Pondělí
18.12.2017
Noční verze
 id
 heslo
Rok vydání
2017

Vydavatel:
Silver Lining Music

Stopáž:
47:42

Studio:
Mana Recording Studio

Produkce:
MORBID ANGEL & Erik Rutan

1. Piles Of Little Arms
2. D.E.A.D.
3. Garden Of Disdain
4. The Righteous Voice
5. Architect And Iconoclast
6. Paradigms Warped
7. The Pillars Crumbling
8. For No Master
9. Declaring New Law (Secret Hell)
10. From The Hand Of Kings
11. The Fall Of Idols

Trey Azagthoth
gitary

Steve Tucker
spevy, basgitara

Scotty Fuller
perkusie

Daniel Vadim Von
gitarové sólo v "Declaring New Law (Secret Hell)"

Scream Forth Blasphemies (demo) (1986)
Bleed For The Devil (demo) (1986)
Thy Kingdom Come (demo) (1987)
Thy Kingdom Come (single) (1988)
Altars Of Madness (1989)
Blessed Are The Sick (1991)
Abominations Of Desolation (1991)
Covenant (1993)
Laibach Remixes (EP) (1994)
Domination (1995)
Entangled In Chaos (Live) (1996)
Formulas Fatal To The Flesh (1998)
Love Of Lava (compilation) (1999)
Gateways To Annihilation (2000)
Heretic (2003)
Nevermore (single) (2011)
Illud Divinum Insanus (2011)
MMXXI (box set) (2011)
Illud Divinum Insanus - The Remixes (2011)
Juvenilia (live) (2015)
The Best Of Morbid Angel (2016)
Kingdoms Disdained (2017)

MORBID ANGEL - Kingdoms Disdained

Ach áno, toto je vskutku kráľovské zakončenie roka, ktorý naozaj prial death metalu. Veď si len spomeňte, koľko skvostných albumov vyšlo. Od najväčších hviezd ako OBITUARY, CANNIBAL CORPSE či SUFFOCATION. Všetko nahrávky, ktoré rozhodne neboli iba zámienkami pre koncertné turné, ale plnohodnotnými a inšpiratívnymi dielami.

A v pomyselnom ďalšom slede hneď DYING FETUS, ORIGIN, DECREPIT BIRTH, IMMOLATION, INCANTATION, BROKEN HOPE, MEMORIAM...
Prípadne od mladších dravcov typu BLOOD INCANTATION či NECROT. Ó, áno, NECROT a ich Blood Offerings, to si určite zaslúži samostatnú recenziu. No a samozrejme, znalci, lovci a zberači určite doplnia do diskusie desiatky ďalších silných mien a mocných albumov.

V tejto chvíli sa ale poďme venovať prírodnému úkazu menom Kingdoms Disdained. Čakalo sa, že to bude dobré, však? Bolo ale zrejmé, že to celé dopadne až takto dobre? To určite nie. Veď si len spomeňte na všetky tie vzostupy a pády, ktoré sme spolu s Morbídnym anjelom zažili za ostatnú dekádu.

MORBID ANGEL

Brutal Assault v roku 2006, kde David Vincent s prehľadom ovládol celý festival. Magické momenty. Bratislava na konci roka 2012, kde sa na turné k pseudoexperimentálnemu prepadáku Illud Divinum Insanus ocitli MORBID ANGEL zoči voči päťdesiatke fanúšikov. Desivý moment; neprajem vám to zažiť ani z pohľadu diváka, nieto ešte rešpektovaného hudobníka.

No a tie posledné historky, z ktorých vznikli vtipné mémy s prázdnym pódiom, na ktorom boli všetci, čo ešte zostali v MORBID ANGEL, to už snáď ani nepotrebuje komentár. O to väčšia je radosť, ktorú dlhoročný fanúšik zažije pri počúvaní novinky.

Ako poňať opis tohto hudobného dobrodružstva? Dá sa to poeticky, ako urobil obľúbený československý spisovateľ Ďuro Červenák, ktorý o Kingdoms Disdained napísal, že znie ako hraná na strunách z detských čriev, bubnovaná koštiaľmi samotného Belzebuba.

Môžete na to ísť encyklopedicky s tým, že album K nadväzuje v diskografii MORBID ANGEL presne tam, kde končili dosky F, G a H a miestami započujete aj ozveny dávnych hitových čias z nahrávok B a C a možno aj A, nezameniteľné to ťahy jednej z najdôležitejších kapiel žánru.

Jednoducho a jasne, je to tam, fanúšik starej školy si príde na svoje, to známe šteklenie na správnych miestach, tak dobre známe z čias, keď sme točili do zodratia staré kazety so zle nahratými klenotmi Kovu Smrti.

MORBID ANGEL

Čo zaujme predovšetkým, je pekelná sústredenosť a precíznosť. Erik Rutan si vo svojom štúdiu Mana na Floride dal ako spoluproducent skutočne záležať. Novinka od MORBID ANGEL znie mohutne, šťavnato, dostatočne moderne a zároveň stále ako MORBID ANGEL - okamžite rozpoznateľná veličina, ktorá však neustrnula v deväťdesiatych rokoch.

Veľká škola presne dávkovanej agresivity a zloby. Technicky vybrúsenej a zároveň nespútanej, pekelne divokej. Steve Tucker a jeho diabolské hrdlo - to elegantné prežúvanie skla a kameňov, to decentné šušľanie, ktoré znie ako vypúšťanie síry medzi zubami.

