Neděle
25.6.2017
Noční verze
 id
 heslo
Rok vydání
2013

Vydavatel:
Jester Records

Stopáž:
44:53

1. As Syrians Pour In, Lebanon Grapples With Ghosts of a Bloody Past
2. Shri Schneider
3. Glamour Box (Ostinati)
4. Son Of Man
5. Noche Oscura Del Alma
6. Mother Of Mercy

Kristoffer Rygg

Tore Ylwizaker

Jørn H. Sværen

Daniel O'Sullivan

hosť:

Tromsø Chamber Orchestra

Bergtatt - Et Eeventyr i 5 Capitler (1995)
Kveldssanger (1996)
Nattens Madrigal - Aatte Hymne til Ulven i Manden (1997)
Themes from William Blake's The Marriage of Heaven and Hell (1998)
Metamorphosis (EP) (1999)
Perdition City (2000)
Silence Teaches You How to Sing (EP) (2001)
Silencing the Singing (EP) (2001)
Teachings in Silence (kompilace) (2002)
Lyckantropen Themes (2002)
1993-2003: 1st Decade in the Machines (kompilace) (2003)
A Quick Fix of Melancholy (EP) (2003)
Svidd Neger (2003)
Blood Inside (2005)
Shadows of the Sun (2007)
Wars Of The Roses (2011)
The Norwegian National Opera (DVD) (2011)
Roadburn (EP) (2012)
Childhood's End (2012)
Messe I.X-VI.X (2013)

ULVER - Messe I.X-VI.X

Sú na hudobnej scéne formácie, ktoré majú o starosť menej. Už len preto, že postupom času ani tak nezáleží na subjektívnym kritériám podliehajúcej kvalite, ale na tom, že ich ďalší počin bude diskutovaný. A „Messe I.X – VI.X.“ je vskutku nahrávkou, ktorej by len málokto dával druhú (tretiu, štvrtú...) šancu, ak by ju nenahrali ULVER, ešte stále požívajúci poriadnu časť zo slávy, ktorej väčšinu si vyslúžili pred viac ako desaťročím.

Niežeby práve (dnes už to tak môžeme nazvať) „klasické“ diela ULVER boli tými, za sprievodu ktorých doháňate električku. Boli však tými, ktoré poslucháča (či skôr prieskumníka) za trpezlivosť odmenili. A práve tu v posledných rokoch ratingy klesli.

ULVER

Poďme sa rúhať: Vlci majú problémy sami so sebou už od „Shadows Of The Sun“ vrátane. Dokázali ním síce opantať niektorých služobne starších kolegov a možno by som podľahol tiež, keby som mal vtedy o ULVER tušenia. Ak ste teda s Vlkmi začali vyť až v dobe, keď už pôvodne zasvätenecká maškrta pre pár gurmánov bola módnym výstrelkom, môžete byť obdarení istým snobským nadhľadom. To môže ale aj nemusí byť dobre.

Neúprosná je optika snobského „privandrovalca“. V skutočnosti už tu - doznením úvodnej „Eos“ - začal pozvoľný pád, ktorý pripravil pôdu pre rozpačité prijatie „Wars Of The Roses“. A to by nebolo ani také rozpačité, ako vyložene odmietavé, keby Nóri nemali za sebou všetko to, čo z nich robí modlu aj vtedy, keď by už mal niekto zničiť to starozákonné zlaté teľa. Na eklektickej „Blood Inside“ toho jednoducho bolo príliš veľa na stiesnenom priestore a pod rúškou oživujúco pôsobiaceho minimalizmu sa na abstraktnejšom nástupcovi severanom podarilo zamaskovať fakt, že sa vystrieľali.

Pritom aj naďalej, už zo svojej podstaty, sú ULVER zárukou, že informácia o využití symfonických elementov na novej nahrávke nedá zvracať silným prúdom nikomu, kto Nórov aspoň registruje. Zapojenie komorného orchestra, usadeného na jednom z koncov sveta, mi však rozpoltilo osobnosť.

Na jednej strane je vítaným oživením, ktoré by mohlo štvorici pomôcť k návratu medzi pozoruhodné hudobné entity. Využívaný je efektívne a s citom, nepretŕča sa nadlimitne na javisku a málokedy poslucháč v ušiach skutočne pocíti, koľko členov ho tvorí. No keď udrie, stojí to za to a tieto momenty si zaručene zapamätáte.

Takéto spestrenie by ale nemalo byť tým jediným, čo vás drží v strehu. Fakt, že výhradne tu má nahrávka skutočne silu, vyvoláva myšlienky, ako ULVER samotní bez externých „dotácií“ aktuálne nemajú príliš čo ponúknuť. Teleso spoza polárneho kruhu nie je len doplnkom, smaragdovým príveskom k večerným šatám. Dámy a páni z Tromsø si tie šaty obliekli a kdesi pri kotníkoch sa im v podobe myriády rôznych ruchov a nehudobných zvukov pletú pod nohy tí, ktorých sme zvykli volať ULVER.

Nie je potom ťažké vrcholy nahrávky lokalizovať doprostred nahrávky a snáď k tomu pridať aj vleklo sa rozbaľujúcu dvanásťminútovú úvodnú trýzeň. Tej však hrá do karát umiestnenie, a teda „čerstvý“ poslucháč na druhej strane kábla.

Tam, kde sú ULVER odkázaní na to, aby prebrali opraty striktne do svojich rúk, jednoducho nudia. Ich tvorba sa nikdy nepopisovala ľahko a hrať sa na recenzenta je v ich prípade tak trochu výzvou. V poslednom období sa však zdá, že nielen na popisovanie, ale aj na počúvanie je toho pri paradoxnej kvantitatívnej hojnosti stále menej.

Akceptujem, že predošlá radovka plnila úlohu sanitárneho dňa v závodnej jedálni, treba sa však vrátiť do normálu. Nepredvídateľného, prekvapivého, možno horšie prístupného, no odmeňujúceho normálu. Dať pocítiť, že stratený čas za to bude stáť. Myslíte, že sa ešte dočkáme?


Martin

Zveřejněno: 31.1.2014



Názory redakce
Arrow
2.2.2014

Sám mám problém zadefinovať svoj postoj k „Messe I.X – VI.X“, ktorý je v detailoch a momentkách uchvacujúci, no ako celok zlyháva. Keď sa človek sústredí na tie výnimočné okamihy akými disponuje trebárz úvod albumu a nádherne vykreslené orchestrálne party, dostaví sa uspokojenie. Ak zas vnímame chuchvalce vaty a divergentných nápadov, ktoré skladby nikam neposúvajú, skôr len zbytočne naťahujú, dostavuje sa nuda. Plne preto chápem aj Martinove (ne)hodnotenie, keďže priemerovať oba protipóly by nebolo spravodlivé a ani výstižné. V subjektívnom porovnaní so staršou tvorbou a u mňa vrcholmi tvorby kapely v podobe „Perdition City“ alebo aj „Shadows of the Sun“ je to za poctivých 7.

[7 / 10]
Shnoff
1.2.2014

Nemám s tím problém, i když vrcholné časy ULVER už jsou (asi) ty tam.

[7 / 10]
Poďme sa rúhať: Tam, kde sú ULVER odkázaní na to, aby prebrali opraty striktne do svojich rúk, jednoducho nudia.

Autor recenze:
nehodnoceno

Redakce:
7 / 10

6 / 10





Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page