Sobota
21.7.2018
Denní verze
 id
 heslo
Rok vydání
2013

Vydavatel:
Roadrunner Records

Stopáž:
51:12

Produkce:
Satyr

1. Voice Of Shadows
2. Tro Og Kraft
3. Our World, It Rumbles Tonight
4. Nocturnal Flare
5. Phoenix
6. Walker Upon The Wind
7. Nekrohaven
8. Ageless Northern Spirit
9. The Infinity Of Time And Space
10. Natt

Satyr
spev, gitara, klávesy, basgitara

Frost
bicie

Dark Medieval Times (1994)
The Shadowthrone (1995)
The Forest Is My Throne (Spilt CD s Enslaved) (1996)
Nemesis Divina (1996)
Rebel Extravaganza (1999)
Roadkill Extravaganza (DVD) (2001)
Volcano (2003)
Now, Diabolical (2006)
My Skin Is Cold (2008)
The Age Of Nero (2008)
Satyricon (2013)

SATYRICON - Satyricon

Hravosť, pestrosť, hrdosť a prísny diktát. Presne tak by sa dala v stručnosti charakterizovať novinka prominentného nórskeho dua SATYRICON. Oplatilo sa veru čakať celých tých päť rokov, doska „Satyricon“ prináša nejedno príjemné prekvapenie, rovnako tak osvedčenú kvalitu.

Často si pri počúvaní tohto albumu spomeniem na najlepší zo štyroch koncertov SATYRICON, ktoré som mal doteraz možnosť vidieť. Klub Abaton v Prahe, koniec roka 2009 a Satyr s prehľadom, diktátorsky kontrolujúci dianie v publiku dolu aj na balkónoch. Výborný zvuk, dokonalý setlist, nekompromisné prívalové vlny energie. Ich albumová novinka je na tom rovnako.

Predzvesťou toho veľkého kina je už intro „Voice Of Shadows“, v ktorom sa na dvaapolminútovej ploche postupne rozohrávajú všetky nástroje – pobublávanie basy, brúsenie činelov a blán bicích, gitarové linky ako jemné kontúry smerujúce k veľkému nástupu menom „Tro Og Kraft“.

Satyr

„Viera a sila“ je zdanlivo priamym pokračovaním toho, čo sa skončilo v „Den Siste“ na predchádzajúcom albumovom záreze „The Age Of Nero“. S novou energiou, nadšením a šibalskou tvrdohlavosťou – SATYRICON si na novinke skutočne robia, čo chcú a ako chcú.

Ako keby sa tým potvrdzovali Satyrove slová o tom, že keby mu išlo iba o peniaze, na kapelu sa môže úplne vykašľať. Nech sú jeho úspechy ako výrobcu kvalitného talianskeho vína akokoľvek oslnivé, je dobré, že nezanevrel ani na svoju hudobnícku kariéru. Mimochodom, z nahrávania si vraj odbehol na rokovania o odrodách hrozna pre ročník 2017.

Satyr berie s úsmevom akékoľvek narážky zo strany trve kvlt fanúšikov na tému Versace black metal. Vraj jazdí na koni a chodieva desať kilometrov cez les a kopce po čerstvý syr k spriazneným sedliakom, akýže potom Versace.

Štýlový blackmetalový hipster najneskôr štvrtou skladbou na svojom novom albume vyvlastnil celý súčasný čierny kov. „Nocturnal Flame“ je dokonalým mixom všetkého, čo sme tak zbožňovali na albumoch „Volcano“, „Now, Diabolical“ a „The Age Of Nero“. Neuveriteľný ťah na bránku, gitarový riff ako býčie stehno a do toho drzý, dobyvačný text podaný v typickom jedovatom štýle.

A veľké veci sa dejú aj v nasledujúcej košatej nádhere „Phoenix“. Žijeme v zaujímavých časoch. Dve najväčšie blackmetalové formácie súčasnosti šokujú na svojich nových, približne v tej istej dobe vydaných albumoch skladbami, ktoré nijako zvlášť nevyčnievajú z dennej dramaturgie rozhľadenejších rozhlasových staníc.

Švédski ohniví diablici WATAIN zrazili vo svojej „They Rode On“ odkaz krajanov BATHORY s atmosférou slaďáčiku „Nothing Else Matters“. Na albume „The Wild Hunt“ to pôsobí pomerne kŕčovito, násilne, ako päsť na ucho.

SATYRICON postupovali citlivejšie. Satyr písal skladbu „Phoenix“ priamo na hrdlo speváka nórskej rockovej kapely MADRUGADA. Sivert Høyem rozhodne nesklamal. Jeho hlas je ozdobou nahrávky a dokonale vygradovaná skladba jedným z vrcholov albumu „Satyricon“.

