Celé mesiace trvajúce intenzívne počúvanie, detailné analýzy, grafy, tabuľky, porovnávania a rozbory. Naozaj som si dal záležať na každom drobnom odtieni, každej nuanse, každej stope, každej note. Nechcel som tomu veriť, od zamysleného krútenia hlavy kombinovaného s headbangingom ma bolel krk. Nedá sa nič robiť - konečný verdikt sa aj tak rovná prvému pocitu. Urastení chlapci zo švédskej Tumpy naozaj nahrali výborný album!

AMON AMARTH sa podľa vlastných slov pri nahrávaní svojho siedmeho albumu inšpirovali prácou tatkov zo SLAYER na monolite „Reign In Blood“ v roku 1986. Ani štipka zvuku navyše, žiadne zbytočné vyplňovanie priestoru, žiadna vata - drsná spanilá jazda od začiatku až do konca. No a hlavne silné skladby - aký to rozdiel oproti predchádzajúcemu štúdiovému počinu „With Oden On Our Side“, na ktorom si kritický fanúšik nájde maximálne tri podarené kusy.

„Twilight Of The Thunder God“ nie je najlepší album, aký táto kapela nahrala. Už od čias, keď sa z kvalitného melodického death metalu stal sympatický heavík s medvedím ručaním Johana Hegga, je jasné, že AMON AMARTH neprekročia svoj starodávny tieň, nech ich predajné čísla (aktuálny album je napredávanejší v ich kariére) hovoria, čo chcú. Treba však jedným dychom dodať, že „Twilight Of The Thunder God“ je skutočne najlepšia skladba, akú kedy táto kapela nahrala. Už v novembri minulého roku som sa na dvoch koncertoch po sebe (Viedeň a na druhý deň Praha po boku SLAYER) čudoval, prečo stále otvárajú svoj set so starinkou „Death In Fire“, keď majú po ruke takéto bohovské baranidlo. Tohtoročné letné koncerty mi už dali za pravdu - „Twilight Of The Thunder God“ s prehľadom uvádza do varu a do deja návštevníkov pútavých predstavení nezlomných Vikingov.

Zvyšok albumu je trochu v tieni úvodnej skladby, ale statočne jej dýcha na krk. „Free Will Sacrifice“ a „Varyags Of Miklagaard“ sa pýšia riadne svalnatým gitarovým riffom – presne v štýle koncertnej tutovky „Pursuits Of Vikings“. Zatínanie pästí, búchanie do hrude a rev, mohutný, hromový rev – chlapácke singalongy pri famóznej „Guardians Of Asgaard“ môžu blonďatým Švédom závidieť aj samotní HATEBREED. Čierny kôň celej dosky, výnimočná „The Hero“ dáva nevdojak spomenúť na mocných UNLEASHED a ich pecku „Hero Of The Land“ z albumu „Warrior“, rovnako ako záverečná, takmer sedemminútová „Embrace Of The Endless Ocean“ na samotných majstrov BATHORY. Svoje korene nezaprieš a AMON AMARTH určite vedia, že aj napriek tvrdej práci a úpornému snaženiu v podstate zlízli smotanu za niekoho, kto vikingskú tématiku v metalovej hudbe objavil dávno, dávno pred nimi. Do akej miery zaslúžene, to snáď ani netreba riešiť. Dôležité je, že tento album skutočne baví. Od začiatku až do konca.

Louis
9.11.2008

Nemám pocit, že by se od dva roky starého zářezu „With Oden On Our Side“ cokoliv změnilo. AMON AMARTH dál cválají loukami kolem Valhally na svém robusním severském hřebci Sleipnirovi (co si ho půjčili MANOWAR jim nějak přibral, chudák), dál na sebe vrší v nazlobeném tempu rozličné melodie a smrťácké riffy (tu čerstvější a tu zase naopak už nasmrádlé) a všichni ti, kteří s tím posledně neměli problém, ho nejspíš dál mít nebudou. Pravda, přibylo trochu lépe a jaksi „ochotněji“ zapamatovatelnějších pasáží (titulní věc, „Guardians Of Asgard“ nebo „Tattered Banners And Bloody Flags“), ale ve výsledku samotném to vidím tak na zlepšení maximálně na úrovni statistické chyby.

[6 / 10]