Čtvrtek
19.7.2018
Denní verze
 id
 heslo

ALCEST
Tristesse Hivernale (demo) (2001)
Le Secret (EP) (2005)
Souvenirs D'un Autre Monde (2007)
Aux Funérailles Du Monde/Tristesse Hivernale (split s ANGMAR) (2007)
Split s LES DISCRETS (2009)
Écailles De Lune (2010)
Les Voyages de l'Âme (2012)
Shelter (2014)
Kodama (2016)

MOONSORROW
Suden Uni (2001)
Voimasta ja Kunniasta (2001)
Tämä Ikuinen Talvi (2001)
Kivenkantaja (2003)
Suden Uni + DVD (2004)
Verisäkeet (2005)
Viides luku – Hävitetty (2007)
Tulimyrsky (EP) (2008)
Varjoina kuljemme kuolleiden maassa (2011)
Jumalten aika (2016)

MOONSPELL
Serpent Angel (demo) (1992)
Anno Satanae (demo) (1992)
Goat On Fire (vinyl single) (1993)
Under The Moonspell (mini CD) (1994)
Wolfheart (1995)
Irreligious (1996)
Opium (singl) (1996)
Second Skin (EP) (1997)
Sin/Pecado (1998)
Buterfly Effect (1999)
Darkness and Hope (2001)
Antidote (2003)
Memorial (2006)
Under Satanae (2007)
Night Eternal (2008)
Lusitanian Metal (2008)
Alpha Noir / Omega White (2012)
Extinct (2015)

PARADISE LOST
Lost Paradise (1990)
Gothic (1991)
Shades Of God (1992)
Icon (1993)
Draconian Times (1995)
One Second (1997)
The Singles Collection (1997)
Reflection (1998)
Host (1999)
Believe In Nothing (2001)
Symbol Of Life (2002)
Evolve (Live) (2002)
Paradise Lost (2005)
In Requiem (2007)
Faith Divides Us - Death Unites Us (2009)
Tragic Idol (2012)
The Plague Within (2015)
Medusa (2017)

PRIMORDIAL
Dark Romanticism (demo) (1993)
Imrama (1995)
Journeys End (1998)
The Burning Season (MCD) (1999)
Spirit The Earth Aflame (2000)
Storm Before The Calm (2002)
Dark Romanticism (2004)
The Gathering Wilderness (2005)
To The Nameless Dead (2007)
Redemption At The Puritan's Hand (2011)
Where Greater Men Have Fallen (2014)
Exile Amongst The Ruins (2018)

SHINING
Submit To Selfdestruction (7'' EP) (1998)
I - Within Deep Dark Chambers (2000)
II - Livets Ändhållsplats (2001)
III - Angst - Självdestruktivitetens Emissarie (2002)
Through Years Of Oppression (výber) (2004)
The Darkroom Sessions (výber) (2004)
IV - The Eerie Cold (2005)
V - Halmstad (2007)
VI / Klagopsalmer (2009)
VII: Född Förlorare (2011)
Redefining Darkness (2012)

PRIMORDIAL, MOONSORROW, DER WEG EINER FREIHEIT - Košice, Collosseum - 22. apríla 2018

Zase raz jeden z koncertov, na ktorý ti stačí vidieť avízo a vieš, že ideš. Tie dve „fakt veľké“ kapely poznáš dlhé roky a teraz je šanca vidieť ich tak, že si na ne zájdeš pešo. Tretiu som si doštudoval z Youtube a vedel som, že bude dobre. V predposlednú aprílovú nedeľu zažili Košice jeden z najatmosférickejších metalových koncertov. Ľutujem fanúšikov, ktorí mohli prísť a neprišli, prepásť takéto niečo je už taká ako keby nevítaná superschopnosť. Nebudem dvíhať mandle niekomu, kto metal počúva, ale nie tento žáner, to dá rozum. Len je sranda, že niekto z Trnavy, Považia alebo Liptova nie je hnilý povoziť sa hodiny za obľúbenými kapelami, ale domáci ...zrejme fandia inej hudbe. Súdiac podľa účasti na koncertoch to metal asi ani nebude.

O bavorských DER WEG EINER FREIHEIT som predtým len čítal ako o pomerne výrazných predstaviteľoch novodobého atmosférického black metalu, orientovaného na skôr filozofické a premýšľavé témy. Najnovší album „Finisterre“ (2017) znel z netu dobre, staršie vzorky tiež, a naživo bola štvorica z Würzburgu, vedená gitaristom a vokalistom Nikitom Kampradom zaujímavým zážitkom. Zahalená do prízračného modrého prísvitu a na psychiku útočiacich stroboskopov predviedla skôr introvertnú šou, akoby v duchu myšlienky „naše figúry a tváre na pódiu sú nepodstatné, hudba je tým, čím sa máte nechať unášať“. Pomalší, náladotvorný black metal s rozorvanou atmosférou, často s až post-black motívmi. Dosť jednoliatu náladu z času na čas zhutnila výbušnejšia pasáž v rýchlejšom tempe. Celkovo zaujímavý, príjemný koncert, miestami trochu ako nabrúsenejší ALCEST, inde zase SHINING bez sklonov k seba i okolie poškodzujúcim aktivitám.

