ANIMÉ považujem za jednu z mála českých postmetalových kapiel z „post-metalovej scény“, ktoré sú konkurencieschopné aj v širšom než lokálnom merítku. Trojica konzervatoristov si za svoju vybrala zdanlivo jednoduchú cestu moderného emorocku. Kým na vynikajúom debute „Sky Above The Wires“ sa naliehavý hlas Jiřího Kučerovského niesol nad miestami až punkrockovo dravými melódiami, o tri roky neskôr prichádzajú ANIMÉ s kľudnejšou a vyrovnanejšou kolekciou.
„Cuts“ je totiž omnoho melancholickejšia doska. V podobnom štýlovom jazierku čľapotajúce sa zahraničné spolky ako KATATONIA či ANATHEMA vyvolávajú nezriedka doslova letargickým spevom beznádej, výrazná melodickosť ANIMÉ však akokeby dávala nádej, že existuje „nebo nad drôtmi“ (veď motív, ktorý pomenoval debut, rozvíja aj obal novinky). Zatiaľčo Renkse či Cavanagh plačú a utápajú sa v bahne vlastných splínov, Kučerovský sympaticky naťahuje ruky a smútky sa snaží vykričať, vyspievať. Na rozdiel od predchodcu, miestami evokujúceho (povedzme) FOO FIGHTERS, „Cuts“ pripomenú ALICE IN CHAINS (refrén skvelej „Home When Dead“) či dokonca MANIC STREET PREACHERS (záblesk v „Drowning The Kittens“) – teda tých „dospelejších“. V domácich pomeroch je však tvorba ANIMÉ rozpoznateľná a originálna, ani spomalenie jej neubralo na istej grungeovej „hrubosti“ či nervnosti, do veľkej miery spôsobenej dominantným, často „na hrane“ sa pohybujúcim čistým spevom – ktorý považujem za najväčšiu devízu ANIMÉ.
Bohužiaľ sa na „Cuts“ nepodarilo preniesť celý dynamický potenciál skladieb. Napriek ich košatej štruktúre sú erupcie gitár potlačené (zamrzí to v „Drowning The Kittens“ či v úvode „Almost Right“), na môj vkus je zvuk trochu málo surový a príliš konzervatívny. V dobe, keď sa zdá, že všetko bolo už raz zahraté, je práve zvuk tým faktorom, ktorý dokáže drgnúť do misiek váh a prevážiť jednoznačne ich na stranu pozitív. Po aranžérskej stránke rafinované piesne (obzvlášť Jiřího práca s gitarou ukazuje, že výsledný efekt nie je nutne priamo úmerný počtu nástrojov) majú pripomínať koncertný prejav ANIMÉ, nemôžem sa však ubrániť dojmu, že nahrávke chýba práve to, čo „tam“ naživo je.
Črtajúci sa verdikt teda osciluje okolo jasne daného míľnika vymedzujúceho nadpriemer: výrazný skladateľský potenciál, vnútorný „dej“ a gradácia skladieb (obzvlášť blok „Home When Dead“, „Drowning The Kittens“, „Kissing Couples“ a „Unicorn Slaughterhouse“ je prakticky bez chybičky) ťahajú hodnotenie ešte vyššie, rezervy v produkcii (triphopová „Valencia“ je naživo omnoho hypnotizujúcejšia) ortieľ vracajú späť. „Cuts“ je na české (undergroundové) pomery bez debaty povšimnutiahodné dielo. Nebudem tajiť osobné sympatie – Jirkovi a spol. úspech a zadosťučinenie prajem, rovnako tak aj Redblacku, už roky jasne vedúcemu pelotón tuzemských metalových labelov. Je škoda, že „Cuts“ ešte nie je tou bombou, ktorá by ANIMÉ nakopla do výšin, v ktorých už letia trebárs SUNSHINE...
Foto: Dalas
