Pátek
22.6.2018
Noční verze
 id
 heslo

DEVOURMENT
Molesting The Decapitated (1999)
1.3.8. (kompilácia) (2000)
Official DVD (2005)
United States Of Goregrind (split) (2005)
Butcher The Weak (2005)
Limb Splitter (split) (2006)
Official DVD 2 (2007)
Unleash The Carnivore (2009)
Official DVD 2.5 (2010)
Purulent Devourments & Cannibalism (split) (2010)
Conceived In Sewage (2013)

PUNGENT STENCH
For Good Your Soul ... For Me Your Flesh (1990)
Been Caught Buttering (1991)
Club Mondo Bizzare - For Members Only (1994)
Masters of Moral - Servants of Sin (2001)
Ampeauty (2004)

UNFATHOMABLE RUINATION
Unfathomable Ruination (demo) (2010)
Misshapen Congenital Entropy (2012)
Finitude (2016)

Štyrikrát brutálne a veselo, priam až neúctivo

Nie všetky tvrdej hudbe oddané kapely sa snažia byť za každú cenu vážne až za hrob. Príkladov by sa dalo nájsť veľa, od paródií typu SPINAL TAP, STEEL PANTHER či MASSACRATION cez neodolateľných babrákov A.O.K. po také esá ako LAWNMOVER DETH či MACABRE. Viac či menej vydarené pokusy plodí (gore)grind, vonku napríklad GRONIBARD, a v českej kotline tiež veselo buble nejedno preháňadlo. Smiať sa dalo aj pri nejednej veci od ANAL CUNT, len ste museli dávať pozor, aby sa to o vás niekto nedozvedel. Neušiel tomu dokonca ani taký dôstojne morózny žáner ako brutal death metal, tu sú štyri aktuálne, miestami fakt vypečené príklady.

 

TWITCH OF THE DEATH NERVETWITCH OF THE DEATH NERVE – A New Code Of Morality (2014, Comatose Music, 38:34)

Spolok, pomenovaný podľa filmu jedného z talianskych majstrov hororu Maria Bavu(1971, u nás napr. ako „Krvavá zátoka“), je o srande prevažne v textoch a nejakom tom odľahčenejšom intre. Názvy skladieb košaté, príbehy za nimi iste všakovaké, ale starí dobrí GOREROTTED, takto krajania TOTDN, boli s veršovačkami typu „Put Your Bits In A Concrete Mix“ či „Severed, Sawn And Sold As Porn“ o dosť väčším útokom na bránicu. Aj keď napríklad „Peculiar Perversions Particular To The Piquerist“ znie ako anglická verzia Příběhu Pana Pepy Prcatého.

 Hudobne tu však máme vážnu vec, ešte vážnejšiu než otázka „Well If The Turkey’s In The High-Chair, Where’s The Baby?“ Tom Carter (basgitara) a Tom Bradfield (gitary, vokály) spolu hrajú aj v BEEF CONSPIRACY, čo je hukot tiež skôr nevážny a ani si ho už nevybavujem, a v tech/DM INFECTED DISARRAY, ktorých tvorba ma voľáko neberie, ale basák mal v portfóliu aj UNFATHOMABLE RUINATION, to nepotrebuje komentár, a túto dvojicu spoza bicích istí Lille Gruber, fenomén z nemeckých DEFEATED SANITY.

TWITCH OF THE DEATH NERVE

Vo výsledku teda skoro štyridsať minút nie veľmi originálneho, ale nadupaného, drviaceho a rýchleho brutal death metalu so slušným podielom techniky. Anglánom a Nemcovi ide spod rúk pomerne veľa Kalifornie (DISGORGE, DEEDS OF FLESH), vedia pritlačiť na pílu, ale aj navodiť dusivú, zlostnú atmosféru v pomalších partoch. Vokály sú extrémne chrčiace, kloktavé, „pílovité“, hĺbkam kontruje nejaký ten maniakálny rev, zvuk je miestami možno trochu pritlmený, ale celkovo BDM áčkovej kvality. Mix gore a humoru v textoch nemá čím uraziť, bojím sa skôr o obal, to by zase mohli britskými ulicami pochodovať zástupy nespratných transparentov. 

7,5/10 

Metal Archives
Facebook
Reverbnation

 

 

 

HEISENBERGHEISENBERG – Heisenberg (2014, samovydanie, 18:34)

Nedávno som pri flákaní sa po internetových chlievoch natrafil na tento ústav z Long Islandu, NY. Reku, ak sa niečo volá takto, treba si to vypočuť. Obal takisto taký blbý až je krásny, ostáva dúfať, že názov a obal nie sú na tejto bande to jediné dobré. Ale – je to z oblasti s monumentálnou deathmetalovou tradíciou, nemusí to byť trapas.