MOONSORROW

Nemcov vystriedalo naozaj veľké meno. Helsinskí MOONSORROW s rokom vzniku 1995 sú na pohansko/black/folkmetalovom poli pojmom snáď už od debutového albumu „Suden uni“ (2001) a odvtedy skupina vedená bratmi Sorvaliovcami svoju pozíciu len upevňuje. Fíni, metal a folk pokope, to by mohlo zvádzať ku kadečomu, zabudnite však na populárne ľudové trolie a klanové veselice z mainstreamových metalových festivalov. MOONSORROW sú inde. Ich atmosféry sú vážne a majestátne. Mnohominútové opusy maľujú obrazy dávnych pohanských eposov a príbehov z čias, kedy kroky prvých ľudí, skláňajúcich sa pred silami prírody, strážili oheň, voda, zem a vietor. Pomaľovaní hudobníci zahalení v hmle tisícov jazier a lesov bez konca priniesli do Collossea atmosféru iného sveta, inej doby, a dokonale vás do nej vtiahli. Hrali veľa, s chuťou, so srdcom, s výborným zvukom, v ktorom vynikli ich veľmi svojské harmónie i výborne podelené a zaranžované vokály všetkých troch strunmajstrov. V zboroch ste si s nimi mohli aj zaspievať, napríklad taká „Ruttolehto incl. Päivättömän päivän kansa“ z „Jumalten aika“ sa priam ponúkala. Do minulosti siahli Fíni až k debutu. V podniku bolo možno sto ľudí, ale na nezabudnuteľný zážitok pre nich i pre kapelu tento výbuch atmosfér stačil.

PRIMORDIAL

Alan Averil alias Nemtheanga si svoju prvú návštevu Košíc odkrútil už pred niekoľkými rokmi, ťažko povedať, ako na ňu spomína, ale to, že na jeho výbornú ťažkú doomovku DREAD SOVEREIGN vtedy do „sedmičiek“ prišlo hádam dvadsať ľudí, teraz s PRIMORDIAL na pódiu nijako neglosoval. Asi najväčšie írske metalové meno to s návštevnosťou malo predsa len lepšie, bolo pre koho hrať, a vlastne som mal počas vystúpenia štvrťstoročie existujúcej „celtic metalovej“ legendy neraz pocit, že Alan tam tých ľudí nakoniec ani nepotrebuje, pretože pri živom predvedení majestátnych hymien preciťuje nejaký súkromný obrad. Vo svojom kostýme pôsobil ako duch vznášajúci sa nad írskymi rašeliniskami, v ktorých ležia múmie ľudí obetovaných pradávnym bohom a nad mohylami starých kráľov. Mávajúc ramenami mohol v pódiovom osvetlení pripomínať aj osamelý strom, zmietaný vetrom na obzore osvetlenom splnom mesiaca. Jeho naliehavý hlas, v ktorom bola írska bolesť, vzdor, odhodlanie i oslava dávnej slávy sa niesol nad harmóniami, na aké musíte byť Ír so silnou vášňou pre mohutný, burácajúci a zároveň nikam sa neponáhľajúci metal. Piati bojovníci zo Zeleného ostrova na vykreslenie pohanskej atmosféry okrem gitár, basy, bicích a spevu nič viac nepotrebovali, nejaké ďalšie nástroje by tam boli skôr navyše. Pochopiteľne zazneli skladby z aktuálneho nového albumu „Exile Amongst The Ruins“ – titulná, „Nail Their Tongues“ alebo „Stolen Years“, a k nim staršie veci – „As Rome Falls“, „Traitors Gate“, „Empire Falls“, „No Grave Deep Enough“, „The Coffin Ships“ a podobne. Na to, aké sú kompozície PRIMORDIAL dlhé, sa nám ich dostalo celkom dosť. Alan si na túto tému zahláškoval: „Vládzete ešte? Lebo nie sme ani v polovici. Bude to dlhý set, vieme, koľko vás stáli lístky.“ Niektoré sety však nikdy nebývajú pridlhé, metalové keltské eposy v nejednej hlave doznievali ešte pár dní.

PRIMORDIAL

PRIMORDIAL

Foto: Laci Schürger


Martin Lukáč

Zveřejněno: 3.5.2018



Názory redakce
Arrow
3.5.2018

Tento koncert nie je možné hodnotiť ináč ako v superlatívoch. Po formálnej stránke zvuku nasadenia a hudobných výkonov bolo všetko na najvyššej možnej úrovni. Okrem toho sa však podarilo jednotlivým kapelám postupne vygradovať fantastickú atmosféru, ktorou dokonale preniesli jadro svojich nahrávok do živého prevedenia.

Tým sa jednotlivé skladby dostali na úplne inú úroveň a pre zúčastnených vytvorili zážitok, ktorý má ambíciu ešte dlho rezonovať. V prípade MOONSORROW a PRIMORDIAL sa z pódia nieslo koncentrované fluidum, ktoré sa inde ako na klubovom koncerte nedá zažiť. Z nádherne zaranžovaných spevov v prípade Fínov išli zimomriavky a aj predlhé kompozície uplynuli rýchlo ako voda v nezabudnuteľných momentoch. U mňa jednoznačne živým vystúpením prekonali svoje štúdiové počiny minimálne o rád.

Rovnako dobre fungovali PRIMORDIAL, frontman má neskutočnú charizmu a všetky polohy z albumov dokázal plne preniesť na pódium. Fantastický zvuk „made in Gibson“ k tomu a totálne nasadenie kapely bolo v dobrom slova zmysle zničujúce. Excelentne fungovali aj veci z najnovšieho albumu (recenzia čoskoro), na nosný riff „To Hell Or The Hangman“ nezabudnem do konca života a rovnako verím, že mi zostane atmosféra, ktorú si pri počúvaní štúdiových vecí vždy pripomeniem. Takýto koncertný zážitok sa nedá vyvážiť ničím materiálnym.

s kapelou PRIMORDIAL:

s kapelou MOONSORROW:

s kapelou DER WEG EINER FREIHEIT:

s kapelou PARADISE LOST:

s kapelou MOONSPELL:

s kapelou ALCEST:
ALCEST - Kodama [Marigold]

s kapelou SHINING:



Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page