Sobota
18.11.2017
Denní verze
 id
 heslo
Rok vydání
2005

Vydavatel:
Sire Records / Warner Music

Stopáž:
45:45

Produkce:
Tim Palmer

1. Vampire Heart
2. Rip Out The Wings Of A Butterfly
3. Under The Rose
4. Killing Loneliness
5. Dark Light
6. Behind The Crimson Door
7. The Face Of God
8. Drunk On Shadows
9. Play Dead
10. In The Night Side Of Eden

Ville
spev

Migé
basgitara

Gas
bicie

Burton
klávesy

Linde
gitara

666 Ways To Love: Prologue (EP) (1996)
Greatest Love Songs Vol. 666 (1997)
Razorblade Romance (2000)
Deep Shadows And Briliant Highlights (2001)
Love Metal (2003)
And Love Said No - The Greatest Hits 1997-2004 (2004)
Dark Light (2005)
Venus Doom (2007)
Digital Versatile Doom (DVD) (2008)
Screamworks: Love In Theory And Practice (2010)

HIM - Dark Light

Je paradoxné, že s najslabším albumom slávia HIM najväčšie úspechy svojej doterajšej kariéry. Výborná predajnosť novinky „Dark Light“, podporená dlhotrvajúcim turné, znamená definitívne prerazenie na americký trh. Poďme sa však na najnovšie snaženie pánov okolo Villeho Vala pozrieť očami európskeho fanúšika, ktorého pozornosti neušli ani predchádzajúce počiny fínskej pätice.

HIMMožno to bude znieť kruto, ale na novinku „Dark Light“ sa Valovi podarilo zložiť iba tri dobré skladby. Pilotný singel „Rip Out The Wings Of A Butterfly“ ozdobený skvelým gitarovým riffom, vynikajúcu „Killing Loneliness“ s nemenej zaujímavým refrénom a záverečnú „In the Night Side Of Eden“ (tak sa mal pôvodne volať aj celý album, čo by bola v porovnaní so suchým a nevýrazným „Dark Light“ určite lepšia verzia). Takto nejako by zneli BLACK SABBATH, keby hrali o tridsať rokov neskôr a chceli byť za každú cenu v rádiách a na plagátoch v izbách násťročných fanyniek. Ak by sa v podobnom duchu niesol celý album „Dark Light“, výhrady by sa dali smerovať naozaj už iba k príliš plochému a do posledných detailov čistému až sterilnému zvuku. Aké sú teda tie zvyšné, nie veľmi presvedčivé kúsky?

Drvivú väčšinu tvoria pre HIM príliš typické, miestami až uniformné skladby, v ktorých vás neprekvapí absolútne nič. Rytmus je stále ten istý, slohy dokonale zameniteľné, ak sa z času na čas podarí zaujímavý refrén, kritickejšieho poslucháča to z nudy ani náhodou nevytrhne. Ide hlavne o „Vampire Heart“, „Face Of God“ (v tom lepšom) a „Behind The Crimson Door“, „Under The Rose“ či „Drunk On Shadows“ (v horšom prípade). Ak sa mi tento fenomén Valovej skladateľskej (im)potencie páčil v prípade príjemného škandinávskeho blues „Deep Shadows And Brilliant Highlights“, už predchádzajúci album „Love Metal“ sa niesol v znamení rozpakov vďaka kolovrátkovým záležitostiam typu „Circle Of Fear“ a „Beyond The Redemption“. Novinka „Dark Light“ ide v tomto smere do totálneho extrému – zdá sa, že fínski námorníci nevidia (alebo iba nechcú vidieť?) ten obrovský ľadovec umeleckej prázdnoty a totálnej muzikantskej ničoty, do ktorého každú chvíľu narazia.

HIMOtáznikom vo veľkosti mrakodrapu visiacim nad budúcnosťou tejto kapely je titulný song. Ani vo sne by mi nenapadlo, že raz v recenzii na HIM použijem tieto mená, ale nedá sa inak. Ak si totiž namiesto anglického textu v „Dark Light“ predstavím slovenský o ovčích stádach túliacich sa na svahoch lesným medom voňajúcich dolín, mám pred očami legendárneho Karola Duchoňa v jednej z estrád z konca sedemdesiatych rokov, uvádzanej nezabudnuteľným Ivanom Krajíčkom. Ten citlivý fanúšik vo mne sa síce snaží zachytiť náznaky kompozícií ako „When Love And Death Embrace“ alebo „Beautiful“, žiaľ, márne. Touto skladbou to páni so svojou snahou zarezonovať v srdciach amerických tínedžeriek naozaj prehnali.

Zmieril som sa s tým, že Valo už dávnejšie nedostáva od svojich múz vášnivé francúzske bozky. Žiaľ, v prípade väčšiny skladieb na „Dark Light“ sa mu tie potvorky nepriblížili ani na dostrel. Je to naozaj veľké sklamanie, no zároveň snáď aj iskierka nádeje – horšie to už totiž byť nemôže. Alebo že by som bol predsa len iba nenapraviteľný optimista a precitlivelý fanúšik?


Rudi

Zveřejněno: 27.10.2005



Názory redakce
Marigold
27.10.2005

Není žádným tajemstvím, že HIM nejsou má liebes kapela (jistou dobu jsem se těšil oblibě jejich českých fanynek, ale doby srderyvných mailů od uražených náctek už bohužel pominuly... škoda...), ale první dvě alba mám i po těch letech velice rád jako originální a samorostlý příspěvek k temné metalové poetice. Bohužel nadhled a jistý červenoknihovnový sarkasmus, který HIM tak zdobil v počátcích, se rozplynul v cárech ranních mhl a zbyl jen vypočítavý a nuceně hitový soubor, který se snaží prodat jako ty hudební kurvičky u patníků dálnice ke slávě. Nové album je vyloženě průměrné, první 4 skladby ještě prosím, ale ten následný lascivní striptýz bez špetky vkusu a skutečně dobré melodie, to už musí zamrzet i milce Finů. Zdá se, že záblesky slávy HIM zcela pohltily a kdesi se ztratily ty brilantní stíny, které z této kapely dělaly smysluplnou záležitost. Mainstreamový průměr.

[5 / 10]


Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page