Byť členom známej kapely a aspoň raz zrealizovať súkromný bočný projekt sa stalo akýmsi nepísaným pravidlom. Po v súčasnosti spiacom projekte A PERFECT CIRCLE a nikdy nezrealizovanom, nádejne pôsobiacom hviezdnom úlete TAPEWORM sa do dlhého zoznamu bokoviek zaradil aj frontman populárnych TOOL so svojim dlho avizovaným počinom PUSCIFER. Pravdupovediac, tento projekt mal zásluhou soundtrackových skladieb vždy o niečo bližšie k svetlu sveta v porovnaní s hviezdnejšie obsadeným TAPEWORM, z ktorého sa na verejnosť dostala len jediná vec, „Vacant“ v spracovaní A PERFECT CIRCLE, pod názvom „Passive“.
Očakávania vkladané do debutu PUSCIFER boli aj zásluhou ďalších zúčastnených osôb nemalé a pri pozornejšom skúmaní si nemožno nevšimnúť, že ide v niektorých prípadoch o tie isté mená, spomínané v priebehu rokov aj v súvislosti s TAPEWORM. Sám hlavný autor zrejme tušil, že album bude posudzovaný aj z pozície a reputácie vybudovanej popri TOOL a A PERFECT CIRCLE, čo sprevádzali rôzne vysvetľujúce rozhovory, skromne predstavujúce projekt i v iných súvislostiach. Nech je tomu ako chce, album prišiel na trh a reakcie sú rôzne.
Príčiny rozporuplného prijatia môžu byť rôzne, čiastočne spôsobené spomínanými očakávaniami, kedy nejedného poslucháča napriek skromným ochutnávkam (okrem soundtrackov, napríklad k „SAW 2“, najmä singel „Cuntry Boner“, či zverejnená „Trekka“) album vo finálnej podobe prekvapil. Zároveň sa tábor rozdelil na tých, ktorí Maynardov deklarovaný nadžánrový pokus o niečo odlišné vítali a zvyšok, ktorý ostal znechutený polovičatosťou akoby stále nedokončeného diela, vyskladaného zo šuplíkových a spontánnych nápadov tvorcu, zbaveného kritickej súdnosti. Pravdou je tak trochu oboje. Na jednej strane sa „V Is For Vagina“ nehrá na plnohodnotný album, ale predstavuje avizovanú súčasť širšieho projektu zasahujúceho mimo hudobný žáner (pozrite si stránku venovanú nehudobnej časti projektu) a do bodky plní vyjadrenie tvorcu o realizácii rôznych nápadov a experimentov. Na druhej strane album skutočne pôsobí rozhárane, nedokončene, pričom niektoré skladby sú skôr len neúspešným pokusom rozvinúť základný motív alebo prepojiť viacero nápadov.
Z toho všetkého možno vyzdvihnúť zásluhou výraznejšieho námetu predsa len vydarenejšie kúsky ako „Trekka“, či rytmicky výraznú „Queen B“, vytvorenú v spolupráci s Timom Alexandrom z PRIMUS, členitejšiu „Mama Sed“ s veľmi povedomou gitarovou vyhrávkou, keď aj samotný Maynard na chvíľu vypne albumu dominujúci recitovaný mód. Úvodný motív „Drunk With Power“ zase vzdialene pripomenie rozloženú titulnú melódiu z „Rosemary’s Baby” a nechtiac prebudí spomienku na spracovanie klasických filmových tém v podaní FANTOMAS. Ani tieto svetlé výnimky, spolu s ostatnými nenápadnými pokusmi, ktorých snáď jediným pozitívom bude vkusne navrstvená koláž zvukov a samplov, neopúšťajú teritórium monotónneho rytmu a s pribúdajúcimi minútami stále viac rušivého Maynardovho vokálu v podobe takmer šepkanej, bezradne pôsobiacej deklamácie. Z nudy preberá až záverečná elegantnosť „Rev. 22:20 (Dry Martini Mix)“ s temer barovou atmosférou.
Tim Alexander, Danny Lohner, legendárny Lustmord alebo aj Brad Wilk. To sú mená niektorých Maynardových pomocníkov, uvádzané v súvislosti s „V Is For Vagina“. Ak poznáte diela, na ktorých sa títo páni podpísali v minulosti, len ťažko sa ubránite sklamaniu z toho, k čomu prispeli na tomto albume. Možno by celému projektu nakoniec prospel ešte nejaký ten rôčik dozrievania.
