Pondělí
24.7.2017
Denní verze
 id
 heslo
Rok vydání
2010

Vydavatel:
Century Media Records

Stopáž:
72:45

Studio:
Woodshed (Landshut), The Inner Sanctum (Zurich), Transmutation (Zurich), Zollhaus (Oensingen)

Produkce:
Tom Gabriel Warrior a V. Santura

1. Goetia
2. Abyss Within My Soul
3. In Shrounds Decayed
4. Shrine
5. A Thousand Lies
6. Descendant
7. Myopic Empire
8. My Pain
9. The Prolonging

Norman Lonhard
bicie, perkusie

V. Santura
gitary, basgitara,programovanie, sprievodné vokály

Vanja Slajh
basgitara

Tom Gabriel Warrior
hlas, gitara, programovanie

Simone Vollenweider
vokály

A. Acanthus Gristle
vokály

Fredy Schnyder
grand piano

Nadine Rimlinger
husle

Eparistera Daimones (2010)
Melana Chasmata (2014)

TRIPTYKON - Eparistera Daimones

Thomas Gabriel „Warrior“ Fischer, výrazná kreatívna osobnosť a jeden z hlavných dizajnérov extrémneho metalu, neprestáva ani po viac ako dvoch desaťročiach fascinovať zástupy priaznivcov najtemnejšej gitarovej muziky. Keď som sa s ním rozprával v lete roku 1999 pri príležitosti vydania remastrovaných albumov CELTIC FROST, neoháňal sa žiadnymi falošnými prehláseniami typu „neľutujem nič, čo som v živote urobil“ a chlapsky priznal, že „glamrockový“ experiment „Cold Lake“ bol niečím, čo sa naozaj nepodarilo a na čo by najradšej zabudol. Možno práve preto tá dlhá hibernácia v deväťdesiatych rokoch. Možno práve preto tá zvuková surovosť, ťažoba a nekompromisnosť comebackového zázraku „Monotheist“.

TRIPTYKON

Na albume „Eparistera Daimones“ by ste tiež márne hľadali prehnané dávky skladateľskej jemnosti, ľahkosti či dokonca pesničkového prístupu. Tom Gabriel Warrior pod hlavičkou TRIPTYKON zaháňa frustráciu z rozpadu CELTIC FROST tým najrozumnejším možným spôsobom – skvelou agresívnou hudbou. V. Santura, líder nemeckej blackmetalovej svorky DARK FORTRESS, z koncertného gitaristu povýšený na druha v zbrani, mu v tom naozaj zdatne sekunduje. A hoci sa zrejme len tak ľahko nepodarí v plnej miere nahradiť kreatívny rozsah a charizmu takej osobnosti, akou bol Martin Eric Ain, vopred avizovaná snaha o čo najpriamejšie nadviazanie na hudobné posolstvo posledného albumu CELTIC FROST je v prípade temnej novinky „Eparistera Daimones“ dotiahnutá do posledného detailu, do poslednej čierno-čiernej bodky.

TRIPTYKON

Po štyroch rokoch sa opäť rúbe masívnym baranidlom s diamantovým hrotom do obrovskej nepoddajnej skaly ebenovej farby, aby pred vnútorným zrakom šokovaného poslucháča po viac ako sedemdesiatich minútach vyvstalo ohavné a zvráteným spôsobom magicky príťažlivé súsošie démonov, plasticky zobrazených najčernejších myšlienok, pochmúrnych nálad a temných vášní. TRIPTYKON majú vzácny dar čerpať to najlepšie priamo zo stále výdatného prameňa zabudnutého v osemdesiatych rokoch pod nápismi „To Mega Therion“ a „Into The Pandemonium“, súčasne však znieť veľmi čerstvo, aktuálne a, nebojím sa povedať, moderne. Zaujímavé koketovanie s klasickou hudbou, ženským spevom či ambientnými plochami prináša prepotrebnú pestrosť a zároveň je osviežujúcim kontrastom k všadeprítomnému gitarovému masakrovaniu. 

TRIPTYKON

Čo viac si priať k tejto prekrásnej palete najtemnejších odtieňov valivého doomu, emócie trhajúceho blacku, ťažkotonážneho deathu, vyšperkovanej najluxusnejšími gothic-metalovými nuansami? Snáď už len koncertné prevedenie „Eparistera Daimones“ počas horúcej letnej noci... napríklad v pevnosti Josefov. Ak by zostalo len pri zbožných fanúšikovských prianiach, postačí aj labužnícke listovanie nádherným bookletom, ktorý zdobí maľba „Vlad Tepes“ od kultového H.R. Gigera – v roku 1978 na nej pútavo zobrazil príšerky, ktoré v nasledujúcom desaťročí strašili milióny divákov amerických filmových trhákov.


Rudi

Zveřejněno: 13.4.2010



Názory redakce
Klypso
13.4.2010

Ako keby sa CELTIC FROST ani nikdy nerozpadli. TRIPTYKON plynule nadväzuje na comebackový i rozlúčkový „Monotheist“, pridáva viac agresivity a takisto prvky typické pre Fischerovu hudobnícku minulosť. Temný, jednoduchý, úderný, vydarený, aj keď nie tak celkom nový začiatok.

Škoda len toho (opäť) slabého a zbytočne dlhého záveru albumu...

[7,5 / 10]
Dalas
13.4.2010

Mám rád, když se stará garda může směle zařadit mezi mladé dravce anebo je dokonce v mnohém i převyšuje. Thomas Gabriel „Warrior“ Fischer je přesně tím případem, který na sebe i po více než 25-ti letech na scéně dokáže strhnout pozornost hlavně díky hudbě, kterou produkuje. Těžká, valivá a temná nahrávka, nepostrádající napětí a patřične bezútěšnou atmosféru, je a bude dílem, o kterém se bude bezpochyby vášnivě diskutovat.

[8 / 10]
Stray
12.4.2010

Ačkoliv debut TRIPTYKON prakticky navazuje na „Monotheist“ (poslední řadovku CELTIC FROST), bude u mne jeho hodnocení z několika důvodů horší. V prvé řadě materiál úplně postrádá stejně silné momenty. Nedočkáme se zde žádných překvapení typu melodičtějšího songu nebo nějaké výrazné zajímavosti, kterou by si posluchač okamžitě pamatoval. Vše se slévá do hutné a řádně zatěžkané depky, ze které není úniku. Předlouhé skladby pokračují přesně tam, kde „Synagoga Satanae“ skončila, což byla z mého pohledu nejnudnější položka na „Monotheist“. Materiálu TRIPTYKON, který by v sobě rád spojoval hrubost pozdních CELTIC FROST, ponurost OBITUARY a atmosféru doomových kapel britské školy devadesátých let, s nějakým smysluplným a svojským skladbovým vyústěním, chybí do každé z charakteristik trochu, a tak mne se svou monotónností a délkou akorát nudí. Již nikdy jej nechci slyšet.

[4 / 10]


Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page