Pátek
20.7.2018
Denní verze
 id
 heslo
Rok vydání
2012

Vydavatel:
Kvlt

1. Vehement Decimation
2. Malignant
3. Saturnalia (The Night Of The Return...)
4. Azazel
5. The Antichrist Victory
6. Necromancy Of The Iron Darkness
7. Encarnación Del Mal
8. The Triangular Phosphorescence

Nzgl
basgitara

Yogsothoth
bicie

D.Nekros
gitary

I.S.K.H.
vokály

Corpus
gitary

Illusion Of Salvation (demo) (2006)
In Void And Serpent The Spirit Is One (split) (2009)
Four Wings Of Blasphemy And Abomination (split) (2010)
Two Nights Of Supremacy And Witchcraft (DVD) (2010)
Triumphus Serpentis Magni (kompilácia) (2010)
Vocifero Lucifer/Muerte (split) (2011)
Deathwomb Catechesis (2012)

PSEUDOGOD - Deathwomb Catechesis

Únava z dnešnej príliš často sterilnej a umelej, tu a tam obsahovo prázdnej extrémnej scény môže človeka zaviesť na všelijaké podivné miesta, aj také, v porovnaní s ktorými Perm v uralskom predhorí fakt nie je žiadnou exotikou. Práve z tohto veľkého priemyselného centra, ktoré prinajmenšom na fotke nepôsobí dojmom industriálnej beznádeje a devastácie, a hlavne nevyzerá ako sídlo stelesnenej temnoty, pochádza diabolský spolok PSEUDOGOD, ktorý tam rachotí už ôsmy rok.

Viem o ňom podstatne kratšiu dobu a ako to už býva, natrafil som naň náhodou. Na stránke už neviem ktorého vydavateľa death- až death/ blackmetalových pochmúrností som klikol na zverejnenú skladbu, reku či motyka nevystrelí a náhodou ma zase raz niečo nezaujme. Zaujalo. Pekelný, prevažne deathmetalový nárez s infernálnou atmosférou, to sa dá. Naštudovanie výberovky z roku 2010 počiatočné nadšenie mierne utlmilo vďaka predsa len menej výraznému, nie veľmi vyrovnanému zvuku – skladby boli vybrané z viacerých nahrávok, debutový album som však vyzerať neprestal podobne ako debut čílskych WRATHPRAYER, ktorý ale stále visí kdesi medzi pekelnou a ešte horšou dimenziou.

PSEUDOGOD

Ruskí učeníci Rohatého s debutom vyrukovali koncom apríla u fínskeho vydavateľstva Kvlt (ktovie či za ním nestojí niekto z BEHERIT, vzhľadom na väčšinu doteraz vydaných titulov) a na „Deathwomb Catechesis“ vpálili osem skladieb na štyridsiatich minútach. Hudobne ide o temný, pochmúrny extrémny metal, ktorý sa rúha čomukoľvek vrátane súčasných predstáv o tom, ako má brutálna hudba znieť. Za nejakými vypulírovanými laboratórne čistými a „listener friendly“ zvukmi so všetkými ich štúdiovými kúzlami totiž záujemcovia budú musieť ísť radšej niekde inde, a tí, ktorí si pod kvalitným extrémom predstavujú jedine nejakú exhibíciu z reťaze utrhnutých „konzervatoristov“ (ktorá sa rozhodne nevydarí každému), nech PSEUDOGOD vynechajú tiež. Táto banda je totiž o divokosti, výbušnosti, neuhladenej temnote, zúrivosti a prapodstate surového hrania rovnako ako o atmosfére, v tomto prípade o atmosfére pekla, chaosu a záhuby.

Piati Rusi s koreňmi prevažne v blackmetalových zoskupeniach (aj keď ACT OF GOD stočili kormidlo k brutálnemu death metalu) hrajú mix starého priamočiareho death metalu, v ktorom ich harmónie pripomínajú napríklad dávne fínske kulty ako ABHORRENCE, ADRAMELECH či DEMILICH, grindcoreového hukotu a pravekého obskúrneho black alebo black/death metalu, kde si môžete predstaviť starý BEHERIT s menej chaotickým prístupom k hraniu a komponovaniu, či pochmúrnu drvivosť novších ARCHGOAT. Nejaké tie paralely k zaoceánskej scéne sa dajú nájsť tiež – Kanada a BLASPHEMY, v nárezoch niekedy aj CONQUEROR, a v momentoch, kedy sa ozvú do extrému posunuté motívy barbarského thrash metalu a švihanie kosy americkej smrtky, ožije duch ANGELCORPSE.

Zmes klasických, pre niekoho „ohratých“ surovín pôsobí vo výsledku veľmi uceleným a vyváženým dojmom. Ani jedna skladba nie je o bohapustom rezaní od začiatku do konca, striedanie s nemilosrdnými „pochodmi“ a pomalými, pochmúrne majestátnymi a zlovestnými partmi zaručuje to, že efekt jednotvárneho náklepu sa pri sústredenejšom počúvaní nedostaví, a hlavne vytvára naozaj temnú a apokalyptickú atmosféru, ktorú dotvára hutné „podzemné“ deathmetalové znenie - trochu ako INCANTATION - a hlboký, záhrobný, viac-menej deathmetalový vokál.

Nemám akosi chuť debutový album PSEUDOGOD označiť za „old school“, a už vôbec nie za „retro“, takéto hranie nikdy nezaniklo, akurát že vzhľadom na roky prevládajúce trendy v death a aj black metale prežívalo skôr v najhlbšom undergrounde. Že jeho prehliadanie nie je najlepší nápad, o tom svedčí táto nahrávka a viacero ďalších kapiel, ktoré podstatu odkrývajú viac než úspešne.


Martin Lukáč

Zveřejněno: 18.5.2012




Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page