A k tomu tradične neuchopiteľný Trey Azagthoth a ďalšia gitarová lekcia na tému Jimi Hendrix sa vrátil z hrobu ako nasrdený, z reťaze odtrhnutý zombík, ktorý miluje death metal. Nahrávka je samozrejme inšpiratívna aj po bubeníckej stránke. To by neboli MORBID ANGEL, aby nebola. Scotty Fuller je úžasný, na novinke sa naozaj dostatočne vybláznil - je rytmicky pestrá, komplexná, prechody z masívneho stredného tempa do zbesilých dvojkopákových atakov tu doslova vyrážajú dych - veď si vypočujte napríklad reprezentatívnu The Righteous Voice.

Aranžmánmi sa celému konceptu vymyká iba priamočiara Declaring New Law (Secret Hell), dáva svojím jednoduchým rytmom spomenúť na chladné industriálne kúsky zo štúdiového predchodcu I; našťastie iba okrajovo. Na koncertoch sa bude určite dariť hitovke For No Master, fanúšikov ťahavých morbiďáckych vecí poteší skvelá Garden Of Disdain. Ťažko však vyberať, žiadna z kompozícií neklesne pod veľmi vysoko položenú kvalitatívnu latku, nič tu nie je navyše, nudné či prebytočné.

Tucker je opäť plnohodnotným členom MORBID ANGEL po všetkých stránkach. Spolu s Fullerom zložil hudbu k trom skladbám a napísal všetky texty na albume. Filozofické kusy o pádoch dávnych civilizácií, deštrukcii starého a zrode nového sveta, o smrti a obrodení. Keď už sme pri listovaní v booklete novinky, neviem, či som niekedy videl ďakovačku na tri strany, v ktorej je spomínané úplne všetko od rodiny cez počítačové hry až po obľúbené gitary. Trey to dokázal, je to tam.

MORBID ANGEL

Ak bolo cieľom vrátiť lesk menu MORBID ANGEL, podarilo sa. Ak chceli Azagthoth a Tucker navnadiť fanúšikov na ďalšie koncertné a festivalové dobrodružstvá, aj toto si môžu odfajknúť ako splnený cieľ. Snáď sa im čoskoro podarí vyriešiť tie záhadné problémy s pasom a vstupnými vízami do Európy.

No a keď chceli, aby fanúšik extrémnej muziky točil ich novinku stále dokola a stále na nej objavoval nové vzrušujúce momenty, aj to sa veru podarilo mierou vrchovatou. Kingdoms Disdained je nielen deathmetalovým vrcholom tohtoročnej bohatej úrody v našej obľúbenej hudobnej záhrade.


Rudi

Zveřejněno: 3.12.2017

Kontakt:
www.morbidangel.com


Názory redakce
Shnoff
4.12.2017

Poslouchat tuto desku je jako sledovat Barcelonu pod Guardiolou ve vrcholné fázi tiki-taka. Vytříbené řemeslo, ale gólů míň než kdysi. Zase se mi potvrdilo, že bez Vincenta, byť se jeví býti v mnoha ohledech troubou, je Azagthoth jak kůl v plotě. A nemířím ani tak na Vincentovy schopnosti vokalisty, když svým charismatem převyšuje lopotivého Tuckera, ale hlavně na jeho schopnosti kompoziční resp. oponentury. Do jeho prvního odchodu sázeli MORBID ANGEL jednu hymnu za druhou. Pak jako když utne. Když si vezmu ty nejlepší z "normálních" skladeb z obecně nenáviděného "Illud", konstatuji, že lehce strčí do kapsy celou novinku.
Chybí tam Ibrahimovič.

[7,5 / 10]
Dalas
4.12.2017

Já jsem spokojený. Death metal klasického typu naklepaný mistry svého oboru. Na vrcholná díla MORBID ANGEL to nemá, ale to asi ani nikdo nečekal. Připojuji se však k výhradám ohledem přepálené stopáže. Dojmy jsou sice ještě příliš čerstvé, ale troufám si tvrdit, že k této desce se určitě i v budoucnu rád vrátím.

[7 / 10]
Marigold
4.12.2017

Bez ironie, ten hype kolem nové desky chápu. Balvany padající ze srdcí fanoušků byly slyšet až někde u Alpha Centauri. MORBID ANGEL už nezní jako nezáměrně recesistický projekt Davida Vincenta, který si pod pojmem experimentální hudba představuje retro vývar toho nejslabšího z devadesátkového industrialu. Novinka zní neprůstřelně. Zvuk a produkce tak akorát uzené a čitelné, riffy tak akorát bublavé a škytavé, vokál tak akorát apokalyptický, aby byl srozumitelný. Scotty Fuller drtí přechody jak kdysi Pete Sandoval. A materiál je dostatečně vyrovnaný, aby nesklouzával k nudnému valchování zvukovodů. Přesto dojem není zdaleka tak drtivý a přesvědčivý jako špičkové nahrávky kapely. Dává fandům napít krve, která jim chyběla. Trochu jí pajcuje s vodou, což při bezmála padesáti minutách pocítíte. Dech tomu prostě lehce dochází, ne že ne. Ale poslouchá se to samo.

[7 / 10]


Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page