Středa
18.1.2017
Denní verze
 id
 heslo
Rok vydání
2015

Vydavatel:
Anti-

Stopáž:
46:35

1. Brought to the Water
2. Luna
3. Baby Blue
4. Come Back
5. Gifts for the Earth

Kerry McCoy
Gitary

Stephen Lee Clark
Vokál

George Clarke
Basgitara

Daniel Tracy
Bicie

Shiv Mehra
Gitary

Demo (2010)
Libertine Dissolves (2010)
Roads To Judah (2011)
Sunbather (2013)
New Bermuda (2015)

DEAFHEAVEN - New Bermuda

Než som sa dokopal k dopísaniu tejto recenzie sa z novinky DEAFHEAVEN stala v dnešnom internetom akcelerovanom svete vykopávkou. Ostatný album kapely mal teda ambíciu byť jedným z výrazných počinov, ktoré sa objavili na poli extrémnej hudby hlboko v minulom roku. Aj napriek tomu, že sa "blackmetal" stal možno až príliš otvoreným žánrom s množstvom zákutí bude snaha o pozitivizmus  stále prinášať isté kontroverzie. Osobne ma v tomto smere nejaké škatuľkovanie a ideové prúdy netrápia, podstatný je hudobný výstup. Tu môžem konštatovať, že si chlapci spoza oceánu vytvorili vlastný a originálny hudobný prúd, ktorý urćite trocha rozšíril hranice žánru i povedomie o ňom v ďalších komunitách. 

"Sunbather" celkom slušne zarezonoval na scéne a vyvolal potrebné pnutie i polemiku v tématike multižánrovej fúzie blackmetalu postrocku a shoegaze. Aj keď v prípade DEAFHEAVEN sa jedná o jej podstatne extrémnejšiu a militantnejšiu manifestáciu. Práve v kontraste rýchlej a surovej hudobnej formy s akýmsi pozitivizmom až zasnenosťou spočíval úspech nahrávky. "New Bermuda" tak logicky tento koncept ďalej rozpracováva do novej formy.

To sa od prvých sekúnd darí so zatiaľ najúdernejšou a pre mňa i najvydarenejšou skladbou albumu "Brought to the Water". DEAFHAVEN oriadne pritlačili vo zvuku aj v kompozícii, ktorá je v tomto prípade razantnejšia a extrémnejšia než kedykoľvek predtým. Očakávaný rýchly zlom do uvoľnenej sféry je skvele zvládnutý, nenarúšajúc spojitosť skladby. Škoda, že v nastúpenom tempe nešľapeme až k záveru nahrávky.

www.metal-archives.com

Tá sa postupne stáva v tempách uvoľnenejšou a extrémna poloha ostáva často len na vokáloch. To nie je vyložene na škodu, DEAFHEAVEN sú v predvádzaných motívoch istí a radi vás utopia v svojich melodických post-rockových polohách, čomu dominuje napríklad "Baby Blue". Pri počúvaní sa ale nemôžem zbaviť pocitu, že chodíme okolo bermudského trojuholníka bez toho, aby sme tam nakoniec skočili po hlave a odhalili jeho tajomstvo. 

Možno to naznačuje ďalšie smerovanie kapely, ktoré je logické a neklasifikujem ho ako zlé. Stráca sa len istá forma vynímočnosti, ktorá je nahradená materiálom, ktorému technicky nemám čo vyčítať. Vcelku baví, má zaujímavé hudobné nápady, ale s výnimkou prvej skladby mu chýba poriadna udernosť. Aj keď produkcia a zvuk tieto ambície rozhodne majú a istá rozostrenosť je príjemná. Klavír, akustické gitary i melodické motívy sú taktiež vkusné a dobre zakomponované. 

Použtie týchto adjektívov ilustruje problém, ktorý podprahovo vnímam aj keď musím zdôrazniť, že je subjektívny. Celé to tiež definuje záver "Gifts Of Earth", ktorý ma k ALCEST možno bližšie než som si sprvu chcel pripustiť. Aj keď na to obe kapely spočiatku išli z rôznych strán v súčasnej podobe sa možno stretnú v jednom hudobnom priestore.


Arrow

Zveřejněno: 27.12.2016

Solídna záležitosť, smerujúca viac do éterických vôd, ktorej technicky nemám čo vytknúť. A práve to je ten problém, ktorý robí v konečnom dôsledku materiál zabudnuteľným. Minimálne je u mňa dôkazom to, že som si ho od napísania tejto recenzie temer pred rokom, nevypočul.

Autor recenze:
7 / 10

Redakce:
zatím nehodnoceno

6,9 / 10




Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page