Čtvrtek
27.7.2017
Denní verze
 id
 heslo
Rok vydání
2002

Vydavatel:
Roadrunner Records

Stopáž:
1:48:09

Studio:
Brixton Academy, Londýn, 16.12.1996

Produkce:
Tony Wilson a SEPULTURA

Další informace:
Mix: Colin Richardson

1. CD 1: Itsári (intro)
2. Roots Bloody Roots
3. Spit
4. Territory
5. Monologo Ao Pé Do Ouvido
6. Breed Apart
7. Attitude
8. Cut-Throat
9. Troops Of Doom
10. Beneath The Remains/Mass Hypnosis
11. Born Stubborn
12. Desperate Cry
13. Necromancer
14. Dusted
15. Endangered Species
16. CD 2: We Who Are Not As Others
17. Straighthate
18. Dictatorshit
19. Refuse/Resist
20. Arise/Dead Embryonic Cells
21. Slave New World
22. Biotech Is Godzilla
23. Inner Self
24. Polícia
25. We Gotta Know
26. Kaiowas
27. Ratamahatta
28. Orgasmatron

Max Cavalera
spev, gitara, berimbau

Paolo Jr.
basa

Igor Cavalera
bicie, perkusie

Andreas Kisser
gitara, vokály

+ hostia

Rick Rodney a STRIFE

Bestial Devastation (1985)
Morbid Visions (1986)
Schizophrenia (1987)
Beneath The Remains (1989)
Arise (1991)
Chaos A.D. (1993)
Roots (1996)
Against (1998)
Nation (2001)
Under A Pale Grey Sky (live) (2002)
Roorback (2003)
Dante XXI (2006)
A-Lex (2009)
Kairos (2011)

SEPULTURA - Under A Pale Grey Sky

„Možno to tak neznie, ale ,Beneath The Remains´ je silno ovplyvnený U2,“ povedal raz Max Cavalera. Úctu k najznámejšej írskej skupine brazílska SEPULTURA dokázala aj coverom uhrančivej klasiky „Bullet The Blue Sky“ a rovnako názvom prvého živáku „Under A Pale Grey Sky“ (parafráza na „Under A Blood Red Sky“, živý album U2 z roku 1983). Živák v roku 2002 vydal bez vedomia SEPULTURY Roadrunner, od ktorého bola kapela vtedy čerstvo vyhodená. Preto si tento album doteraz skupina neuvádza vo svojej diskografii.

Live album zachytáva SEPULTURU vo svojej finálnej hodinke. SEPULTURA končila svoje turné k albumu „Roots“ a 16. 12. odohrala v londýnskej Brixton Academy svoj úplne posledný koncert v klasickej zostave s Maxom Cavalerom za mikrofónom. Všetko, čo je posledné, je svojim spôsobom magické. To čosi mrazivo príťažlivé obsahuje aj tento záznam.

SEPULTURA

Všeobecne známy príbeh rozpadu kapely tu nebudeme obšírne rozpitvávať. Zomrel Maxov adoptovaný syn Danna Wells, Max spolu s manželkou Gloriou odletel do USA na pohreb a zbytok skupiny bol nútený odohrať koncert v anglickom Donningtone na festivale The Monsters Of Rock ako trio. Kapela potom odohrala ešte niekoľko koncertov, no rástlo napätie medzi manželkami Maxa a gitaristu Andreasa Kissera. Zbytok skupiny sa rozhodol nepredĺžiť kontrakt s manažérkou Gloriou, Max sa urazil... Ponaučením by mohlo byť trochu šovinistické tvrdenie, že za všetkým hľadaj ženu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že „Under A Pale Grey Sky“ je v prvom rade pomník doby a epitaf najznámejšieho obdobia SEPULTURY. V porovnaní s o päť rokov starším koncertným záznamom „Under Siege“ z Barcelony znie SEPULTURA úplne inak. Klubové prostredie katalánskeho veľkomesta vtedajšej podobe skupiny sedelo dokonale, death/thrashové natlakované nálože spolu s atmosferickým videozáznamom tvoria smrteľnú kombináciu.

SEPULTURA

Na sklonku roku 1996 bola situácia iná. Brazílčania mali za sebou výborné nahrávky „Chaos A.D.“ a „Roots“, na ktorých sa otvorili novým vplyvom, ako sú hardcore a etnická hudba. Preto znie aj živá prezentácia vzdušnejšie. Hlavným plusom je Maxove nadšenie pre rôzne perkusie a etnické nástroje, ktoré dostali priestor napríklad v hymne „Attitude“ alebo inštrumentálom intre „Istári“, kde si zaspieval celý domorodý kmeň. Tu by autor týchto riadkov chcel vyjadriť sklamanie, že v súčasnosti ako SEPULTURA, tak aj projekty Maxa Cavaleru nekladú dôraz na tieto hudobné elementy.

Najlepším kúskom koncertu je jednoznačne „Territory“, ktorú Igor odpálil v o niečo rýchlejšie, no o to intenzívnejšie. Poslucháč sa isto neubráni divokému mávaniu rukami do neúprosných rytmov od tohto silovo hrajúceho bubeníka. Podobne dopadli aj hitovky „Roots Bloody Roots“ alebo „Inner Self“ – zabíjajú.

Áno, nahrávka nie je dokonalá. Zvuk bicej sady je trochu plochší ako na nahrávkach a Igor má tendenciu zrýchľovať, basgitara je mierne utopená a stopáž blížiaca sa ku dvom hodinám je ľahko nad únosnú mieru. Dvojhodinové koncerty si dnes môže dovoliť taký Roger Waters, aj ten dáva 15-minútovú prestávku v strede setu. Napriek skvelým skladbám sa hlavne v strede nahrávky dá ľahko stratiť. Všetko však zachráni našliapaný koniec reprezentovaný pralesovou hymnou „Ratamahatta“, motorheadovskou „Orgasmatron“ a hlavne inštrumentálkou „Kaiowas“, pri ktorej behá mráz po chrbte aj po rokoch.

PS.: Pozorné uško poslucháča isto potešia kratšie riffové citácie BAD BRAINS, BLACK SABBATH a hlavne podarený cover CRO-MAGS „We Gotta Know“.


Dudri

Zveřejněno: 13.8.2011


„Under A Pale Grey Sky“ je skôr autentickým pomníkom doby ako najlepším živým albumom všetkých čias. Niekoľko nesmrteľných skladieb v smrtiacom podaní.

Autor recenze:
nehodnoceno

Redakce:
zatím nehodnoceno

8,4 / 10



s kapelou SEPULTURA:

s kapelou SOULFLY:

s kapelou CAVALERA CONSPIRACY:



Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page