, ktorým sa mlátil do hlavy ako Christophe z INHUMATE... tuším na to mikrofón nakoniec aj doplatil. Oproti predošlým GJB znel o čosi sofistikovanejší, technickejšie podaný grind, nabitý disharmonickými rezačkami. Tento popis platí hlavne pre skladby z minuloročného albumu „The Obligatory Struggle“, ktorý tvoril základ setu, ukončeného práve menej tradičnou, pomalšou, sludgeovo zafarbenou skladbou z novinky. Kvalitná kapela, pozor snáď na spotrebu mikrofónov a odolnosť lebečnej kosti.

NAPALM DEATH

Ako sa patrí na skupinu, ktorá bola nová pred 30 a viac rokmi, vekový priemer návštevníkov koncertu NAPALM DEATH býva aj u nás vysoko nad tridsiatku, tiež len vďaka tomu, že niekoľko desiatok vyslovene mladých ľudí možnosť vidieť klasikov neodignorovalo. Lebo boli aj vrstovníci Shanea Emburyho a ešte starší, proste akcia, na ktorej si zase raz pripadáte v podstate mladí. Na kom sa vek nepodpísal? Na NAPALM DEATH rozhodne. Keď po intre spustili Shane Embury (basa, sprievodný vokál), Barney Greenway (vokál), Danny Herrera (bicie) a John Cooke (doma napr. v CORRUPT MORAL ALTAR), ktorý naživo miesto Mitcha Harrisa obsluhuje gitaru a sprievodný mikrofón, bolo vlastne jedno, či je rok 2018, 2010... 1990, 1987.

NAPALM DEATH nachystali čosi ako ponor do histórie až k albumu „Scum“, prestriedaný výberom z novšej tvorby a vzorkami z chystaného nového albumu. ND sú živel, nech už hrajú grindové surovosti z 80. rokov, prípadne prepracovanejšiu podobu tohože z obdobia po roku 2000, alebo sa oprú do valivejších, deathmetalovo zafarbených skladieb z „Harmony Corruption“. Je trochu škoda, že dosť „zasklievajú“ zľahka experimentálnejšiu tvorbu z albumov 2. polovice 90. rokov, lebo ani vtedy ND extrémne žánre neopustili, ale vo všeobecnosti bol set vybudovaný veľmi trefne.

Koncert neskutočne odsýpal, výbuch hudobnej energie rozpútal stage diving, v ktorom opäť vyučovali domáci matadori. Pri výške nového pódia ide o disciplínu len pre najoddanejších, ale bez skokanov by tieto koncerty boli o čosi ochudobnené. Barney po pódiu nabehal kilometre a medzi skladbami sa publiku prihováral vybranou angličtinou. Na srdci mal hlavne o to, že podľa jeho názoru by bol svet o čosi lepším miestom, ak by sa ľudia k sebe navzájom nesprávali ako úplné hovädá, vážili si viac svet okolo seba, hodnoty ľudskosti a podobne. Takto uvádzal aj témy skladieb z nového albumu, v jednej skladbe je to napríklad o zneužívaní ľudskej práce v menej šťastných krajinách, ktoré stojí za našimi lacnými handrami a podobne. Skrátka NAPALM DEATH, kapela, ktorú tieto veci odjakživa tak normálne ľudsky serú.

NAPALM DEATH

Je v podstate pekné, že hudbu NAPALM DEATH si prídu užiť aj ľudia, ktorí napríklad majú problém s čítaním, aspoň tak si vysvetľujem typy, čo si zapália na dohľad od cedule s oznamom o tom, že sa tu nefajčí. Proste chyba vzdelávacieho systému, dospelý človek predsa nebude takýto lacný „rebel“. Veď nechce, aby kvôli nemu bolo treba angažovať „pedagogický dozor“ aktivovaný páleným dohánom.

Verím, že koncert sa páčil každému, za mňa výborný, len možno mohli hrať dlhšie, zbehlo to totiž až udivujúco. Britom sa ale podarilo do vlastnej tvorby vtesnať aj pre nich typické covery, „Victims Of The Bomb Raid“ od švédskych ANTI-CIMEX a potom ten, bez ktorého by ich „lajvko“ nebolo úplné. Ja sa vážne čudujem, ako môže niekto ísť na koncert NAPALM DEATH a potom pri „Nazi Punks Fuck Off“ znechutene prskať „načo toto hrajú, antifácke kokotiny, jedni aj druhí sú takí istí kokoti...“ Nuž, proste to nie je beznázorová banda typu „veď tvrdá hudba by mala spájať všetkých...“ hm, to ako ktorých všetkých?

Keď napríklad nejakí hnusní daeškovia začnú hrať metal, pre mňa celkom určite byť ok nezačnú rovnako, ako keby sa k metalu vrátil napríklad najčervenší poslanec v parlamente. Skrátka na ND je to takto, treba s tým vedieť žiť. (Dostalo sa ku mne onehdy čosi aj o gerojovi, ktorý na xy festivale pri ich koncerte čosi cvičil pravačkou, ale asi to nevideli, to by mal o dosť väčšiu hanbu.) Bez ohľadu na tento folklór NAPALM DEATH opäť ukázali, kto je tu vrcholový predátor a nabudúce to môžu predviesť zase.

Foto: Laci Schürger

NAPALM DEATH

NAPALM DEATH

NAPALM DEATH

NAPALM DEATH

NAPALM DEATH


Martin Lukáč

Zveřejněno: 3.3.2018


s kapelou GRINDING JESUS BROTHERS:

s kapelou HUMAN HUMUS:

s kapelou NAPALM DEATH:



Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page