Skupina, ktorá vznikla ešte za minulého režimu, nahrala svoje prvé „oficiálne“ demo v košickom štúdiu Slovenského rozhlasu tesne po prevrate v roku 1989 a ihneď ho začala svojpomocne šíriť po celom Československu. Perličkou je, že k tomuto demu neexistuje a asi ani nikdy neexistoval žiaden oficiálny obal, pričom obaly boli už v dobe vzniku tohto nosiča nedeliteľnou súčasťou väčšiny aj tých najobskúrnejších hudobných nahrávok.

I napriek tomuto „nedostatku“ sa, hlavne vďaka vydarenému hudobnému obsahu, dostalo nahrávke veľmi slušných ohlasov, ktoré mohli naštartovať úspešnú kariéru skupiny. Žiaľ, XIBALBA sa dlhé roky borila s personálnymi zmenami, ktoré jej znemožňovali častejšie koncertovať a tak sa dostať ďalej. Je to škoda, pretože po hudobnej stránke išlo naozaj o na tú dobu výbornú záležitosť. Samozrejme, zvuk a produkcia prvej dosky vzbudzujú v dnešnej dobe skôr úsmev, rovnako ale by sme sa mohli vyjadriť aj o debutoch takých velikánov, ako sú napríklad SLAYER („Show No Mercy“ z roku 1983) alebo SEPULTURA („Morbid Visions“ z roku 1986). Samozrejme, nechcem tvrdiť, že je možné XIBALBU s týmito velikánmi porovnávať. XIBALBA na deme „Brain-Feedback“ holdovala vtedy populárnemu thrash metalu a nech už budeme akokoľvek prísni, tak sa nedá povedať, že neoriginálne. Už táto nahrávka bola predzvesťou toho, kam sa bude XIBALBA ďalej uberať: smerom k technickejším a prepracovanejším odrodám metalovej muziky, ktorými aspoň lokálne zahviezdila na svojich nasledujúcich demonahrávkach a aj jedinom oficiálne vydanom CD „Grey Infinity“ (1998) - ten sa zároveň stal aj jej labuťou piesňou.

„Brain-Feedback“ sa v roku 1990 stal inšpiráciou pre ďalšie slovenské metalové kapely, ktoré mali možnosť vidieť, že aj v tak neprajúcnych podmienkach, kedy boli pre mladé amatérske kapely na Slovensku kvalitná nástrojovka a dobré štúdia len nedostižným snom, sa dá vytvoriť niečo, čo stojí za pozornosť a je hodné nasledovania. Čerešničkou na torte je už len fakt, že aj napriek času a oveľa prísnejším kvalitatívnym nárokom dnešnej doby je možné túto nahrávku počúvať aj dnes s rešpektom a bez červene v tvári.

Martin Lukáč
4.7.2012

Ak sa k tejto nahrávka dostanú tí, ktorí stihli až progresívne metalovú fázu košickej legendy, prípadne jej zakladateľa a lídra poznajú z iných, často nemetalových projektov, budú veľmi prekvapení. To, čo hrala XIBALBA v časoch „Brain Feedback“, bolo solídne thrash/blackmetalové delírium s pochmúrnou atmosférou a divokým, často až zimomriavky naháňajúcim vokálom v štýle Quorthon - Schmier – King Diamond – Wagner Lamounier. Ak by ste mali problém so zaradením toho posledného, tak ide o frontmana temného brazílskeho kultu SARCÓFAGO. A práve prvé albumy Brazílčanov mnoho pasáží na tejto nahrávke pripomína najviac. Vzhľadom na dobu vzniku ide o prvú oficiálnu v zásade extrémne metalovú vec nahranú v Košiciach, a hneď v takejto kvalite. Zvuk zo Slovenského rozhlasu je na dnešnú dobu síce „necro jak sviňa“, skladby sú však dobré v rámci všetkých súdobých štandardov a Karol Gerba sa už tu prezentuje ako gitarista, z ktorého niečo bude.