Čtvrtek
24.5.2018
Denní verze
 id
 heslo
Rok vydání
2006

Vydavatel:
Southern Lord

Stopáž:
55:28

Studio:
Sound Square

Produkce:
BORIS

Další informace:
Pôvodné japonské vydanie: 2005 Diwphalanx

1. Farewell
2. Pink
3. Woman On The Screen
4. Nothing Special
5. Blackout
6. Electric
7. Pseudo-Bread
8. Afterburner
9. Six, Three Times
10. My Machine
11. Just Abondoned My-Self

Takeshi
spev, basgitara, gitara

Wata
gitara a echo

Atsuo
bicie a perkusie

Absolutego (1996)
Amplifier Worship (1998)
Flood (2000)
Heavy Rocks (2002)
Boris with Merzbow - Megatone (2002)
Akuma No Uta (2003)
Boris At Last - Feedbacker (2003)
The Thing Which Solomon Overlooked (2004)
Dronevil (2005)
Sound Track From Film ''Mabuta No Ura'' (2005)
Pink (2005)
Boris with Merzbow - Sun Baked Snow Cave (2005)
The Thing Which Solomon Overlooked 2 (2006)
The Thing Which Solomon Overlooked 3 (2006)
Vein (2006)
Altar (with SUNN O))) ) (2006)
Boris with Michio Kurihara - Rainbow (2006)
Smile (2008)
Boris with Michio Kurihara - Cloud Chamber (2008)
Boris with Merzbow - Klatter (2011)
New Album (2011)
Heavy Rocks (2011)
Attention Please (2011)

BORIS - Pink

Japonsko nie je normálna krajina. Všetko, čo pochádza z východoázijského súostrovia znamená pre Európana väčšiu či menšiu dávku zvláštnosti – a BORIS nie sú výnimkou. Extrémne ťažko zaškatuľkovateľná trojica v rámci spleti položiek svojej diskografie nepredvídateľne lieta od extrému do extrému. Vodítkom je údajne to, či je názov kapely na obale vysádzaný kapitálkami alebo malými písmenami. Ružový album na titulke nesie nápis „BORIS“. Podľa spomínaného pravidla by teda malo ísť o „pesničkovú“ dosku – tie od „boris“ sú poväčšine ťažko stráviteľnými hlukovými experimentami.

BORISSeveroamerická verzia „Pink“ je novým obalom (z dielne Stephena O´Malleyho) vybavené vydanie japonského vinylu, vylisovaného ešte v minulom roku. Úvodná „Farewell“ evokuje JESU: prepletenec zväzbených, ale „nežných“ gitár podkresľuje exaltovaný spev. Po sedem a pol minútach ho razantne utne špinavý punk´n´roll. Titulná skladba definuje tvár celého diela, ktorú okrem prvej a poslednej stopy (končiacej konštatným, do ticha konvergujúcim drone väzbením) narušujú len sporadické „iné“ vsuvky. Prevažná väčšina piesní je fúziou punku, retro hardrockových postupov a naliehavého spevu v japončine (BORIS po anglicky údajne takmer vôbec nevedia) v omáčke špinavého a neučesaného zvuku, ktorý však nepôsobí amatérsky – práve naopak, je rafinovaným trademarkom celého albumu. Modernú inkarnáciu použitia zosilňovača a efektu ako plnohodnotného nástroja totiž s obligátnym rešpektom k EARTH spoluvytvárali práve BORIS (názov pochádza od ďalších idolov MELVINS a ich rovnomennej skladby), takže na aktuálnej trendovej vlne surfujú presvedčivo a po zásluhe.

Až na spomenutú dvojicu „Farewell“ a záveru „Just Abondoned My-Self“ (plus doprostred disku umiestnených, oddychových „Blackout“, drone-hippie mantry „Afterburner“ a krehkej inštrumentálky „My Machine“) sa „Pink“ valí ako preplnený šinkanzen po trati dedinskej lokálky, zúfalo vŕzgajúci v každej zatáčke – všetko ide naplno, rovno po hlave do červených čísel ďaleko za povolenými normami. Žiadne extra vychytávky nie sú nachystané v samotnej kostre skladieb: no kým v Anglicku by ich dnes zahrali na cinkavých gitarách chlapci ako vystrihnutí zo 70s, v Japonsku BORIS vytočia všetky možné gombíky na maximum, dosahujúc efekt drogami indukovaného zbystrenia zmyslov. To, že keď sa rapídne míňajú noty a melódie, treba hľadať pokrok v zvuku, si v krajine, ktorá technologickému progresu vládne, uvedomujú viac než dobre. Miestami je tento nával kombinácie hluku, protivného kriku, vytiahnutých bicích a väzbiacich, nezriedka sólujúcich gitár neskutočne protivný, no chtiac-nechtiac provokuje ďalší a ďalší posluch. A (doslovné) hity z tej masy vyskakujú samé.

BORIS na „Pink“ v podstate nepredvádzajú nič, čo by tu ešte nebolo. Stopercentné nasadenie, uletený obal (jeho súčasťou sú tri aršíky, ktoré „fajnšmekrom“ pomôžu pri konzumácii LSD) len dopĺňajú sonické peklo, ktoré sa stáva zaujímavým, akonáhle si okrem otázky „Čo?“, položíte aj tú, ktorá znie: „Ako?“.


Thorn

Zveřejněno: 10.7.2006


Japonská drone-rocková smršť v balení určenom pre hitparády.

Autor recenze:
7,5 / 10

Redakce:
zatím nehodnoceno

6,8 / 10





Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page