Ani nie je. Netuším, do akej miery Tim Schmidt (bicie), Brandon Moran (gitary), Billy Haiduk (basa) a Paul McGrath (vokály) užívajú produkt z labáku Waltera Whitea, ale venujú sa mu na solídnej hudobnej úrovni. Rovnomenný debut prináša dobre zvládnutý brutal death v štýle New York až Maryland, a kto chce slamming, má ho tu do vôle. HEISENBERG majú napočúvaných DEHUMANIZED, PYREXIU, DYING FETUS, INTERNAL BLEEDING a spol., ich vlastná tvorba sa počúva dobre, je tam tlak aj extrémnosť. Vokálne narevané a nachlievené veľmi príjemne, zvukovo na neznámu, len od roku 2011 existujúcu bandu bez predošlej nahrávky prinajmenšom slušne zvládnuté.

HEISENBERG

O srandu sa tu starajú hlavne intrá, také z „pouličného biznisu“, alebo aj od Beavisa a Buttheada“, a v textoch bude iste všeličo, „The Pantera Factor“ alebo „Black Metal Joe“, to je ešte v norme (ehmmm...), ale „Glory Hole Confession Session“, to už „variči“ fušujú do remesla STEEL PANTHER. 

7/10 

Metal archives
Bandcamp
Facebook

 

 

 

PUBLIKK ENEMAPUBLIKK ENEMA – Death Swag (2014, Rising Nemesis Records, 29:38)

Tu by mali prestať čítať tí, ktorí až prehnane a nekriticky žerú podžáner BDM známy ako slam. Pretože jedno z tých výraznejších diel z tohto súdka stvorila holandská trojica Mosh Death (bicie), Slam Shady (gitary, basa) a MC Slammer (vokály) a vyšlo ešte v decembri 2013. Pokiaľ vám názov kapely a mená účinkujúcich niečo pripomínajú, tak áno, ide o paródiu na „drsňácky“ alebo „wigger“ slam, a v podstate aj na ghetto boyz. Wigger je v američtine beloch, pózujúci ako čierny, ouajemsori, afroamerický gangsta. Termím „wigger slam“ je vysvetlený tak akosi všelijako, samozrejme takí WAKING THE CADAVER tam patria kedykoľvek, ale napr. DEVOURMENT by som z toho vynechal.

PUBLIKK ENEMA

Dosť filozofovania, ešte čosi k veci. Zbierka paródie na vyššie spomenuté bandy, humoru, vraždenia a perverznosti má osem kúskov, o ktorých ak by ste nevedeli, čo si o vás myslia, milovali by ste ich. Nečakane vydarený slamming BDM so všetkým čo k nemu patrí – zverské vokály, „džn-džn hojdačky“, príjemne časté náklepy a nadpriemerne prepracované gitary. Tak trochu kdesi DEVOURMENT, v niekoľkých extrémnych momentoch aj nádych PUSTULATED, a dôjde dokonca aj na „bigbít“ ako zo starých čias slovutných PUNGENT STENCH. PUBLIKK ENEMA hrajú aj veľa sekačiek, majú slušný zvuk so štýlovo mierne plechovými bicími, až sa čudujem, že niekto si dal takú prácu s necitlivým vtipkovaním. A ktovie odkiaľ sa vynorili, ako začiatočníci rozhodne neznejú. 

7/10 

Metal Archives
Bandcamp
Facebook

 

 

 

ECENGUTTURALMENT CEPHALOSLAMECTOMY – 8.1.2 (2014, samovydanie, 8:23)

Na záver si dáme dvojicu z Evansville v Indiane. Andrew Sutton (gitary, basgitara, bicie) a Jacob McBride (vokály) sa rozhodli stať verejnými nepriateľmi číslo jedna a ich štvorskladbové EP je stopercentnou trefou do čierneho. Zbožňovatelia slamming BDM ich dajú do kliatby, toto hudobne kanonicky dokonalé SBDM dielo je totiž neľútostnou paródiou. Obal je takou nie priam poctou DEVOURMENT, názvy skladieb a intrá sú tiež za sto bodov – „Slamsonite... I Was Way Off“ uvádza intro z filmu Blbý a blbší, „Let Me See Some Hammers“ je zase uvedené Vejškom z EPICARDIECTOMY. Pri záverečnej „Entrails Slammed From A Wigger’s Cunt pozdvihnú obočie dokonca aj CANNIBAL CORPSE.

EC

Vec je ale taká, že Andrew je hudobník so zázemím v rôznorodom death metale, bubnuje v prinajmenšom sľubnom BDM zverstve VISCERAL THRONE (album „Omnipotent Asterity“, Brutal Bands, 2012), a Jacob síce môže mať vypracovaný „dilino look“, ale má hrdlo z nejakého dinosaura, preto je týchto čosi vyše osem veľmi neúctivých minút kúskom nečakane prepracovaného krutého slamming brutusu, aký veľa „vážnych“ spolkov nedá ani na ploche celého albumu. Toto je vlastne zbierka klišé už od názvu, ktorý prepisovať je fakt chlieb nebeský, a pritom hudobne „ako z knižky“.

9,5/10 

Metal Archives
Bandcamp
Facebook


Martin Lukáč

Zveřejněno: 10.9.2014


s článkem Štyrikrát:

s článkem Trikrát:

s článkem Medzitým:

s kapelou UNFATHOMABLE RUINATION:

s kapelou DEVOURMENT:

s kapelou PUNGENT STENCH:



Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page