Sledovať, v čom hrajú muzikanti na pódiu, môže byť kľúčovým vodítkom pri hľadaní slov popisujúcich ich tvorbu. Pri hesle „LYSSA“ si teda poznamenajme: triko UNSANE, argentínsky dres na meno Riquelme, nálepka Sub-Pop na pádle. Valec pomaly sa šinúci po roztavenom asfalte, valec hutných, zemitých hustých riffov odkazuje na prvých menovaných. Španielčina či všadeprítomné odkazy na „božského Diega“ a (post)punkové korenie dopĺňajú popis vyššie uvedeného výčtu propriet.
Nebolo by to vydanie Silver Rocket, keby sa na zvuku nepodpísal Ondřej Ježek (tentokrát pod dohľadom Adama Nenadála z GNU). Strieborná raketa sa aj vďaka nemu vyprofilovala na jeden z najľahšie rozpoznateľných a najmenej zameniteľných labelov v českej kotline. „Amoral“ je dotiahnutý na sto percent po stránke soundu i designu (kde konkuruje snáď len „Kot“ od OTK). Ale o to nejde – ide o muziku. Vydať dosky WOLLONGONG a LYSSA v rozpätí menej ako jedného roku otvára priestor na porovnanie; kým anglicky spievajúci prví menovaní sú viac „metal“, (prevažne) českojazyčná LYSSA je do -core či grunge. Základ postavený na drvivých, zdanlivo chaotických a náhodných riffoch (jednej) basy a (jedinej) gitary – len sem-tam zjemnených nezboostrovanými pasážami – ostáva a v oboch prípadoch slúži ako odrazový mostík pre jednoduchý, ale jedovatý spev. Devízou LYSSY sú úderné texty, ktoré nezriedka skĺznu k opakovaniu jedinej frázy; opakovaniu nie bezradnému, ale účelnému – rovnako rafinovane funkčnému ako zdanlivá primitivita hudobnej zložky, s ktorou sú pevne späté. Pustiť si „Amoral“ v obývačke znamená počuť kĺzať prsty po hmatníkoch, cítiť bubeníka dva metre pred vami, byť tam – „volume“ sa samo tlačí doprava a medzi tými všetkými „štandardne tvrdými“ kapelami zrazu počujete niečo naše a predsa nové. Konzerva dravosti so sakramentsky dlhou záručnou lehotou...
„Neklid“, „Zobák dravce“, „Armando“, „Amigos Manos“, „Stezka“ či „Dextra“ sú na špici nesmierne vyrovnaného pelotónu skladieb (ešte vyrovnanejšieho, než je bežný štandard Silver Rocket). Aj keď „Amoral“ je CD debut, skladby z neho fungujú v repertoári LYSSY dlhšie. „Amoral“ je de facto best-of kapely, ktorú si doteraz v teple domova mohli vychutnať len fanúšikovia vinylu, je to hotový kompakt plný silného materiálu. A keď sa pred „Armandom“ na svoje sólo nadýchne latinskoamerický futbalový komentátor, tak ste tam, jeden z 57395 šialencov na štadióne Boca Juniors. A klubovú hymnu hrá LYSSA.
P.S.: Je náhoda, že jeden z významov slova „lyssa“ je „besnota“? Pochybujem.
