Středa
13.12.2017
Denní verze
 id
 heslo
Rok vydání
2006

Vydavatel:
Century Media

Stopáž:
64:55

Studio:
Woodhouse

Produkce:
Waldemar Sorychta

1. In Memoriam
2. Finisterra
3. Memento Mori
4. Sons Of Earth
5. Blood Tells
6. Upon The Blood Of Men
7. At The Image Of Pain
8. Sanguine
9. Proliferation
10. Once It Was Ours!
11. Mare Nostrum
12. Luna
13. Best Forgotten
14. Atlantic (bonus)

Fernando Ribeiro
spev

Ricardo Amorim
gitara

Pedro Paixao
klávesy, gitara

Mike Gaspar
bicie

Waldemar Sorychta
basgitara

hosť:

Jiří "Big Boss" Valter
spev v "At The Image Of Pain"

Serpent Angel (demo) (1992)
Anno Satanae (demo) (1992)
Goat On Fire (vinyl single) (1993)
Under The Moonspell (mini CD) (1994)
Wolfheart (1995)
Irreligious (1996)
Opium (singl) (1996)
Second Skin (EP) (1997)
Sin/Pecado (1998)
Buterfly Effect (1999)
Darkness and Hope (2001)
Antidote (2003)
Memorial (2006)
Under Satanae (2007)
Night Eternal (2008)
Lusitanian Metal (2008)
Alpha Noir / Omega White (2012)
Extinct (2015)

MOONSPELL - Memorial

Jedna zo slávnych formácií stojacich v polovici deväťdesiatych rokov pri rozmachu doomovo a goticky ladenej metalovej muziky, začínajúca u nemeckého labelu Century Media, ktorý mal nemalý podiel na podpore boomu tohto žánru a zmluvne zastrešoval množstvo vtedy populárnych a neraz na svoju dobu i kvalitných formácii, aj napriek ústupu z bývalých pozícií pokračovala vo vydávaní vyrovnaných albumov. Na prvé počiny nesúce sa v znamení prieniku blackmetalovej atmosféry, doomu i alkoholického opojenia dodnes prisahá nejeden tridsiatnik a prelomový „Irreligious“, ktorý svojho času napriek mizernej anglickej výslovnosti pána Ribeiru ľudia kupovali ako cukor, patrí k základným metalovým albumom minulej dekády a v zbierke mnohých fanúšikov stále zaberá čestné miesto. Tak, ako mnohých súputnikov, ani Portugalcov neobišlo hľadanie nových spôsobov vyjadrovania v podobe výborného rockového počinu „Sin/Pecado“ s rafinovanými textami, alebo experimentovanie s elektronickými vplyvmi na rovnako vydarenom „Butterfly Effect“. A rovnako po vzore väčšiny významných mien atmosférického metalu minulej dekády došlo neskôr na obdobie prieniku všetkých ich tvorivých období, ktoré predstavuje vkusná rekapitulácia, nemajúca núdzu ani o nadhľad pri práci s tradičnými žánrovými klišé v podobe upírsko-romantických tém, nazvaná „Darkness And Hope“ s nevýrazným nasledovníkom „Antidote“. V týchto rokoch poslednou fázou, typickou pre kapely, pôsobiace od spomínaného boomu, je návrat ku koreňom, respektíve k obdobiu najväčšej slávy. Vrátili sa nám napríklad PARADISE LOST i MY DYING BRIDE, hoci každý na inej kvalitatívnej úrovni.

MOONSPELLNa „Memorial“ si MOONSPELL vybrali cestu i kvalitatívne merítko posledného počinu MY DYING BRIDE. Z úvodných tónov „Finisterra“ je jasné, že MOONSPELL cestujú v čase poriadne ďaleko. Ribeirov čistý spev ustupuje do ústrania viac než kedykoľvek predtým a o to viac dostáva priestor jeho chropot. Portugalcom nemožno uprieť snahu o pestrosť členením skladieb aj na kľudnejšie momenty („Memento Mori“), väčšina skladieb má podstatne tvrdšiu tvár než je na pomery MOONSPELL zvykom. Zvuk nahrávky, typické použitie kláves, koncentrácia na tvrdosť a temnú atmosféru viac než prvopočiatky vlastnej tvorby evokuje ich po atmosférickej stránke vydarený projekt DAEMONARCH z roku 1998, zachytávajúci niektoré Ribeirove staré texty. Pri skladbách typu „Blood Tells“, „At The Image Of Pain“ alebo „Sanguine“ tak utrie slzu dojatia nejeden pamätník. Poslucháč, právom čakajúci od kapely typu MOONSPELL napredovanie namiesto varenia podľa starých receptov, môže s kľudným svedomím album uprostred vypnúť a radšej siahnuť po niektorej zo starších dosiek. Albumy MOONSPELL ukrývali vo svojej druhej polovici neraz nejednu vec zaujímavú iným spôsobom, než jasné hitovky z úvodu. Vrchol albumu (vzhľadom na obsah relatívny) tak prichádza práve v spojení monumentálnej inštrumentálky „Proliferation“, striedanej hymnickou „Once It Was Ours“ v duchu najvydarenejších vecí z „Hermeticum“, alebo rovnako dvojzáprah inštrumentálnej „Mare Nostrum“ s príjemnou romantikou „Luna“, nesúcou sa v nálade „Darkness And Hope“ alebo lunatického záveru „Irreligious“, ktorú kazí slabučká speváčka. Drvivá väčšina albumu sa topí v priemernosti nápadov, otrepaných postupoch a nepochopiteľnom klišé. Pokiaľ nevlastníte limitovanú edíciu s jedným bonusom, album sa pre vás končí skladbou „Best Forgotten“ a pri jej názve ma v súvislosti s týmto albumom MOONSPELL napadá všeličo...

