FINNTROLL dva a pol roka starým albumom „Nattfödd“ definitívne podčiarkli svoju pozíciu štýlotvornej a adekvátne docenenej skupiny. Očakávania kladené na aktuálnu nahrávku „Ur Jordens Djup“ („Z hlbín Zeme“) sa FINNTROLL rozhodli razantne zmietnuť zo stola – hneď úvodné, monumentálne intro naznačí, že fínski trollovia od labelu dostanú, čo potrebujú.

Kým zvuk, produkcia a aranže sa po celú dobu trvania albumu držia na špičkovej úrovni, hudobná stránka nepostráda (typickú) obhrublú zemitosť. FINNTROLL sa podarilo vyhnúť sa „dimmuborgizácii“, dovedenia vlastnej tvorby do sterilného, absurdného zdania (formálnej) dokonalosti. Aj nový spevák Vreth sa drží v jednej rovine, čistý spev v „Ur Djupet“ je pritom vítaným osviežením. Problémom „Ur Jordens Djup“ je hlavne to, že sa FINNTROLL nepodarilo vykresať hity ako „Trollhammaren“ či „Ursvamp“ (druhým záporom je fakt, že mnohé pasáže nepríjemne zaváňajú pocitom z už raz kdesi počutého – našťastie sa „požičiava“ len z vlastnej tvorby). Rozjuchané polky na novinke sú akoby pribrzdenejšie (v „Korpens Saga“ zaujmú viac jednotlivé pasáže, ako celok je skladba príliš „štandardná“). Vlak sa rozbehne až v tretej tretine: krčmová odrhovačka „En Mäktig Här“ a s plynovým pedálom na podlahe odsypané (a veľmi podobné) humppy „Ormaxän“ a „Maktens Spira“ však zbytočne utlmí odrecitovaná „Under Två Runor“ a záverečná „Kvälling“, zbytočne naťahujúca stopáž desiatimi minútami ticha. Už spomínaná „Ur Djupet“ je zrejme pre tento album najvýstižnejšou a zároveň najambicióznejšou kompozíciou. Od akustického úvodu prejde cez nástrojovo a aranžérsky košaté pasáže (žeby predsalen prišli na myseľ DIMMU BORGIR?) až po „borknagarovský“ spev.

„Ur Jordens Djup“ aj napriek istému „zvážneniu“ potvrdzuje to, že v prípade švédsky spievajúcich Fínov je hlava dobrá nanajvýš na pokyvkávanie do rytmu. FINNTROLL sa nedá vyčítať, že sa držia svojej vyšľapanej cesty, konieckoncov – súdiac podľa fanúšikovských ohlasov – stále pomerne úspešne odolávajú útokom plagiátorov. S trochou nadhľadu: keď agro, tak aspoň s vlastným ksichtom. A to stále platí.

Foto: www.finntroll.net

V-dur
22.3.2007

Je ťažké byť kapelou založenou iba na recesii a zábave. FINNTROLL to po svoj predošlý album zrejme riešiť nemuseli, „Nattfödd” bol vrcholom po všetkých stránkach. Praveko ťarbavá, no horkokrvná a energická nákaza, ktorá aj z intelektuála aspoň na chvíľu spravila primitívne hovädo, s hymnou “Trollhammaren”, ktorá tento vrchol symbolizovala. Dajte mi prsty oboch rúk a ja vám vymenujem kapely, ktoré po niečom takom už príliš nepochodili. Novinka “Ur Jordens Djup” akoby si tento fakt uvedomovala. Snaží sa raziť mierne odlišnú koncepciu, ubrať bezprostrednej zábavy a nahradiť ju trochou temnoty a vážnejšieho stredoveku. Nový album je tým pádom oveľa menej podmanivý, no zato potrvá o posluch dlhšie, kým k nemu dokážete zaujať stanovisko.

A to je možno najpodstatnejší problém. U hudby FINNTROLL som si zvykol neuvažovať. To, že ma k tomu zrazu núti, mi nevyhovuje. Nechcem ju skúmať a pochopiť, prečo ma nebaví tak, ako predtým. Baví ma menej a život je bohužiaľ príliš krátky na počúvanie nudnej hudby.

[6 / 10]