Neděle
19.11.2017
Noční verze
 id
 heslo
TOM HOLLAND - Ve Stínu Meče

"Na východním břehu Mrtvého moře, tam kde bahno probublává na povrch nejšpinavější a nejsmradlavější, žila kdysi dvě mocná města, Sodoma a Gomora. Jak zaznamenali v análech mravokárci, obyvatelé obou sídel se oddávali všem myslitelným neřestem (...), dokonce na veřejnosti pouštěli větry. Rozhořčen nad veškerou míru takovou zkažeností nařídil Všemohoucí obě města po zásluze vyhladit."

----------

„In The Shadow Of The Sword“ je už tretia kniha z pera agilného Brita, ktorá vyšla v českom jazyku. Desať rokov starý preklad fenomenálneho „Rubikonu“ o konci rímskej republiky a nástupe cisárstva bol nasledovaný dielom „Persian Fire“, v ktorom sa zasa venuje grécko-perzským vojnám, nazerajúc na ne ako na prvý skutočný „globálny“ vojenský stret východu so západom.

Na jar vydaná česká verzia „Ve Stínu Meče“ si v mnohom nezadá s prelomovým Rubikonom. Je hrubá, natlakovaná informáciami, ktoré pre historických nadšencov majú cenu zlata a opäť raz... veľmi zle naformátovaná. Na jednoliaty text, ktorý plynie bez grafického členenia aj 20 strán v kuse, som si už zvykol minule. Nový level sadizmu žiaľ predviedol vydavateľ v uplynulom roku, keď písmo ešte o jedno číslo zmenšil a riadkovanie zhustil. Toľko ku každovečernému sebatrýzneniu.

Obrázek1

So samotným obsahom diela však panuje veľká spokojnosť. Publikácia chce objasniť, ako sa bezvýznamní kočovníci z púšte mohli stať svetovou veľmocou. Holland si však s obyčajným (i keď informačne bohatým) opisom kľúčových udalostí tej-ktorej doby nikdy nevystačí. Široko poňatým mapovaním histórie Perzie (Íránšár), neskorého rímskeho cisárstva a Arabov chystá pôdu pre pochopenie „kto-kedy-kde-ako-prečo“.

Samotnej „bitke o všetko“ tak predchádza pútavý exkurz do situácie, v akej sa najvýznamnejšie mocnosti nachádzali na prelome staroveku a stredoveku, kedy pohanské kulty začali byť vytláčané novou „módou“ monoteizmov. Kniha tak dosahuje takej komplexnosti, až si uvedomíte, že nedržíte v rukách populárno-náučnú literatúru ale skôr užšie zamerané dejepisné skriptá pre záujemcov o konkrétne historické etapy. To napokon platilo aj o jeho predchádzajúcich dielach.

Nie vždy pozitívne vnímanou, no pre mňa silnou stránkou knihy, je opäť priehrštie málo známych, subjektívne vtipných, niekedy šokujúcich informácií, ktoré dávajú aspoň hmlistú predstavu o tom, ako veľa ten človek musel o problematike prečítať a čím všetkým sa musel prehrýzť. Všetko je totiž doložené poznámkovým aparátom, ktorý by zaplnil toaleťák. Kdesi som si prečítal názor, že Holland je zároveň historik a literárny umelec – tu treba len spokojne a vďačne prikývnuť.

----------

"Přesvědčivost toho receptu - totiž že víra v Krista vede jeho vyznavače k pozemské slávě - utrpěla během následujících století řadu těžkých ran. Dokonce čím křesťanštějšími se Římané stávali, tím užší a těsnější byli hranice jejich říše. Teologové vymýšleli pro tento záhadný jev nejrůznější vysvětlení, a museli se hodně snažit."

----------

Autorovi jeho „schopnosť“ z hodiny dejepisu urobiť prakticky grotesku, žeriem aj s navijakom. Tým skôr, že kniha nie je zábavnými momentami presýtená a navyše ide o humor sofistikovaný, bublajúci hlboko pod pivným „small-talkom“, neraz vyžadujúci aspoň tie gymnaziálne jednotky z dejepisu.

Obrázek2

Tu zaváži aj milý fakt, že autor žiadnej strane nefandí, či už opisuje zásadný míľnik dejín, alebo ide o marginálnu búrku v pohári vody. Objektívne vie dať na frak raz jednej a neskôr druhej strane. Ako vedľajší produkt tak vyvoláva u čitateľa dojem akejsi celkovej márnosti konania hlavných aktérov vo vzťahu k mlynskému kolesu dejín. Kniha akoby plynula v duchu „kto pil, umrel a kto nepil, umrel vlastne tiež“. Získate dojem, že sa minimalizuje dôležitosť pohnútok, ktoré jednu či druhú stranu vedú ku konkrétnemu konaniu.

----------

„Dne 23. února 628 zajali dva Šahrvarázovi synové chorého monarchu – upoutaného na lůžko v důsledku chronické úplavice – a uvěznili ho v jednom z jeho paláců. Tam před něho navršili velkou hromadu zlata, stříbra a drahokamů, ale žádné jídlo. Chosraua tam zanechali o hladu pět dnů, dokud se doslova nevyprázdní z podoby. Šestého dne ho pak jeho věznitelé rozstříleli šípy na kousky.“

----------

Tom Holland sa podujal na úlohu, ktorá môže ľubovoľnému historikovi zabrať aj celý život, vskutku hodinársku prácu však podľa môjho názoru zvládol veľmi obstojne i keď určite nie vyčerpávajúco. Mnohé pramene pritom sršia nejednoznačnosťou či zavádzajúcou obraznosťou a výpovedná hodnota takej Biblie, Koránu či Tóry pre beh dejín bude už asi navždy predmetom odborných polemík. Špeciálne autori Koránu si nedávali prácu s odkazmi na geopolitiku, ako autor nezabúda zdôrazniť.

Holland však napriek tomu všetkému popísal takmer tisícročnú etapu dejín Blízkeho východu. Inak suchopárne informácie, často zdegradované na úroveň dohadov, zatraktívnil svojím unikátnym rozprávačským štýlom, nepriamo poukazujúc na to, že klasické učebnice dejepisu sú jednoducho príliš priamočiare, koridorové a čiernobiele na to, aby z nich bolo možné situáciu plne pochopiť. Škoda len absencie obrazových materiálov a minimálneho množstva ilustračných máp.

----------

Frajer na záver

"(...) bídný Arius skonal pohříchu symbolicky, máme-li věřit zprávám jeho rozjařených nepřátel - roztrhla ho prudká erupce exkrementů deroucích se mu z útrob, když se vyprazdňoval v jakési postranní uličce..."

----------

Jedna z najzaujímavejších publikácií v oddelení historickej literatúry faktu za minulý rok.


Martin

Zveřejněno: 19.1.2016



Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page