Pátek
24.11.2017
Denní verze
 id
 heslo
Rok vydání
2004

Vydavatel:
Metal Blade Records

Stopáž:
1:30:09

1. Funeral
2. A Mansion In Darkness
3. The Family Ghost
4. Black Horsemen
5. Spare This Life
6. Mansion In Sorrow
7. Spirits
8. Sorry Dear
9. Eye Of The Witch
10. Sleepless Nights
11. The Puppet Master
12. Blood To Walk
13. So Sad
14. Living Dead (outro)
15. Welcome Home
16. The Invisible Guest
17. Burn
18. Introductions
19. Halloween
20. No Presents For Christmas

King Diamond
spev

Andy LaRocque
gitary

Mike Wead
gitary

Hal Patino
basgitara

Matthew J. Thompson
bicie

Livia Zita
spev

Fatal Portrait (1986)
Abigail (1987)
Them (1988)
Conspiracy (1989)
The Eye (1990)
A Dangerous Meeting (1992)
The Spider´s Lullabeye (1995)
The Graveyard (1996)
Voodoo (1998)
House of God (2000)
Abigail II: The Revenge (2002)
The Puppet Master (2003)
Deadly Lullabyes Live (2004)
Give Me Your Soul ... Please (2007)

KING DIAMOND - Deadly Lullabyes Live

Rok 2004 bol, a ešte samozrejme stále je, čo sa týka kvalitných albumov bohatý mierou vrchovatou. Nemalým, a o to milším prekvapením je pre mňa živák majstra horror metalu King Diamonda, vydaný tentokrát z vlastnej vôle a nie na nátlak či z dobrovoľnej iniciatívy vydavateľskej spoločnosti. Kráľ prichádza v životnej a živej podobe vďaka zostrihu niekoľkých vystúpení v rámci severoamerického tour.

KING DIAMONDČo povedať k tomuto podarenému dielku? Zvukovo a producentsky je na vysokej profesionálnej úrovni. Dvorný gitarista, pán LaRocque, sa za čas spolupráce s maestrom vypracoval na celkom slušného a vyhľadávaného producenta. Plný zvuk gitár umne rozdelených do pravého a ľavého kanálu s miernym presahom a kryštalický čistý zvuk celého materiálu sa nedajú prepočuť. Dominujú výborné, až nadštandartné výkony hlavných protagonistov. Kapela znie ako jedna živá, pulzujúca bytosť. Napriek tomu si pozornosť obzvlášť zaslúži bicman Matt Thompson, v osobe ktorého King dúfam definitívne našiel to čo hľadal. Rytmicky presný, úderný a dynamický vyvážený štýl asi najviac pripomína legendárneho a neprekonateľného Mikey Deeho (dnes MOTÖRHEAD). O kvalitách druhého gitaristu Mika Weada (MERCYFUL FATE, HEXENHAUS, MEMENTO MORI atď.) je hádam zbytočné sa vyjadrovať. Samotný maestro spieva ako „KING“! :-) S nadhľadom prezentuje aj tie najťažšie veci: výšky, hĺbky, smiech... všetko sa blíži k takmer albumovej dokonalosti. Komunikácia s obecenstvom pôsobí tak trochu stroho, dúfam že len zdanlivo, kvôli strihom z jednotlivých šou. Medzi fans panuje fantastická, aj keď mixážou možno trošku potlačená, atmosféra. Odzneli povinné, dnes už hádam klasické diela: „The Family Ghost“, Sleepless Nights“, „Halloween“ či veselá koleda „No Presents For Christmas“.

Až potiaľ by bolo všetko v najlepšom poriadku.

KING DIAMONDNajväčší kameň úrazu pre mňa, a možno aj pre iných vlastníkov tohto dvoj CD, je dramaturgia a výber jednotlivých skladieb. Samozrejme koľko ľudí, toľko chutí a každému neulahodíte, aj keby ste modré z neba doniesli a prichystali hneď štvoralbum. Vystavať „Abigail“ story na dvoch príbehoch (“Abigail“ ´87 a “Abigail II – The Revenge“ ´02) je síce pekný zámer, ale neumiestniť tam kľúčovú skladbu celého príbehu -„Abigail“, beriem ako mierne zavadzajúce.

Chápem, že maestro chcel hlavne spropagovať posledné dva opusy, a novinku predovšetkým, no totálne ignorovať 4 albumy svojej bohatej kariéry (“The Spider´s Lullabye“, “The Graveyard“, “Voodoo“, “House Of God“), a nezahrať z nich ani jeden song je škoda preveliká.

Pri prezentácii skladieb z aktuálneho albumu “The Puppet Master“ napriek prítomnosti Kingovej najdrahšej polovičky Livia Zity, zaradil len jednu – „So Sad“ – kde účinkujú spoločne (Outro „Living Dead“ nerátam). Veľkej obľube sa taktiež tešia z playbacku púšťané intrá, outra a iné intermezzá.

Ďalším zaujímavým faktorom je zdvojovanie Kingových speváckych partov. Ako predviedol toto naživo ostáva pre mňa záhadou, obzvlášť po zhliadnutí niekoľkých live vystúpení, kde mu vokály nespieval nik z prítomných muzikantov. Tou schodnejšou alternatívou môže byť využitie služieb budapeštianskej speváčky, prípadne vokálneho halfplaybacku, dnes už bežného aj u iných kapiel (napr. Devon, DEAD SOUL TRIBE )... alebo, žeby zaúradovala dodatočná mixáž a vokály sa dohrali priamo v štúdiu? Buď ako buď, ale na CD to znie dobre, že?

Každopádne „lajfka“ je na svete v takej podobe akej je. Pre mňa čo sa hodnotenia týka, vyvstáva náročná úloha; hráčske výkony, samotné prevedenie + zvuk: jednoznačne 10/10. Výber skladieb: 6/10. Urobím priemer... a pridám ešte pol bod navyše za subjektívnu maxiobľúbenosť :-)


Jeremy
Jeremy

Zveřejněno: 25.10.2004



Názory redakce
Louis
25.10.2004

Živé album od takové veličiny, jakou je KING DIAMOND, snad ani nemůže být špatné. Král to na "Deadly Lullabyes Live" po všech myslitelných stránkách dokázal téměř učebnicově, osobní výhrady mám snad pouze k výběru skladeb, ve kterém opravdu citelně chybí zastoupení všech desek (zejména "The Graveyard" by měla být v podobných případech obsazována povinně). Jinak se nahrávka moc pěkně poslouchá (obzvláště ve sluchátkách po tmě), atmosféra k nezopakování, a když Král kupříkladu uvádí skladbu "The Puppet Master", úplně cítím, jak mě jímá opravdová hrůza. Což jest mimochodem přesně to, co by se obecně mělo od KING DIAMONDA chtít, pročež jsem dospěl právě k prezentovanému názoru.

[8,5 / 10]
Čo sa hodnotenia týka, vyvstáva náročná úloha; hráčske výkony, samotné prevedenie + zvuk: jednoznačne 10/10. Výber skladieb: 6/10. Urobím priemer... a pridám ešte pol bod navyše za subjektívnu maxiobľúbenosť :-)

Autor recenze:
8,5 / 10

Redakce:
8,5 / 10

8,3 / 10





Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page