Pondělí
20.11.2017
Denní verze
 id
 heslo
Rok vydání
2012

Vydavatel:
Spinefarm Records

Stopáž:
40:54

Produkce:
Andy La Rocque

1. Du, Mitt Konstverk
2. The Ghastly Silence
3. Han Som Hatar Människan
4. Hail Darkness Hail
5. Det Stora Grå
6. For The God Below

Niklas Kvarforth
vokály, gitary, klávesy

Peter Huss
gitary

Christian Larsson
basa

Ludvig Witt
bicie

Submit To Selfdestruction (7'' EP) (1998)
I - Within Deep Dark Chambers (2000)
II - Livets Ändhållsplats (2001)
III - Angst - Självdestruktivitetens Emissarie (2002)
Through Years Of Oppression (výber) (2004)
The Darkroom Sessions (výber) (2004)
IV - The Eerie Cold (2005)
V - Halmstad (2007)
VI / Klagopsalmer (2009)
VII: Född Förlorare (2011)
Redefining Darkness (2012)

SHINING - Redefining Darkness

Prvé okamihy prekvapivo rýchlo vydaného nasledovníka minuloročnej, pomerne prchavej „sedmičky“ majú jasnú úlohu – absencia intra, instantný šok od prvej desatiny sekundy, hluková stena a frenetický Niklasov vokál chcú strhnúť pozornosť a tak trochu oblbnúť poslucháča, že všetko bude iné.

Bez irónie slušný pokus. Na prvé vypočutie pôsobivé. Keď však po činelmi citlivo vygradovanej minútke a pol ukážkového besu dostanete šancu nadýchnuť sa, zistíte, že práve tá je pozitívnemu momentu prekvapenia osudnou.

V podstate niet divu – ak niekto nazve nahrávku tak, ako v tomto prípade, asi má v úmysle pôsobiť inovatívne. Viac ako o výstižnú charakteristiku nového kotúča pôjde však zrejme o prvoplánovú snahu pritiahnuť pozornosť, ako keby sa na jej nedostatok v posledných rokoch Kvarforth vôbec mohol sťažovať.

Veľkohubý názov (samozrejme, presne podľa smelých predpokladov autora) sa totiž na samotnom obsahu novej štyridsaťminútovky nijako významne neodráža. Tá sa sústredí na to, čo jej predchodcovi šlo najlepšie. Navzdory útočným skresleným gitarám, zdarne navodzujúcim ilúziu toho, čo kedysi v podaní severských mizantropov bolo black metalom, úlohu šedej eminencie plnia znova akustické bloky.

A ak by sme vyslovene alibisticky potrebovali nájsť niečo, v čom je ôsmy album SHINING lepší ako ktorýkoľvek iný, zrejme by sme práve hypnotickosť a chytľavosť týchto úsekov v takých „Du, Mitt Konstverk“ alebo „Hail Darkness Hail“ neopomenuli.

Mínus, na ktorý tieto v kontexte diskografie sa čoraz nástojčivejšie presadzujúce spestrenia programu poukazujú, je ale pri detailnejšom pohľade zjavný – Niklasove kompozície kostnatejú. Vezmeme formičku, naplníme ju tak, ako to všetci čakajú, a pečieme 40 minút pri teplote 180 stupňov. Hotovo.

Vzorec „hobluj – výdych – hobluj“ sa stal železnou košeľou, čo pred pár rokmi pôsobilo sviežo, no momentálne to začína pomaly liezť krkom.

Zdá sa to byť nepodstatným detailom – SHINING stále vedia udržať pozornosť a „zabaviť“ –, pokiaľ máme na mysli príťažlivé zafarbenie riffov, precíznu hru na čineloch, sugestívnu melancholickú atmosféru stavajúcu na uveriteľných pocitoch vnútorného vyprázdnenia, či frontmanove vokálne eskapády kúsok za hranicou šialenstva, ktoré snáď nikdy nezovšednejú.

Švédi však akoby už prepadali pohodlnej možnosti podľa smerníc hudbu pásovo vyrábať, nie skutočne skladať ako v období najzásadnejších nahrávok, ktoré ich dostali do popredia. Tieto pocity na posledných dvoch doskách umocňujú aj občas kŕčovité sóla, ktoré Kvarforthovci zrejme vystrieľali na excelentnej „šestke“ temer bezo zvyšku.

Mimochodom, to, že sa nenápadne zvyšuje podiel angličtiny na úkor materinského jazyka, je tiež trošku škoda – švédčina SHINING svedčí neskutočne a vďaka svojej „hranatosti“ pôsobí príhodne roboticky, až odľudštene.

Kritiku na adresu „Redefining Darkness“ však posudzujte v rovine „akademických výhrad“. Nič z negatív, ktoré som spomenul, nezráža dosku takým spôsobom, aby človeka znechucovali a bránili vychutnať si tak či tak stále nadpriemerný kotúčik.

Kvarforth dokázal s odstupom jediného roka pozliepať dielo, ktoré by určite vzbudilo väčší ohlas, nebyť výnimočne veľkého počtu nahrávok bojujúcich tento rok o samotnú špicu. V silnej konkurencii mu súčasná fazóna stačí na to, aby s prehľadom dobehol v hlavnom poli, i keď s nemalou stratou na „bedňu“.


Martin

Zveřejněno: 4.12.2012



Názory redakce
Shnoff
3.12.2012

Tak nějak. Kvarforth tu sílu v krku pořád má, naléhavost taky, jeho recitativy doprovázené akustikou jsou dostatečně melancholické, Hussova sóla přiměřeně vznosná a klenutá...jenže už chybí ten rozměr výraznější svěžesti, na který stále ještě dost posluchačů toužebně čeká. Příklon k angličtině nebo podoba posledních vizuálních či literárních počinů smrdí snahou opustit underground. A na to už je pozdě. Ale aby nedošlo k nějakému nežádoucímu zmatení, bigbít je to pořád dobrý, to jsem chtěl ještě říct.

[7,5 / 10]
Hooya
3.12.2012

Překvapivost už dávno vzala za své, zbyla pouze klasická třičtvrtěhodinka poměrně neškodného a čím dál méně záživného násypu s občasnou akustickou siestou. Neoficiální „Osmička“ švédských SHINING splní očekávání. Je již tradičně zase o něco nudnější než díl předchozí.

[5,5 / 10]


Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page