SATYRICON

„Phoenix“ je zároveň symbolom aktuálneho smerovania nórskeho blackmetalového fenoménu. Presným zobrazením ich suverénnosti, umeleckej presvedčivosti, kumšte a sympatickej svojskosti. Zvlášť vynikne v priamom kontraste s nasledujúcou víchricou „Walker Upon The Wind“, najrýchlejšou a najzbesilejšou vecou na albume, ktorá len potvrdzuje kvality bubeníckeho fenoménu menom Frost.

Na jeho štyridsiatke mu vraj Satyr v rámci prípitku zablahoželal k tomu, že na ich novom albume konečne dokázal, že je skutočný umelec s pravým muzikantským cítením, nielen presný, agresívny, extrémne metalový bicman.

Málokto má groove ako Frost – ak to platilo pre skladbu „Nocturnal Flare“, pre parádnu hitovku „Nekrohaven“ to platí trojnásobne. Spolu s „Phoenix“ snáď najvydarenejšia vec na novom albume – samotný jej refén bude stačiť na to, aby Bratislava v zime na koncertnej zastávke SATYRICON ľahla popolom.

„Ageless Northern Spirit“ je rovnako ako prvý singel z tohto albumu, „Our World, It Rumbles Tonight“ príkladom kompozície, ktorá sama o sebe neoslní, ale zasadená do albumového kontextu rozhodne neuráža a nepôsobí ani dojmom výraznej skladateľskej slabiny. Jednoducho štandard SATYRICON.

Opulentná blackmetalová hymna „The Infinity Of Time And Space“ je presne tým, čo chýbalo napríklad predchádzajúcemu albumu – skladbou, ktorá nahrávke dodá svojou pestrosťou, košatosťou, nečakanými zvratmi a zauzleniami nadčasovosť a poslucháčsku trvácnosť. Aj vďaka nej nie je „Satyricon“ iba chutnou rockandrollovou jednohubkou.

Kým „Now, Diabolical“ a „The Age Of Nero“ boli priznanými albumovými dvojičkami, „Satyricon“ je začiatok novej éry. Už z prvých promo-fotiek kapely sa dal vytušiť príklon k pesničkovejším formám a atmosfére sedemdesiatych rokov. Album napokon viac ako milo prekvapil pestrosťou, nekompromisnosťou a zdravým muzikantským nadšením.

Záverečná inštrumentálka „Natt“ nás opäť vracia do príjemnej neistoty a je predzvesťou ďalších poslucháčskych výziev v budúcnosti. SATYRICON nám ešte rozhodne pripravia nejedno prekvapenie. Trúfam si povedať, že iba príjemné.


Rudi

Zveřejněno: 16.9.2013



Názory redakce
Deadmann
18.9.2013

Zlatým písmem se do diskografie SATYRICON tahle nahrávka asi nezapíše. Jejich black metal s rockovým nádechem má sice slušnou atmosféru, obsahuje výborné momenty ("Tro Og Kraft"), jakož i skvěle šlapající hoblovačky ("Nekrohaven"), ale přesto tomu tak nějak něco chybí... Myslím, že by to tam Satyr dostal, kdyby přestal degustovat víno a začal raději chlastat poctivá pyfka a kořalky.

[7 / 10]
Martin Lukáč
16.9.2013

SATYRICON majú dve etapy existencie. Tá prvá, kde sa temnota a mágia zrazila so svetom dávneho Severu v jeho prechode zo staroveku (možno aj praveku) do stredoveku, vyvrcholila na „Nemesis Divina“ a Satyr s Frostom sa v takejto podobe už asi nevrátia. Tú druhú, ktorá je možno aj ich novým vekom, razantne naštartovali mizantropickou, až industriálne ladenou drvičkou „Rebel Extravaganza“, ktorá je na dlhú dobu ich najvýraznejším albumom po zbierke hitov, korunovaných „Mother North“.

Vynovené smerovanie tu načrtli jasne, na druhej strane si aspoň dočasne nastavili latku veľmi vysoko. Nasledujúce tri albumy sa vyznačujú tým, že každý z nich obsahuje hneď niekoľko skvelých skladieb, celkovo mi však toto obdobie miestami splýva, skrátka SATYRICON s prstom na pulze doby a so všetkým, čo k nim patrí.

Album „Satyricon“ je nahrávkou kapely, či skôr umeleckej dvojice, ktorá už nejaký čas nemá záujem niekomu niečo dokazovať – ani sebe nie -, nejde sa pretrhnúť len kvôli tomu, aby niekoho o niečom presvedčila, a preto si robí presne to čo chce, kedy chce a koľko chce. Na hudbe nie je zvlášť Satyr existenčne závislý, tvorí ju, lebo ho stále baví, preto robí presne to, čo ho baví, a ak to niekomu nesedí, hlavu si kvôli tomu neláme.

