Neděle
23.11.2014
Noční verze
 id
 heslo
Rok vydání
1992

Vydavatel:
Roadrunner Records

Stopáž:
45:15

Studio:
Morrisound Recording, Tampa, Florida (remaster Chris Gehringer v štúdiu The Hit Factory, New York, marec 1998

Produkce:
Scott Burns a OBITUARY

1. I´m In Pain
2. Back To One
3. Dead Silence
4. In The End Of Life
5. Sickness
6. Corrosive
7. Killing Time
8. The End Complete
9. Rotting Ways
10. I´m In Pain (live)
11. Killing Time (live)

John Tardy
spev

Allen West
gitara

Trevor Peres
gitara

Frank Watkins
basgitara

Donald Tardy
bicie

Slowly We Rot (1989)
Cause Of Death (1990)
The End Complete (1992)
Don´t Care (EP) (1994)
World Demise (1994)
Back From The Dead (1997)
Dead (live) (1998)
Anthology (kompilace) (2001)
Frozen In Time (2005)
Frozen Alive (DVD) (2006)
Xecutioner's Return (2007)
Darkest Day (2009)
Inked In Blood (2014)

OBITUARY - The End Complete

Najpredávanejší čisto death metalový album všetkých čias, najpredávanejšie tričko v histórii vydavateľstva Roadrunner Records – k doske „The End Complete“ sa vzťahujú aj takéto zaujímavé, čisto komerčné superlatívy. Je to jednoducho a jasne jeden z najväčších a najžiarivejších majákov v rozbúrenom oceáne čiernej lávy, ktorá sa na nás valí už takmer dve dekády. Inak povedané, ak nepoznáte „The End Complete“, neviete nič o jednej z najdôležitejších kapitol histórie death metalu.

OBITUARYV roku 1992 boli OBITUARY vo výbornej situácii. Vďaka dvom viac ako vydareným albumom „Slowly We Rot“ a „Cause Of Death“, americkom turné so SEPULTUROU a SADUS sa na scéne stabilizovaná kapela s úsmevom mohla vybrať do starého známeho Morrisoundu za Scottom Burnsom, aby tam nahrala svoj najtradičnejší (hoci, v porovnaní s minuloročným comebackovým materiálom „Frozen In Time“ je to tak trochu diskutabilné) a najúspešnejší matroš. Je zaujímavé, že na presnej polovici albumov OBITUARY vo väčšej či menšej podobe experimentovali, aby sa posunuli v hudobnom výraze, ktorým odštartovali svoju kariéru na kultovom debute „Slowly We Rot“. Druhá doska „Cause Of Death“ sa niesla v znamení dokonalého gitarového umenia Jamesa Murphyho, ktorý najmä po stránke melodických sól a vyhrávok obohatil drevný štýl kapely. Ekologicky zameraná fošňa „World Demise“ šokovala nielen zmenou loga a netradičnými textami, ale napríklad aj výborným zakomponovaním zvukov pralesa v skladbe „Kill For Me“. Predposledný zárez v diskografii floridských pestovateľov krvavých pomarančov sa niesol v znamení HC v štýle MADBALL alebo AGNOSTIC FRONT – úvodná „Threatening Skies“ je presne v tomto duchu, nehovoriac o uletenom rapovom remixe skladby „By The Light“ s názvom „Bullituary“. Prvý, tretí a zatiaľ posledný album pravdepodobne najviac „šmakujú“ ortodoxným fanúšikom OBITUARY, ktorí u svojich miláčikov neradi vnímajú akékoľvek cudzorodé prvky.

OBITUARYHlas Johna Tardyho je to, čo vždy dávalo a dáva tejto kapele iný rozmer. Po hudobnej stránke totiž ide „iba“ o brutálnu, takpovediac typicky americkú variáciu toho, čím sa už na začiatku osemdesiatych rokov preslávili švajčiarski nestori CELTIC FROST. Tu je badateľná výrazná paralela medzi tým, čo na Floride stvárali OBITUARY a približne v tej istej dobe na britských ostrovoch ich súputníci BOLT THROWER – obe kapely šokujúcim spôsobom miešali punkom a hardcorom okorenené tradičné riffy v štýle CELTIC FROST či HELLHAMMER s perfektnými extrémnymi vokálmi. Neľudský rev Johna Tardyho bol zvukom, ktorý definitívne prelomil hrádzu absolútnej priazne a oddanosti Kovu smrti, ktorá bola v mojom prípade na začiatku deväťdesiatych rokov naštrbená muzikou holanských hviezd PESTILENCE. Práve „The End Complete“ však považujem za svoj prvý skutočne death metalový album, na ktorý dodnes nedám dopustiť. Do dnešných dní na ňom márne hľadám slabé miesto. Popri zaručených koncertných hitovkách ako „I´m In Pain“, „Back To One“, „In The End Of Life“, „Killing Time“ či „The End Complete“ ma prekvapujúco najviac dostalo zhnité srdce albumu v podobe za sebou idúcej dvojice skladieb „Sickness“ a „Corrosive“. Gitarové riffy a drtiaca rytmika (najmä vďaka fantastickému výkonu Donalda Tardyho) tu proste vyrážajú dych.

OBITUARYDokonalý death metalový album potrebuje samozrejme kvalitný obal. Andreas Marschall je fantastickým metalovým „krajinkárom“ – to dokázal viackrát, najlepšie snáď na pamätnom diele „Failures For Gods“ od IMMOLATION s nezabudnuteľným „SatanJežišom“ nad davom zhrozených post-apokalyptických ľudkov. Andreasova kresba „The End Complete“ má však pre mňa oveľa mocnejšie čaro. To zachytenie definitívneho konca sveta so spálenou zemou a temnou oblohou je jednoducho magické. Nehovoriac o jeho vylepšení loga OBITUARY o dvoch obskúrnych dráčikov, z ktorých jeden s chuťou trhá mŕtvolu toho druhého. Nesmrteľný kult!

Aj vďaka albumu „The End Complete“ patria OBITUARY spolu s DEATH, MORBID ANGEL a CANNIBAL CORPSE do exkluzívnej štvorky toho najlepšieho, čo dala Amerika svetovému death metalu. Povinné počúvanie, milí priatelia!


Rudi

Zveřejněno: 17.6.2006

WWW odkaz:


Názory redakce
Dalas
16.6.2006

Hniloba jménem OBITUARY v celé své smradlavé podobě. Opět další krásný a nenapodobitelný dokument své doby. OBITUARY platili za jednu z originálních deathových band a jejich zatuchlý sound, který se táhnul jako plivanec plný hlenu omylem katapultovaný na vlastní košili, je něčím, co se jen velice těžko popisuje a co už nikdo nikdy nenapodobí. V mém soukromém žebříčku vede album "World Demise" z roku 1994, ale "The End Complete" je z hlediska tehdejší atmosféry na scéně dílem přeci jen klíčovějším. O to více mě mrzí velmi zbytečný comeback kapely. Některé mrtvoly by měly zůstat hnít ve svém hrobě.

Aj vďaka albumu „The End Complete“ patria OBITUARY spolu s DEATH, MORBID ANGEL a CANNIBAL CORPSE do exkluzívnej štvorky toho najlepšieho, čo dala Amerika svetovému death metalu. Povinné počúvanie, milí priatelia!

Autor recenze:
nehodnoceno

Redakce:
zatím nehodnoceno

8 / 10



s kapelou OBITUARY:

s kapelou MORBID ANGEL:
MORBID ANGEL - Covenant [Martin Lukáč]

s kapelou BOLT THROWER:

s kapelou DEATH:

s kapelou CELTIC FROST:



Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page