TYPE O NEGATIVE - Dead Again

TYPE O NEGATIVE - Dead Again

TYPE O NEGATIVE - Dead Again

TYPE O NEGATIVE - Dead Again

Teraz už ide len o to, či bude nový album podobným krokom do neznáma, alebo po vzore nemocničného „Life Is Killing Me“ iba ďalšou konformnou doskou starnúcej, rekapitulujúcej kapely.“
(recenzia „World Coming Down“)

TYPE O NEGATIVE prešli naozaj dlhú cestu. Od nekompromisnej, špinavo hardcorovej kapely, cez pionierov gothic metalu až po zvláštnu, takmer droneovú kombináciu všetkého predošlého. Na poslednom „Life Is Killing Me“ sa však ukázali už iba ako obyčajná rocková kapela, bez vážnejších objaviteľských ambícii. Ak chceme bilancovať, jedným dychom treba zdôrazniť dve najdôležitejšie veci. Po prvé, TYPE O NEGATIVE zneli napriek mnohým snahám vždy výsostne a nenapodobiteľne, je jedno, či sa bavíme o unikátnom zvuku, alebo skladateľskej ochrannej známke. Po druhé, na TYPE O NEGATIVE nikdy neplatili pravidlá trhu. Ak by to tak bolo, po „Bloody Kisses“ nikdy nevyjde „October Rust“ a po ňom zase „World Coming Down“. Teraz vychádza „Dead Again“ a úvodný citát z predošlej recenzie „World Coming Down“ je logickou otázkou nejedného fanúšika kapely. Ako to teda dopadlo? Novinka čiernozelených naozaj je retrospektívou a rekapituláciou. Zároveň je však (našťastie) aj doskou, akú ste ešte od TYPE O NEGATIVE nikdy nepočuli.

TYPE O NEGATIVE - Peter SteeleNie sú to teda iba dozvuky starších albumov, hoci presne táto myšlienka napadne človeku pri zoznamovaní sa s „Dead Again“ ako prvá. Nie, treba ísť ešte ďalej, ku koreňu niečoho, čo bolo doteraz prítomné iba nenápadne, najviac snáď na „World Coming Down“, no dnes to prepuklo v plnej kráse. Práve vďaka tejto „novej“ esencii dokáže „Dead Again“ znieť napriek všetkým obavám strhujúco. Progresívne postupy, vokálne harmónie, epickosť a popretie stručných a zrozumiteľných kostier skladieb, ale aj obyčajná esencia toho najpôvodnejšieho rock’n’rollu - TYPE O NEGATIVE načreli v roku 2007 svojou typickou formičkou až kdesi hlboko do piesku 70. rokov, po pravidelných koketériách s podobnými inšpiráciami ich teraz nechali preraziť naplno, vďaka čomu „Dead Again“ uniká osudu svojho predchodcu. Zo všetkého najviac ustúpila „romantika“, ale to nakoniec ťažko niekoho prekvapí. Ak chcete, to málo, čo sa jej u TYPE O NEGATIVE od čias „October Rust“ zachovalo, už nepripomína novoromantické osemdesiate roky, ale skôr dávnejších hippies, či BLUE OYSTER CULT.

Nebyť toho, album je oveľa nudnejší a oveľa tradičnejší. Občasné citácie vlastných registrov môžu nezainteresovaného poslucháča sklamať, no nie všetko je také beznádejné, ako vyzerá. Vlajkovou loďou albumu zostáva čiernobiele umenie Josha Silvera. Tam, kde sa zbytok kapely snaží pôsobiť originálne prostredníctvom aranží a zložitejších kompozícii, Joshovi sa darí kultivovať svoje minimalistické a plošné klávesy spôsobom nevídaným. Jeho skostnatené židovské prsty odmietajú uveriť, že cesta dopredu znamená znásobiť počet tónov za minútu. Naopak, z bane uťahaných akordov a harmónii vyťahuje stále nové a nové nápady, ktorých najväčšia sila je ako vždy v komunikácii s ostatnými nástrojmi. Som presvedčený o tom, že ak by TYPE O NEGATIVE vydali samostatný album iba s klávesovými motívmi, v drvivej väčšine by ste nespoznali, z akej skladby pochádzajú. Zbytok ansámblu vcelku zdarne nachádza ideálny pomer medzi zachovaním poznávacej značky a originalitou. Podčiarknuté, spočítané: „Dead Again“ možno nie je prevratný po stránke posunov vpred, no isté je, že sa pri ňom nebudete nudiť. Je čo objavovať aj po niekoľkých posluchoch, stále zostalo množstvo nepočutého, zaujímavo skombinovaného a sviežeho.