Aktuálni SATYRICON až na občasné koketovanie so sedemdesiatkami (robí to dnes kadekto, vrátane grind psychoušov !T.O.O.H.! na novinke), nerobia žiadny veľký krok vpred. Pochodový, miestami až veľmi voľnotempový black metal s typickými riffmi, zvukom, melódiami, charakteristickým jedovatým Satyrovým vokálom a „trademarkovou“ atmosférou, žiadna veľká pompa, skôr „také normálne, zlobou zahalené pesničky“. Funguje to, u mňa síce hlavne ako vcelku pohodová kulisa k práci, ale kvalitné a príjemné zvukové prostredie sa cení. A myslím si, že žiadna z tých „odpálenejších“ kompozícií na koncerte v konkurencii „nesmrteľných hitov“ nezapadne.

Kontroverzne prijatá skladba „Phoenix“ je skrátka dobrá, silná náladová záležitosť. Otázne je jej zasadenie do stredu nahrávky. Atmosféru albumu tak trochu rozbíja. Pretože keď po nej ako čert zo škatuľky vyskočí „Walker Upon The Wind“, v prvých momentoch Satyrovej vokálnej expozície si možno povedať aj „no, čo sa tu zase jedujete, vy čierni bubáci“. Tak či onak tento album nie je žiadnym prepadákom či dôvodom na zalamovanie rukami, najlepšie dozdobené čiernou politúrou na paznechty.

[7 / 10]
Dalas
16.9.2013

Až na kost ohlodaný black'n'rollový koncept pumpuje do žil SATYRICON stále dost energie, ale holt už to není ta v dobrém slova smyslu tupá jízda, jako když přišlo Now, Diabolical. Nejpozitivnějším se pak jeví fakt, že to norské duo má stále pevně pod kontrolou a že ani když začnou, na novém albu povážlivě často, přicházet nudnější momenty, stále není chuť je s naštvaným výrazem ve tváři poslat do pekel. A i kdyby? Tam jsou předsi SATYRICON jako doma, ne?

[6,5 / 10]
V-dur
16.9.2013

Kto by povedal, že hudobný štýl, ktorého pôrodným manifestom bola izolácia, neprístupnosť a neprispôsobivosť, si na dvadsiate výročie svojho veľkého tresku daruje album, ktorý až na jediné hosťovanie akejsi rockovej hviezdy zostáva formálne verný poučkám žánru a pritom prináša pridanú umeleckú hodnotu, ktorá prekračuje žánre a musí osloviť kohokoľvek, komu fungujú uši.

Na rok 2013 raz budeme z hľadiska vydaných zásadných dosiek spomínať ako na jeden z najlepších.

[9 / 10]
Arrow
16.9.2013

Smer, ktorým sa Satyr a Frost vydali, je snáď najviac symbolizovaný toľko diskutovanou skladbou „Phoenix“. Niekde vo svojom vnútri nie som celkom vyrovnaný s aktuálnou tvárou kapely, na druhej strane mi charizma nahrávky nedovolí vnímať ju negatívne.

Práve naopak, atmosféra a kompozičná premyslenosť vytvárajú príťažlivú auru niečoho nového. To len podčiarkuje fakt, že každá skladba má potenciál utkvieť v pamäti, či už ide o hitové záležitosti typu „Nekrohaven“ alebo atmosférické kúsky reprezentované napríklad „Nocturnal Flare“ s krásne tepanými sólami.

SATYRICON sa i naďalej profilujú ako silná umelecká entita dvoch individualít, ktorá si ide vlastnou cestou, a trúfam si povedať, že aj o tom ten black metal je.

Nepochybujem tiež o tom, že album solídne podporí aj predaj Satyrovho vína.

[8 / 10]
Thorn
16.9.2013

SATYRICON sú na scéne dosť dlho, aby vedeli presne čo, ako a kedy majú vydať. Eponymná doska tak, ako ostatné dve počiny Satyra, Frosta et al., naserie puristov a synov "matky Severu" a poteší priaznivcov "Now, Diabolical" - pravdepodobne viac, ako ich potešil "The Age Of Nero".

Napriek prvotnému nadšeniu z rockovej "Phoenix", v ktorej Satyr ustúpil zo speváckeho postu, je vrcholom "Tro Og Kraft", pomalá skladba s frontmanovým typickým, odsekávaným, "zlovestným" spevom. Ostatné skladby tvoria prakticky jednoliatu masu - nanešťastie práve tento fakt, ktorý z "The Age Of Nero" spravil "len" ľahko nadpriemerného nasledovníka "Now, Diabolical", novinka nerieši. Možno zámerne.

Paralelou k "Satyricon" je tohtoročná "trinástka" BLACK SABBATH.

[7 / 10]
Shnoff
15.9.2013

Slabý výluh z rollové esence SATYRICON. Čekal jsem od nich po té delší pauze aspoň stopu po kapce živé vody. Ale nedostalo se mi jí ani v podobě unylé rádiovky (nebo co to mělo být) "Phoenix". Do teplárny s váma.

[5,5 / 10]
Hravosť, pestrosť, hrdosť, prísny diktát. Viera a sila!

Autor recenze:
9 / 10

Redakce:
7,1 / 10

7,8 / 10





Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page