Čtvrtek
24.5.2018
Noční verze
 id
 heslo
Rok vydání
2012

Vydavatel:
Candlelight Records

1. Arrival
2. The Paranoid
3. Introspection
4. The Eagle and the Snake
5. Catharsis
6. Something Out There
7. Grief
8. The Grave
9. Departure

The Adversary (2006)
angL (2008)
After (2010)
Eremita (2012)
Das Seelenbrechen (2013)
Arktis. (2016)
Àmr (2018)

IHSAHN - Eremita

IHSAHN síce už nejaký čas pracuje na novom materiáli, tento fakt však neuberá albumu „Eremita“ na hudobnej aktuálnosti.

Síce som po skompletovaní „After“ predpokladal alebo skôr dúfal v majstrov krok na nové teritórium, zdá sa že mu  súčasná hudobná štylizácia plne vyhovuje a svoju druhú kariéru má pomerne jasne nalinkovanú. Vďaka tomu mi neostáva nič iné, len sucho skonštatovať, tu máme ďalší album, ktorý pokračuje po priamke vytýčenej predchodcami.

To znamená ďalší lineárny prírastok progresívneho rocku a postupné vzďaľovanie sa od blackmetalového pozadia, stále sa však držiac extrému s podivnosťou sebe vlastnou.

Ihsahn má viac než dosť tvorivého potenciálu a snaží sa ho ventilovať cez komplexné štruktúry skladieb, ktoré sa pohybujú na pomedzí mnohých gitarových žánrov. Okrem toho je na „Eremita“ možné spozorovať aj ovplyvnenie od LEPROUS, ktorí pomáhali Ihsahnovi pri koncertných vystúpeniach.

IHSAHN

Úplne priamočiareho materiálu sa zrejme nedočkáme nikdy, napriek tomu už úvod prekvapí svojim priamym ťahom na bránku. V tomto - a vlastne ani v žiadnom inom stave - nezostaneme príliš dlho a podľa očakávaní sa rýchlo premiestňujeme do rôznych inštrumentálnych a rytmických eskapád. Tie sú síce na prvý pohľad ťažšie uchopiteľné, no pozornému uchu neujde jasný rukopis autora. Miestami je jasný až priveľmi, a to mu napriek povrchovej komplikovanosti uberá na konečnej príťažlivosti.

Inštrumentálne sa tu miešajú progresívny rock, metal a hard rock v ozvenách blackmetalovej minulosti. Progresívnou tendenčnosťou zaváňa snád použitie saxofónu a hlavne prekomponovaných sólových gitarových výstupov.

Nie je ani paradoxné, že pri všetkom dianí znejú skladby najlepšie a najuveriteľnejšie tam, kde sa nás Ihsahn nesnaží ohromiť tým, na aké všetky nástroje a akým komplikovaným spôsobom dokáže hrať. Uveriteľný je tiež v miestach, kde sa nesnaží o black metal, ktorý bol a stále bude len odvarom toho, čo dokázal s EMPEROR.

V miestach, kde sa materiál skôr blíži civilnejším polohám, v akých sme Ihsahna mali možnosť zažiť v PECCATUM, prípadne pri hosťovaní na STAR OF ASH, znie „Eremita“ vynikajúco a uvoľnene („The Eagle And The Snake“, úvod „Recollection“).

Často skladbám chýba skladateľská ľahkosť, jednoznačnejší hudobný „flow“ bez kompozičnej saturácie poslucháča. Vrcholom v tomto ohľade je „Grave“, ktorá sa po sľubnom úvode láme do neprehľadného inštrumentálno bahna, v ktorom sa síce s istou dávkou masochizmu niečo dá nájsť, diskutabilný je však pomer odmeny a energie vynaloženej k pochopeniu autorského zámeru.

To je symptomatické pre celú nahrávku. Ihsahnovi tentokrát chýba autocenzúra alebo nejaký iný inhibítor, a tak predstavuje  „Eremita“ výtrysk všetkého, čo sa v autorovi od posledného albumu nahromadilo v jednej prekomplikovanej koláži.

Tá je síce v istých momentoch viac než príjemná, v istých dokonca uchvacujúca, no ako celok zlyháva a vyžaduje si až prílišné sústredenie k akému-takému vstrebaniu. Je to veľká snaha s pochybnou odmenou.


Arrow

Zveřejněno: 14.6.2013

WWW odkaz:


Názory redakce
Shnoff
14.6.2013

Vidím to právě opačně. Ty vzpomínané negativní elementy vnímám právě na těch středních deskách. Tohle už je zase pěkně sevřený kompaktní materiál. Dobré je to, rypáci.

[8 / 10]
Hooya
14.6.2013

Ač velmi nerad, musím se i já přidat na stranu skeptiků. Oproti dotaženému "After" zde materiál působí přebytkovým, nedomrlým, místy překombinovaným dojmem. Naordinoval bych mistrovi odpočinek, pravidelné procházky a zákaz luštění sudoku, jinak příště bude ještě hůře.

[6 / 10]
Deadmann
6.3.2013

Ano, je to tak, autocenzura chybí IHSAHNOVI už delší dobu a nejmarkantnější je to právě na této desce. Po formální stránce pochopitelně dokonalé, některé pasáže vynikající, jednotlivé momenty samozřejmě velice propracované, nicméně tentokrát je toho pidlikání až moc.

[6 / 10]
Eremita sleduje jasný kurz daný predchodcami. S tým rozdielom, že Ihsahn sa snaží všetok svoj skladateľský pretlak ventilovať na obmedzenom priestore bez autocenzúry.

Dostali sme miestami veľmi slušný materiál a miestami prekombinovaný za hranicou znesiteľnosti.

Autor recenze:
6,5 / 10

Redakce:
6,6 / 10

8,2 / 10





Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page