Album má pochopiteľne aj negatíva. Možno na to prídem až pri dvadsiatom posluchu, no zatiaľ sa mi nepodarilo nájsť naozaj silnú a odzbrojujúcu skladbu, ktorá by sa priblížila kvalitám napríklad „Pyretta Blaze“, „Red Water“, „Blood & Fire“, alebo kľudne aj „Anesthesie“. PINK FLOYD tiež všetci uctievajú za epické a grandiózne veľdiela, no ich gloriola by zrejme nebola taká veľká, nebyť jednoduchých soundtrackov k obyčajným ľudským pocitom, k akým patrí napríklad nesmrteľná „Wish You Were Here“. „Dead Again“ je napriek tomu nesmierne zaujímavá a obohacujúca doska, ktorej spomínaný fakt uberá len veľmi málo.

TYPE O NEGATIVE

 137

V-dur

Verdikt

TYPE O NEGATIVE zafarbili sedemdesiate roky na čiernozeleno, získanú paletu použili na namaľovanie strhujúceho obrazu vlastnej sedemnásťročnej histórie. Bodaj by viac kapiel dokázalo rekapitulovať takto zaujímavo a nápadito.

Hodnocení

Autor
9 / 10
Redakce
6,8 / 10
Čtenáři
8,4 / 10

Další informace

Stopáž: 77:33

www.typeonegative.net

Sestava

Skladby

  1. Dead Again
  2. Tripping A Blind Man
  3. The Profits Of Doom
  4. September Sun
  5. Halloween In Heaven
  6. These Three Things
  7. She Burned Me Down
  8. Some Stupid Tomorrow
  9. An Ode To Locksmiths
  10. Hail And Farewell To Britain

Diskografie

Dead Again (2007)
Symphony For The Devil (DVD) (2006)
Life Is Killing Me (2003)
After Dark (DVD) (2000)
The Least Worst Of (2000)
World Coming Down (1999)
October Rust (1996)
Bloody Kisses (1993)
Origin Of The Feces - (Not) Live At Brighton Beach (1992)
Slow, Deep And Hard (1991)

Jiné pohledy

6,5 / 10
Ako to už pri TYPE O NEGATIVE býva, nesmierne silné skladby strieda tak trochu vata. Pri počúvaní "Dead Again" mám pocit zostupu už po odznení vynikajúcej titulnej (a zároveň prvej) skladby. Ale pozor: stále je vylúčené, aby ste si Steeleovcov s kýmkoľvek zamenili, i keď pri takmer doslovnej citácii BLACK SABBATH skrytej kdesi v prostriedku albumu zrejme zdvihnete obočie.

Mimochodom: rockové albumy dlhšie ako sedemdesiat minút by mali byť zakázané zákonom.
Thorn | 19. března 2007

 

7 / 10
Myslím, že snad ani největší fantastové nemohli od TYPE O NEGATIVE čekat nějaké stylové překvapení. A také, že se žádné nekoná. Zelení chlapíci prostě přišli s dalším svým typickým albem, jehož rozdílnost oproti předešlým je jen a pouze v častějším užití rychlejších temp. Hutnost materiálu trochu upomene na depresi vyvolanou "World Coming Down", stejně tak znatelná absence melodičtějších, lehčích skladeb. I ty nejsvižnější věci, jsou tak svým výrazem a uchopením, na míle vzdáleny lehtivé pikantérii "My Girlfriend´s Girlfriend". Nové skladby jsou hlomozící buldozery, řítící se stokilometrovou rychlostí po prašné sibiřské magistrále. "Dead Again" obsahuje menší počet výrazně melodických songů. Působí sevřeně, neproniknutelně, ale i tak je po neujasněném "Life Is Killing Me" zlepšením. Pocit ztráty temné romantiky v podobě nedotknutelných skvostů "Bloody Kisses" a "October Rust" však bohužel i nadále silně přetrvává.
Stray | 19. března 2007