MOONSPELLDôvody pre ktoré nahrali MOONSPELL práve takýto album plne chápem, po historických zápisoch majú plné právo vyjsť na verejnosť s niečím podobným, čo si svojich priaznivcov nepochybne nájde. Nič to však nezmení na fakte, že „Memorial“ je aj na pomery tvorcov len priemerným albumom vsádzajúcim na otvorenú náruč početných nenáročných más, ktorým bude „Memorial“ vyhovovať nielen z nostalgie. A je naozaj zvláštne ako sa ďalšia kapela, stelesňujúca kedysi vymanenie sa z tradičných klišé a póz, hrdo hlási k tomu, od čoho sa svojou muzikou vždy odlišovala. Ono, za tých dvanásť rokov od vydania „Under The Moonspell“ sa ani publikum príliš zásadne nezmenilo a najlepšie sa stále predáva temnota, pentagramy a paroháče. Najťažší rébus riešim po vypočutí „Memorial“ a to - prečo si tento album pustiť znova? Veľké kapely vedia, kedy odísť, niektorým to trvá dlhšie.


Radicalcut

Zveřejněno: 7.8.2006



Názory redakce
Shnoff
7.8.2006

Tato tvář MOONSPELL je mi přece jen o chlup sympatičtější, než ta sterilita, kterou Portugalci zatím ve 21. století vyprodukovali. To ovšem neznamená, že jsem z "Memorial" na větvi. Důvody tu kolegové rozebrali celkem výstižně.
A abych jako krajan nezapomněl, ten vstup Big Bosse dopadl dle mého soudu dost špatně - působí tam jako pěst na ucho a ani zvukově se jej nepodařilo ošetřit zcela stoprocentně.

[6,5 / 10]
Thorn
6.8.2006

Nevidím to tak zle, ako kolegovia. Neviem nájsť jediné kritérium, podľa ktorého by "Memorial" klopalo na dvere v suteréne hodnotení: reakcie fanúšikov naopak ukazujú, že práve túto tvár Portugalcov očakávajú. Som na vážkach, či príklon k "ľudu" kapele vyčítať. Vynikajúci koncert v Budapešti mi dostatočne ukázal, že aj hrubá, neexperimentátorská tvár MOONSPELL má isté charizma. A to, že Fernando Ribeiro a spol. rezignovali na tzv. originalitu? V porovnaní s minulými albumami je jasne badateľná konvergencia k takémuto stavu a ak niekoho na "Memorial" obšľahli, tak seba samého; navyše títo páni tu nikdy neboli od "progresu". Aktuálna platňa južanských milovníkov "kvalitného krabicového vína" je po všetkých stránkach "bežná", neprekvapujúca, tradičná, ale určite nie v pravom slova zmysle odfláknutá a slabá. Návrat ku koreňom vyšiel MOONSPELL rozhodne presvedčivejšie než trebárs MY DYING BRIDE.

[6 / 10]
V-dur
6.8.2006

Krutý, no trefný verdikt. Z dnešného pohľadu mi MOOSPELL prídu ako jedna z najpreceňovanejších kapiel post doomovej vlny začiatku 90. rokov. Na rozdiel od ich vtedajších kolegov THE GATHERING, TIAMAT, či ANATHEMA totiž ich vtedajšie prelomové albumy "Wolfheart" a "Irreligious" trochu zaostávajú v skúške časom a kvalitatívne pokrivkávajú (akokoľvek mám sentimentálne rád prvý menovaný, či hymnu "Opium"). MOONSPELL tak pre mňa zrejme zostanú zaškatuľkovaní ako tvorcovia jediného geniálneho albumu "Sin/Pecado". To, že naň nedokázali nadviazať, bolo sklamaním. To, že na akúkoľvek nádväznosť a ďalší vývoj absolútne rezignovali, bolo znechucujúce.

"Memorial" je už len posledným klincom do rakvy. Flirtovanie s tým, čo najviac predávalo, tu prebieha absolútne bez škrupúľ. Kapela sa snaží parafrázovať svojú zlatú éru, čo v konečnom dôsledku pôsobí ako absolútna paródia. Na "Irreligious", "Wolfheart", či v hudbe projektu DAEMONARCH to znelo sympaticky naivne a v konečnom dôsledku odzbrojujúco živelne. Na albume "Memorial" však bohužiaľ Fernandovi Ribeirovi a jeho kumpánom už neverím ani notu.

[3,5 / 10]
Zbytočný album legendy za zenitom.

Autor recenze:
4,5 / 10

Redakce:
5,3 / 10

7,1 / 10



s kapelou MOONSPELL:

s kapelou MY DYING BRIDE:

s kapelou PARADISE LOST:



Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page