Středa
28.6.2017
Noční verze
 id
 heslo
Rok vydání
2008

Vydavatel:
Universal

Stopáž:
75:50

Studio:
Ocean Way Studios a iné

Produkce:
Omar Rodriguez-Lopez

1. Aberinkula
2. Metatron
3. Ilyena
4. Wax Simulacra
5. Goliath
6. Tourniquet Man
7. Cavalettas
8. Agadez
9. Askepios
10. Ouroborous
11. Soothsayer
12. Conjugal Burns

Omar Rodriguez-Lopez
gitara

Cedric Bixler-Zavala
spev

Isaiah Ikey Owens
klávesy

Juan Alderete
basgitara

Thomas Pridgen
bicie

Marcel Rodriguez-Lopez
perkusie

Paul Hinojos
sample, gitara

Adrián Terrazas-González
flauta, saxofón, klarinet

John Frusciante
gitara

Tremulant (maxi singl) (2002)
De-loused In The Comatorium (2003)
Frances The Mute (2005)
Amputechture (2006)
The Bedlam In Goliath (2008)
Octahedron (2009)
Noctourniquet (2012)

THE MARS VOLTA - The Bedlam In Goliath

Kto by to bol kedy povedal, ako ďaleko zavedie múza dve ústredné postavy niekdajších nádejí AT THE DRIVE-IN, Bixler-Zavalu a Rodriguez-Lopeza. Dvojica hudobníkov, ktorá po rozpade dobre rozbehnutých AT THE DRIVE-IN prišla na debutovom EP „Tremulant“ s niečím tak veľmi odlišným od predchádzajúcich počinov, vydáva začiatkom tohto roku už štvrtú radovú nahrávku a medzičasom sa oprávnene zaradila k najživelnejším a možno najväčším rockovým kapelám súčasnosti. Súčasná podoba THE MARS VOLTA je výsledkom niekoľkoročnej cesty lemovanej doposiaľ asi najprístupnejším debutom „De-loused In The Comatorium“ pod taktovkou legendárneho Ricka Rubina, nekontrolovateľným a ťažko stráviteľným „Frances The Mute“ a jeho vzhľadom na ešte extrémnejší obsah prekvapivo príjemným nasledovníkom „Amputechture“. Za ten čas sa kapela tešila tradičnej zmesi prehnaného hype i zatracovania, nekonečným koncertným šnúram povestným častými strhujúcimi improvizáciami, drogovými excesmi, ktorým podľa rôznych klebiet stále nie je definitívny koniec, a čo je hlavné, v súčasnosti málo vídaným extrémnym návalom kreativity (v súčasnosti je údajne hotový materiál na ďalšie dva albumy) – všetko aj v zmysle smutne známeho hesla „sex, drugs and rock ‘n‘ roll“.

THE MARS VOLTA„The Bedlam In Goliath“ predstaví THE MARS VOLTA tak ako ich už roky poznáme, všetko typické pre predchádzajúce albumy je tu opäť v nezameniteľnom podaní (áno, aj teraz vypomáha John Frusciante), mení sa len pomer ich vzájomného zastúpenia v priebehu celej hracej doby. Súčasne ide o ich možno najtvrdší a najrýchlejší počin, na čom má nepopierateľný podiel nová krv v podobe mladého Thomasa Pridgena na dlhodobo problematickej bubeníckej stoličke. Pridgen celý čas svojou intenzívnou a nápaditou hrou neustále poháňa všetkých spoluhráčov rýchlo a ešte rýchlejšie vpred. Zvyšok vedený Cedricom (tento krát sa našťastie vyhýba extrémnym hlasovým polohám) na základoch chaotických Pridgenových pavučín vstupuje do odvážnych exhibícii často na hrane stráviteľnosti, z ktorej dávajú vydýchnuť občasné a vzácne zvoľnenia. Nechýbajú ani tradičné súboje Omarovej gitary s Gonazálesom trápenými dychovými nástrojmi. Napriek všetkému zanecháva „The Bedlam In Goliath“ už po prvom zoznámení množstvo zapamätateľných dojmov. Komplikovaná štruktúra a mnohovrstevnosť jednotlivých skladieb aj celého albumu splýva v miestami až pesničkovú hitovosť. Rôzne zvukové experimenty a sample sa oproti predchodcovi držia decentne viac v pozadí a jemná, doslova chirurgicky presná práca dvojice Hinojos – Owens robí niektoré momenty dokonalými. Vedľa viac spievajúceho Cedrica prispelo k lepšej prístupnosti nového materiálu aj delenie do rozumnejšej a kratšej stopáže jednotlivých skladieb. Latino prvky majú tradične priebežné zastúpenie, novinkou sú blízko východné sláčikové motívy, sprevádzajúce v súvislosti s rôznymi udalosťami medializovanú „Soothsayer“. Avšak vyzdvihnúť jednotlivé veci na úkor zvyšku by nebolo fér, nakoľko každá zo zaznamenaných skladieb sa vyznačuje silnými motívmi a vydarenými nápadmi.

