ARCTURUS - Aspera Hiems Symfonia

ARCTURUS - Aspera Hiems Symfonia

ARCTURUS - Aspera Hiems Symfonia

ARCTURUS - Aspera Hiems Symfonia

Ešte ani nestihli vyhladnúť spálené ruiny Fantoftu, či vyschnúť kvety na Euronymovom hrobe. Varg Vikernes sotva zodral svoje prvé väzenské ponožky a nórsky black metal sa zmenil. Enfants terribles, ktorí zostali nažive a na slobode, už o pár rokov začnú vyhrávať nórsku Grammy, na ich mladícke hriechy sa zabudne, stvoria hudbu na hony vzdialenú špinavému zvuku z Grieghallen, zopár z nich sa stane členmi medzinárodných best-selling projektov a zopár dokonca nahrá hudbu, v ničom odlišnú od hudby tých, ktorým ešte pred pár rokmi podpaľovali tourbusy, bodali nože do dverí, či písali výhražné listy. Ešte skôr, než toto všetko príde, musí vyjsť zopár kľúčových a prelomových albumov. Sme v roku 1996 a jeden práve vychádza.

ARCTURUSZa mikrofónom stojí iba osemnásťročný Kristoffer Rygg. S ARCTURUS má už za sebou vydanie EP „Constellation“, jeho materskí ULVER vydali demo „Vargnatt“ a debut „Bergtatt - Et Eeventyr i 5 Capitler“, práve im vychádza folkový „Kveldssanger“, v čase vydania „Aspera Hiems Symfonia“ sa podieľa aj na rovnomennom debute BORKNAGAR. Nováčikovia, ktorí sa do histórie metalovej hudby ešte len zapíšu, sú gitarista Carl August Tidemann (neskôr WINDS) a klávesák Steinar Sverd Johnsen (neskôr COVENANT). Najstaršieho zo zostavy, Jana Axela „Hellhammera“ Blomberga, predstavovať netreba. Pred oficiálnym debutom načrtli ARCTURUS čo-to o svojom smerovaní dvojicou EP „My Angel“ a „Constellation“, bol to však až debut „Aspera Hiems Symfonia“, ktorý naplno definoval rodiaci sa žáner, neskôr známy ako avantgardný metal – presnejšie jeho blackmetalový gén, ktorý pre neskoršiu definitívnu podobu žánru zmutoval s progresívno-metalovým.

Začiatky sú to absolútne, no aj preto je počúvanie „Aspera Hiems Symfonia“ zážitkom. Hellhammerova hra vôbec nedisponuje jeho neskoršou istotou, hoci rozpoznateľná bola už vtedy. Takisto na Garmovi za mikrofónom – akonáhle nejde o škriekavú rutinu ale o melodický spev – počuť zo všetkého najviac najmä snahu. Klávesové banky zodpovedajú absolútnym začiatkom masového výskytu syntetických zvukov v metalovej hudbe no a zvuk? (dlhá pauza) Ak si odmyslíme, že si dnes už pri začiatkoch ARCTURUS vlastne žiaden iný predstaviť nedokážeme, môžeme mu dodatočne pripísať zásluhu na tom, že pri všetkých tých klávesoch a melodických spevoch vo vtedajšej dobre nahrávke pridal značnú časť kredibility – bol jednoducho blackmetalovo cool.

Prečo však spomínať na legendárne vykopávky a venovať celý odstavec výpočtu nedostatkov?

Nuž najmä preto, že ak si z albumu vyberiete napríklad skladbu „Whence And Whither Goest The Wind“, akési kozmetické taľafatky nebudete vôbec považovať za dôležité. Naplno vás pohltí kompozícia, ktorá si fajky v políčku „excellent“ zaznačí hneď v niekoľkých kolónkach – plynulo pospájaný príbeh o niekoľkých hudobných dejstvách, napätie a gradácia, využitie viacerých klišé, ktoré však znejú oveľa užitočnejšie než tam, kde ste ich spoznali predtým, Garmove vokály so „spiatočným“ efektom a najmä progresívne rytmické figúry, pri ktorých si predstavíte tajuplné postavy s patričnou atmosférou, stoicky vytvárajúce harmonický zvuk, namiesto školených hudobníkov s potom na čele, kŕčovito sledujúcich svoje nástroje a nahustené partitúry.

V jednom nórskom televíznom dokumente o black metalovom žánri moderátorka vysvetľuje zložitý postoj červeno-bielo-modrých severanov k tejto hudbe. Pohoršenému divákovi, ktorý sa čuduje, prečo dávať priestor satanistom, s ktorými si ich vlastná krajina užila veľa zlého, odpovedá, že black metal je jeden z najdôležitejších kultúrnych exportov, ktoré Nórsko ponúka celému svetu. Ona má na mysli najmä predajnosť albumov. Je dôležité dodať, že neexistuje v histórii hudby príliš veľa príkladov toho, ako si jedna krajina jeden žáner na istú dobu doslova takmer bezvýhradne adoptovala, napriek zopár bolestivým krokom ho celý skultivovala, a potom ho rozkošatený, vitálny a zdokonalený opäť ponúkla svetu. Počúvať „Aspera Hiems Symfonia“ znamená na vlastné uši sa zoznamovať s jedným z týchto kultivujúcich stupienkov.

 45

V-dur

Verdikt

Štatút najzásadnejšej nahrávky ARCTURUS (a pravdepodobne aj celej avantgardy) albumu "La Masquerade Infernale" neberiem. Takto krátka cesta na vrchol a zároveň takto vysoko položený základný tábor je však snom každého lenivého horolezca.

Hodnocení

Autor
-
Redakce
-
Čtenáři
8,4 / 10

Další informace

Sestava

Skladby

  1. To Thou Who Dwellest in the Night
  2. Wintry Grey
  3. Whence And Whither Goest The Wind
  4. Raudt og Svart
  5. The Bodkin And The Quietus (...To Reach the Stars)
  6. Du Nordavind
  7. Fall Of Man
  8. Naar kulda Tar (Frostnettenes Prolog)

Diskografie

Arcturian (2015)
Shipwrecked In Oslo (DVD) (2006)
Sideshow Symphonies (2005)
The Sham Mirrors (2002)
Disguised Masters (1999)
La Masquerade Infernale (1997)
Aspera Hiems Symfonia (1996)
Constellation (EP) (1994)
My Angel (EP) (1991)

Jiné pohledy

Zaujímavý pilier severskej avantgardy. Dnes už možno vyvolá úsmev svojou trochou naivity, avšak aj na dnešné pomery obsahuje množstvo silných momentov a silných nápadov. Hoci v porovnaní s debutovým mini „My Angel“ s takmer industriálnou tvárou, je v rámci vlastnej scény orientované predsa len konzervatívnejšie metalovo, ide v prípade „Aspera Hiems Symfonia“ o odvážne dobové vykročenie v ústrety neistote nepoznaného a začiatok zlatého obdobia otvárania sa black metalu predtým nemysliteľným vplyvom aj zásluhou ktorého už dnes „Aspera Hiems Symfonia“ príliš nešokuje. Diela, s ktorými prišli potom aj samotní ARCTURUS v mnohom prekonávali „Aspera Hiems Symfonia“, dobovým klenotom však ostáva dodnes.
Radicalcut | 6. října 2007