Čtvrtek
27.7.2017
Denní verze
 id
 heslo
Rok vydání
2017

Vydavatel:
Relapse Records

Stopáž:
33:07

Studio:
RedNeck Studios, Gibsonton, Florida

Produkce:
OBITUARY & Mark Prator

1. Brave
2. Sentence Day
3. A Lesson In Vengeance
4. End It Now
5. Kneel Before Me
6. It Lives
7. Betrayed
8. Turned To Stone
9. Straight To Hell
10. Ten Thousand Ways To Die
11. No Hope (bonusová skladba)

John Tardy
spev

Trevor Peres
gitary

Ken Andrews
gitary

Terry Butler
basgitara

Donald Tardy
bicie

Slowly We Rot (1989)
Cause Of Death (1990)
The End Complete (1992)
Don´t Care (EP) (1994)
World Demise (1994)
Back From The Dead (1997)
Dead (live) (1998)
Anthology (kompilace) (2001)
Frozen In Time (2005)
Frozen Alive (DVD) (2006)
Xecutioner's Return (2007)
Darkest Day (2009)
Inked In Blood (2014)
Obituary (2017)

OBITUARY - Obituary

Nový album od OBITUARY je ako ich súčasné koncerty. Presne viete, čo môžete čakať a na čo sa máte tešiť. Tohtoročná slovenská klubová štácia floridských veteránov to potvrdila v plnej miere; rovnako tak počúvanie ich najnovšieho bezmenného zárezu v bohatej diskografii.

Mimochodom, vkusný digipack som si kúpil za veľmi prijateľných, v porovnaní s ostatnými hudobníkmi-obchodníkmi na cestách až šokujúcich, desať eur. Jeho obsah je naozaj rovnako predvídateľný a radostný ako koncertné sety nestarnúcich Američanov.

Od prvého momentu, keď si Trevor Peres zvučí gitaru a vy počujete ten starodávny, špinavý, bahenný zvuk; až do posledných tónov klasického záveru v podobe nesmrteľnej hitovky „Slowly We Rot”.

Svižný úvod v podaní dvoch rýchlejší kúskov „Brave” a „Sentence Day”, treťou skladbou nádherne zaťažkaný priebeh celého albumu - „A Lesson In Vengeance” je prvým vrcholom nahrávky; a tak sa to veru celé príjemne nesie, strieda, valí a hobľuje až do záverečného bonusového tracku „No Hope”.

OBITUARY 2017

Je sympatické a osviežujúce, že si OBITUARY nelámu hlavu žiadnymi vážnymi posolstvami. Ľahká a vtipná gore tématika im veľmi pristane. Zvlášť, keď je obohatená o kvalitné kreslené videá na pokračovanie, pod ktorými je podpísaný talentovaný režisér Balász Gróf.

Svoje pionierske časy majú OBITUARY dávno za sebou. Nikto už dnes nečaká ďalšie orgazmické death metaly typu „The End Complete” či „Cause Of Death”. Toto, čo sa deje v súčasnosti, to je zaslúžený zber ovocia - krvavých floridských pomarančov.

Najkrajšie na tom všetkom je sledovať, ako ich to baví. Ako sa na seba v priebehu koncertu usmievajú bratia Tardyovci, ako si vymieňajú úškrny Trevor a John, keď lapajú po prievane z ventilátora v natrieskanom, júlovou horúčavou ošetrenom bratislavskom Randale.

Spotení, usmiati, spokojní vychádzame z klubu do ulíc večernej Bratislavy. Spokojný a vysmiaty si na druhý deň cestou do práce púšťam v aute novinku „Obituary” - je na nej všetko, čo mám na tejto kapele rád. Stále sú to tí istí machri z amerického juhu, ktorí s vervou sebe vlastnou spracovávajú spráchnivené riffy HELLHAMMER a CELTIC FROST.

Prvýkrát som ich videl naživo na pamätnom Brutal Assaulte v roku 2005. Prisahal by som, že sa odvtedy vôbec nezmenili. Death metal v podaní OBITUARY jednoducho nestarne.


Rudi

Zveřejněno: 16.7.2017

WWW odkaz:


Názory redakce
Shnoff
17.7.2017

Ale jo. Po těch ponávratových upachtěných hrůzách se to dá poslouchat. V bezprostřední konfrontaci s vrcholnými díly však samozřejmě pokulhává.

[7 / 10]


Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page