Neděle
25.6.2017
Noční verze
 id
 heslo
Rok vydání
2014

Stopáž:
54 min.

Blake Judd
spev, gitary, klávesy, perkusie

John Porada
basgitara

Sam Shroyer
bicie

Dustin Drenk
klávesy

Scare Crow
gitara

Reign Of The Malicious (2002)
Nachtmystium (EP) (2003)
Demise (2004)
Eulogy IV (EP) (2004)
Instinct: Decay (2006)
Worldfall (EP) (2008)
Assassins - Black Meddle Part I (2008)
Doomsday Derelicts (EP) (2009)
Addicts: Black Meddle Pt. II (2010)
Silencing Machine (2012)
The World We Left Behind (2014)

NACHTMYSTIUM - The World We Left Behind

Mal to byť posledný album NACHTMYSTIUM. Líder kapely Blake Judd oznámil jej pravdepodobný koniec s tým, že sa chce očistiť od drog a začať odznova.

Po „dobrých deviatich mesiacoch“, pokiaľ ide o odvykanie od drog, a povzbudivých reakciách na Facebooku – celkom príznačné – si to rozmyslel. NACHTMYSTIUM teda nekončí, nový album nie je posledný, len ďalšie živé hranie je nateraz vylúčené.

Pre alternatívny black metal je to zrejme dobrá správa, pre časť jeho prívržencov o niečo menej. Predovšetkým doma v Spojených štátoch pobabral Judd na scéne všeličo.

Najprv okrádal fanúšikov a vydavateľstvo, keď inkasoval peniaze za objednávky, ktoré neodoslal. Zvalil to na manažéra, ktorého nemenoval, a sľúbil nápravu. Neskôr priznal, že spravil hlúposť pod vplyvom závislosti, a ospravedlnil sa.

Vlani v októbri ho zadržala polícia za krádež. Rozhádal sa s vlastnou skupinou. Pre obvinenia z rasizmu zrušili niektorí organizátori jeho vystúpenia (on sám ich považuje za absurdné a reagoval na ne kokaínovým tričkom s nápisom „white powder, not white power“).

NCHTMSTM

Ďalej a zase späť

Osobný problém s Juddom cítiť aj z rozporuplne prijatej novinky „The World We Left Behind“. Dokonca aj v recenzii na americkom portáli Pitchfork, svetovej jednotke medzi alternatívnymi hudobnými portálmi a hipstermi, sa pod známkou 3.9 boda z 10 píše o lenivosti, nedostatku predstavivosti, strašných textoch a hudobníkovej nafúkanosti.

Časť internetovej kritiky bezpochyby uviazla v očakávaniach chorobného metalu, ale ďalšia časť predsa len mieri správne. Nový NACHTMYSTIUM je naozaj ľahší a jednoduchší, trochu lajdácky a nejde ho brať úplne vážne.

Kým texty sú ešte trpké, ako zvyknú byť (a tiež triviálne, ako napríklad „hidden away / alone I pray / for a quick death / every day“ alebo „striving along / year after year / this is my calling / I have no fear“), odľahčené metalové hymny sa vzdialili čiernej špine a v skutočnosti znejú celkom povzbudivo.

Nejde o album človeka na dne, narkomana na odvykačke ani optimistu v eufórii nového začiatku. Pôsobí skôr ako návrat k časom, ktoré sa v spomienkach javia ako jasnejšie. Je chytľavý bez nároku na širšie rozmery a vyššie méty.

Hity bez ambícií

Večne váham, ako si to vysvetliť. Polovične ironické návraty do minulosti a ústupky chytľavosti vzbudzujú sympatie, lebo sú bezprostredné, živočíšne, odľahčené a je ľahšie sa s nimi stotožniť. Naozaj však môžu byť len rezignáciou na experiment. Vyčerpaným cúvnutím pred nárokmi.

NACHTMYSTIUM mali dosiaľ vždy problém dotiahnuť svoje pokusy do konca a nahrať album, ktorý by sa dal nazvať prvotriednym. Pinkfloydovské vsuvky, post-punkové, popové a industriálne miešanie s black metalom, ale aj extrémne „zlovestnosti“ samé o sebe budovali zložitejšie kritériá. Nový album sa od väčšiny z nich oslobodzuje. Keď už nič iné, aspoň znie vyrovnanejšie.

Ak by šlo o posledný album, nebol by žiadnym veľkým epitafom ani na svoje pomery. Na druhej strane je však veľmi záživný až punkovým postojom k riffovaniu, refrénom a vkladaniu odtlačkov black metalu. Sú to nepravdepodobné a nedokonalé hymny pred prázdnym štadiónom. Flákačské hity od čudnej existencie.


Klypso

Zveřejněno: 12.8.2014


Názory redakce
Arrow
12.8.2014

„The World We Left Behind“ je naozaj album, ktorý asi najviac vypovedá osobe Blakea Judda, aby to človek pochopil stačí pohľad na zoznam skladieb. Práve táto bezprostredná úprimnosť ho zbavuje kŕčovitej snahy o ťažké umelecké presahy alebo experiment a zanecháva len číru esenciu toho najlepšieho čím kapela disponuje. To znamená ostrý zvuk, úderné špinavé riffy, skvelý cit pre melodiku, premyslené art-rockom inšpirované sóla a nejaký blackmetal k tomu. Všetko čo som mohol vyčítať „Silencing Machine“ tu chýba a dostávame skvele funkčnú a vyrovnanú nahrávku korunovanú výbornou záverečnou „Epitaph For A Dying Star“. Napriek všetkým excesom dúfam, že Blake dodrží slovo, vyhrabe sa zo sračiek, v ktorých sa nachádza a ešte niečo pod hlavičkou NACHTMYSTIUM nahrá.

[9 / 10]


Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page