THE MARS VOLTANie je tajomstvom, že THE MARS VOLTA neprinášajú v podstate nič nové, objaviac sa v sedemdesiatych rokoch, mohli by pohodlne zvádzať vyrovnané súboje o nielen progrockový trón. V súčasnosti ich robí zaujímavé práve ich balenie už dávno počutého do opäť vzrušujúcej podoby, na míle vzdialenej pokusom takzvaného súčasného progresu prezliecť klasické klišé do modernej škatuľky, ktorou sa stávajú prístupnými pre širšie publikum. V súčasnosti už nájdete len skutočne málo veľkých kapiel, vo vnútri ktorých funguje takáto ukážková muzikantská chémia s výbušnými kombináciami. THE MARS VOLTA v roku 2008 a opäť výborní.


Radicalcut

Zveřejněno: 3.3.2008



Názory redakce
Koscj
29.2.2008

Živel, uragán, zemetrasenie, besnenie...

Neviem čo by som ešte dodal, no snáď len toľko:

Z nahrávky je cítiť obrovskú dávku energie a počuť ľahkosť s akou sa páni pohybujú na hranici totálnej šialenosti a na tenkom ľade jazera bezúčelnosti. Najviac ma dostal song „Ouroborous“, no označiť ktorúkoľvek inú skladbu na „The Bedlam In Goliath“ za slabšiu nemôžem.

[9 / 10]
Stray
26.2.2008

Musím přiznat, že z počátku jsem měl se čtvrtým albem THE MARS VOLTA opravdu co dělat. Naštěstí se ukázalo, že šlo pouze o mou krátkodobou nekoncentrovanost, způsobenou nechutí se soustředit zrovna v průběhu letošního ledna na něco náročnějšího. Bohudík tato nálada přešla a tak si dnes "Bedlam In Goliath" (2008) vychutnávám se vším všudy, ostatně stejně jako předchozí album "Amputechture" (2006).

A myslím, že novinka stejně jako předchozí album nalézá způsob jak se co nejvkusněji vyprostit z bezvýchodné exhibice, jakou se kapela uvedla do paměti mnoha posluchačů s albem "Frances The Mute" (jediné album, které jsem tu kdy recenzoval a s jeho hodnocením bych dnes šel možná i o 2body níže). "Bedlam In Goliath" jsou znovu typičtí THE MARS VOLTA s tím rozdílem, že jejich nové písně jsou v podstatě o trochu přímočařejší než ty z jejich nedávné minulosti, což samozřejmě neplatí o všech. Nové skladby vykazují mezi sebou výraznější rozlišení, což je způsobeno jejich podstatně menší chaotičností. Abych vysvětlil - jestliže zde nějaká věc začíná jako pomalý teskný žalm ("Tourniquet Man") nebo subtropická halucinace ("Soothsayer"), pak jí pravděpodobně po většinu své doby i zůstane. A stejně tak pokud jde o hitově pojatou přímočařejší skladbu s poměrně výrazným refrénem ("Wax Simulacra", "Ouroborous"), bude jí i na svém konci. Systém se slokami a refrény kapele sluší, ale nedá se říct, že tento přechod k přehlednosti je u současných THE MARS VOLTA až tak výrazný. Stále je zde mnoho potěšujících zádrhelů, stále je zde dost té jejich retro/progové magie. Většina materiálu nezanevřela na typické dialogy mezi kytarami, klávesami a dechovou sekcí a je to dobře. THE MARS VOLTA si prostě zachovali svou nástrojovou pestrost a obsesi v retro postupech, které prezentují po svém a moderněji než tomu bylo obvyklé v jejich oblíbených sedmdesátých letech. Jejich novým písním se tedy dostává výraznějších momentů, které se tolik neztrácí v nepřehledné změti tónů a tento vnitřní řád tak dodává celému albu na větší výraznosti.


[9 / 10]


Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page