O skoro utajenom koncerte PRAŽSKÉHO VÝBĚRU v Košiciach som sa dozvedel asi mesiac dopredu, no aj to len zásluhou náhody. Mnoho ľudí o tomto koncerte nevedelo ani v deň koncertu. Pýtate sa ma prečo? Odpoveď je jednoduchá. Plagáty, ktoré informovali o tejto akcii sa objavili asi týždeň pred akciou, v podstate len na košických vysokoškolských internátoch. V meste som mohol spočítať takéto plagáty na jednej ruke a ešte by mi ostal nejaký ten prst voľný. Inak sa bežný človek, ktorý sa nepohybuje v muzikantských kruhoch, nemal ako o akcii dozvedieť. Ešte dobre, že existujú tamtamy. Tento divný spôsob propagácie podľa mňa zapríčinil aj to, že deň pred konaním akcie bolo rozhodnuté, že sa koncert presúva zo starej športovej haly do Jumbo centra. A to z dôvodu slabého predaja lístkov v predpredaji (lístky sa v predpredaji objavili asi dva týždne pred akciou.). Tento fakt ma nepotešil z dvoch príčin. Po prvé ma nepotešilo, že bude „málo“ ľudí na kapelu, ktorá si zaslúži vypredanú športovú halu, čo podľa mňa bolo možné dosiahnuť. A po druhé preto, že v estrádnej sále Jumbo centra som ešte dobrý zvuk nezažil.
Do Jumba som dorazil asi hodinu a pol pred začiatkom akcie, bez akýchkoľvek problémov som sa dostal až do sály, kde práve VÝBĚR zvučili. To, čo som počul a videl, rozptýlilo moje obavy o zvuk. Síce nebol úplne perfektný (ako by som si želal), ale v rámci možností vytiahli v antiakustickej miestnosti z aparátu maximum. Čakanie na začiatok akcie sa týmto poznatkom značne vylepšilo a tak som sa pobral ďalej si zlepšovať náladu do miestnej „nalievárne“. Do sály som sa vrátil presne v čase, keď sa malo začínať a potešila ma ďalšia skutočnosť. Bolo doslova narvané. Toľko ľudí som v Jumbe nevidel ani na HORKÝŽE SLÍŽE a ani na KONTRAFAKT. Podľa mňa táto skutočnosť svedčí o tom, že VÝBĚR sú pojem, ktorý ma čo povedať a ponúknuť.
Začalo sa skoro presne, bez žiadnych zbytočných kecov a poriadne zostra. „Olda je přítel můj“, „Haťapaťa“, „Straka v hrsti“, trojica skladieb, ktorú je v podstate zbytočné komentovať. Kocáb vyliezol na pódium v kožených gatiach, tričkom s nápisom METAL a účesom à la Martin Kittner. Čok v divných kraťasoch, červenej košeli s čiernym ornamentom a s čiapkou posiatou odznačikmi. Pavlíček v „havajskej košeli“ a s divnými okuliarmi. Kryšpína „našťastie“ za rozložitými bicími vidno nebolo, veď už aj tak na pódiu bolo ako na „freak party“ :-) Keďže kapela nechcela takto vizuálne trápiť návštevníkov akcie, tak si zaobstarali vokalistky. Neboli síce na pódiu celý čas a v podstate ich ani nejako extra počuť nebolo, no tú trištvrtinu koncertu, čo na pódiu boli, sa dalo potešiť oko zvodnými krivkami. Aj napriek tomu bolo načo pozerať, také nasadenie a výkon vidno aj u mladších muzikantov málokedy. Ani po mnohých rokoch nestratila hudba PRAŽSKÉHO VÝBĚRU na sile a aktuálnosti. Na skladbu „Hrabě X“ sa Kocáb obliekol do čierneho plášťa a na hlavu si nasadil čierny klobúk, prevlek použil počas koncertu ešte niekoľko krát. Aj Pavlíček si počas koncertu nasadil na svoju hlavu obrovitý klobúčisko, naozaj bizarný pohľad. Stihnú ešte poďakovať publiku za skvelé prijatie a podotknú, že v Košiciach už neboli veľa rokov a sú radi, že sa sem mohli vrátiť. Pokiaľ viem, tak v Košiciach neboli nikdy, ale nech im je odpustené, veď Prešov nie je až tak ďaleko.
Počas „Hrabě X“ došlo aj na „mendocino“ v Čokovom podaní. Ide sa ďalej, „Zubatá“, „Chvastoun“, „Sbal si to svý ráno“. Hit za hitom, ktoré s nimi spieva celá sála. Potom dochádza na tri skladby z posledného album „Běr“. Tento album je môj najobľúbenejší, takže som bol trocha smutný, že sa z neho hralo len tak málo, ale nevadí. Pri uvádzaní skladieb („Joker“, „Stín“, „Melem nemelem“) sa páni Kocáb a Čok dohadovali, kedy album vyšiel a nakoniec sa zhodli na roku 1997. Dá sa povedať, že by už bolo aj načase vydať nasledovníka, no o niečom takom sa nezmienili. Prichádza vrchol večera, hity najväčšie: „Na václavským Václaváku“ a „Pražákům je hej“. Po týchto skvostoch sa znova lúčime s červenou armádou („Reminiscence“), vyššie zmienene vokalistky sa odeli do vojenských plášťov a na hlavy si narazili brigadírky. Nedá sa povedať, žeby ma tento fakt nejako potešil :-) Našťastie im tento prevlek vydržal len na túto jedinú skladbu. Zaujímavé ale bolo, že tá brigadírka narazená na hlavu jednej z vokalistiek, nezanechala viditeľné stopy na jej „punk“ účese. „Posledná“, pomalšia skladba „Snaživec“ nebola dlho poslednou, pretože publikum s tým nebolo spokojné a aj kapela mal ešte niečo na sklade. Tak sme si ešte zahrali na cimbaloch a snáď všetci v sále revali: „Proč jen já?“. Teraz už bol koniec definitívny, hoci ľudia chceli viac a dávali to aj hlasne najavo. No keďže technici už vypínali aparát na pódiu a v sále sa rozsvietilo svetlo, tak rýchlo rezignovali.
Takže aby som zhodnotil akciu, začnem kladmi. Perfektné muzikantské výkony, ktorým nebolo čo vytknúť, doplnene veľmi zaujímavým image a peknými vokalistkami, ktoré sa krásne vlnili. Proste dvojhodinová show, ktorá naozaj stala za to. A zápory? Horší zvuk, ktorý ale, ako som písal, bol maximom z toho, čo sa v estrádnej sále dalo dosiahnuť. Dokonca som nebol po koncerte nahluchlý, ako sa mi bežne stáva, hoci som celý čas prestál asi dva metre od reprobední. A ešte jeden zápor, nezahrali moju najobľúbenejšiu skladbu „Ach jó, jak já jsem línej“ :-) Takže v globále výborná akcia, ktorá prilákala do Jumbo centra ľudí vo veku od pätnásť do šesťdesiat rokov, metalistov, punkerov, manažérov, panie vo večerných šatách atď. Presne to sa mi na tejto kapele páči. PRAŽSKÝ VÝBĚR svojou hudbou spájajú aj zdanlivo nespojiteľné.
Fotky: ivin
