CULT OF LUNA, CONVOJ, CYRUSS - Viedeň, Arena - 14. februára 2007

CULT OF LUNA, CONVOJ, CYRUSS - Viedeň, Arena - 14. februára 2007

Švédsko je už pekných pár rokov na poli tvrdšej hudby rovnocenným súperom zámoriu či britským ostrovom. Čo sa týka súčasného diania, je formácia CULT OF LUNA európskym žánrovým ekvivalentom úspešných Američanov ISIS, obe kapely sú posledné mesiace v centre pozornosti a priazne fanúšikov, pričom práve ich ostatné dva albumy znamenali prielom a prienik do širšieho povedomia, mimo tradičné publikum. Keďže len o niečo známejších ISIS sa mi podarilo už viac krát premeškať, bola zastávka nemenej kvalitnej konkurencie zo švédskeho mesta Umeå vo viedenskej Arene už pár týždňov jasným favoritom na trávenie večera druhej februárovej stredy.

CULT OF LUNA

Hlavné hviezdy večera, na ktoré bolo zvedavých toho večera jednoznačne najviac ľudí, bez dlhšieho otáľania postupne obsadzujú pódium v priebehu rozsiahleho intra. Vzhľadom na charakter a stavbu hudby Švédov rýchlo prechádzajú aj úvahy nad rozmermi pódia pre neštandardne väčší počet hudobníkov. Prvé minúty patria vysoko cenenému poslednému počinu „Somewhere Along The Highway“, ktorý zastupujú skladby ako „Finland“, „Thirtyfour“ alebo zasnívaná „Dim“. Od začiatku výborný zvuk dáva vyniknúť tichším a pomaly plynúcim momentom, len v typicky razantných nástupoch celej kapely sa občas stráca hlavný kriklúň oblečený podľa poslednej emo módy. Navonok nie príliš zložité, ale veľmi rozsiahle kompozície kladú určité nároky na bubeníka a Magnus Lindberg svoje skromné náradie rozhodne nešetril. Vo vygradovaných pasážach dôrazne udáva rytmus celému ansámblu, pri inej príležitosti zase vyťahuje pre bicie ošetrujúco pôsobiace „metličky“. CULT OF LUNA ťahali tromfy aj z nedávnej minulosti, niekoľko skladieb znie aj zo zlomového počinu „Salvation“. Zaznela dramatická „Leave Me Here“, z „Echoes“ zase vynechali takmer akustický úvod a do skladby prešli z intra typického pre mäkší a farebnejší „Somewhere Along The Highway“. Aj zásluhou maximálneho sústredenia odohrali CULT OF LUNA kvalitný set, takmer hodina a pol ich vystúpenia vyskladaného z dlhých kompozícií vyžadujúcich pri domácom počúvaní inak špeciálnu trpezlivosť a náladu tak odsýpala v stredajší večer nezvyčajne rýchlo. Švédi potvrdili zaslúženú pozíciu na špičke súčasného diania a celkom oprávnene môžeme od nich čakať ešte nejeden zaujímavý počin.

CONVOJ

Škandinávske farby hájilo toho večera aj kvarteto CONVOJ. V nich si gitarou zamestnáva prsty Anders Teglung, klávesák CULT OF LUNA. Mimochodom, okrem Andersa sú svojimi aktivitami o niečo úspešnejší Thomas Hedlund, Fredrik Kihlberg a Johannes Persson v za pozornosť stojacom projekte KHOMA. Ani CONVOJ nezostali nevšímaví k súčasným trendom, ich x-tá variácia neobjavných jednoduchých retro gitaroviek na spôsob populárnych vykrádačov typu FRANZ FERDINAND naživo fungovala bez problémov, rozhodne neurazila a dokázala pritiahnuť záujem ľudí. Pri týchto kapelách vždy milo pobaví úzkostlivé dbanie a až patologická starostlivosť o čo najležérnejší imidž, CONVOJ boli jednou z najextrémnejších demonštrácií tohto úkazu.

CYRUSS

Oveľa prirodzenejšie pôsobili domáci predskokani CYRUSS, stoner rock s presahmi do grunge/hc polôh na spôsob napríklad MELVINS (ukážky z ich tvorby vypĺňali priestor medzi jednotlivými vystupujúcimi). Trojica mladých Rakúšanov sa v žánri tridsať rokov derivujúcom riffy BLACK SABBATH nemala dôvod pokúšať o novátorstvo, podarilo sa im však počas krátkeho setu vystrihnúť nejeden chytľavý (bez výnimky vždy podozrivo povedomý) motív. Určitým spestrením boli aj rezkejšie skladby, striedajúce tradične ťahavé stonerrockové tempá s ťažkotonážnymi riffmi.

CULT OF LUNA

Koncert možno napriek nezvykle pestrému zastúpeniu žánrov zaradiť k tým vydarenejším, každý z účinkujúcich dokázal svojou trochou zaujať a akcia sa tak nezvrtla len v dlhé čakania na headlinera a tolerovanie predkapiel. Menším ponaučením do budúceho týždňa, kedy na rovnakom mieste vystupujú v rovnakých priestoroch žánroví kolegovia CALLISTO z krajiny tisícich jazier, ktorých hviezda v súčasnosti tiež stúpa prudko nahor, bol fakt, že som nepoužil na mieste distribuovanú ochrany sluchu, ktorého následkom bola pískajúca spomienka počas celého nasledujúceho dňa.

Foto: Thorn

 23

Radicalcut

Další informace

Jiné pohledy

Ako by viedenské miestne nariadenie prikazujúce klubom distribuovať štuple do uší zobralo zvukárom posledné zbytky súdnosti. Najlepší a najkultivovanejší zvuk mali paradoxne CYRUSS, veľmi dobrá odpoveď (alebo skôr pritakanie) na severoamerické sabbathovsko-vitusovské deriváty. CYRUSS pripomenuli aj u nás nedávno recenzovaných ZOROASTER a nám, cezpoľným, nevdojak nastolili otázku, ako je možné, že kryštalický, pozitívne primitívny a hrubý stoner doom ešte nikto nehrá na Slovensku či v Čechách. Po (ne)chcene komických CONVOJ, ktorí po rozpačitom úvode nakoniec skutočne bavili (to, že v Škandinávii sa mládež zabáva prasením klasického britského indie rocku ukázali už minulý rok LYDIA LASKA) nastúpili hlavné hviezdy. Mne sa tak trochu potvrdilo, že CULT OF LUNA sú i v rámci žánru mierne preceneným ansámblom, miestami sa utápali v stereotype a prekvapovali hlavne devastujúcou hlasitosťou. Kvôli rovnakej schéme skladieb a zámernému(?) obmedzeniu výrazových prostriedkov sa hodinový set ku koncu vliekol až príliš pomaly. Domáci LVMEN túto muziku nevedia o nič horšie, ba naopak... Napriek všetkým výhradám som si domov niesol v kontraste ku koncertu príjemne jemný album "Somewhere Along The Highway" a po ceste ľutoval, že na podobné kapely stále treba chodiť do zahraničia (zvlášť keď aj vo Viedni stál lístok príjemných pár €). No rozpisovať sa o zaostalosti domácej scény by bolo nosením kontušovky do putyky.
Thorn | 16. února 2007