Na sólovku „S.o2“ fanúšikovia IN THE WOODS... čakajú minimálne odvtedy, čo demoverzie oboch polovíc skladby „S.o2“ vyšli na kompilácii vydavateľstva Karmakosmetix, zdarma pribalenej k pamätnému rozlúčkovému živáku lesníkov. Hoci sa Christer Cederberg k IN THE WOODS... pripojil len pár mesiacov pred vydaním posledného radového albumu „Strange In Stereo“ a logicky tak celkový obraz o tvorbe kapely takmer neovplyvnil, dodnes sa berie ako jedna z kľúčových postáv nórskej legendy – vo svetle jeho post-woods tvorby verzus tvorby ostatných členov vec vcelku logická. Dnes ho zamestnávajú takmer mainstreamoví ANIMAL ALPHA a novinka STILLE OPPRØR mala byť ich opakom. „S.o2“ je nakoniec prekvapením hneď z niekoľkých dôvodov. Okrem toho, že je album oveľa elektrickejší, než sa pôvodne očakávalo, on vlastne albumom ani nie je. Sedem skladieb, z ktorých jedna je outrom predošlej a ďalšia outrom celého albumu, tvorí skôr čosi ako dlhohrajúce EP – oxymoron, ktorý už zhmotnili napríklad aj THE GATHERING svojim „Black Light District“. Či je to na 7 rokov príprav veľa alebo málo?
Dobrou správou je, že krochkať blahom môžu všetci, ktorí mali od IN THE WOODS... najradšej zbierku „Three Times Seven On A Pilgrimage“. S rokmi ďalších nabalených skúseností, ešte viac zdokonalenou a oveľa odvážnejšou intímnosťou a najmä bez akýchkoľvek náznakov metalu pôsobí „S.o2“ baladicky folkovo. Okrem toho nápadne počuť gilmourovského ducha PINK FLOYD a najmä v prvej skladbe šokujúcu „poctu“ ANATHEME. Album možno rozdeliť na tri časti. Tú prvú tvoria „najhitovejšie“, okamžite charakteristické, 70. rokmi napáchnuté skladby „L Tune“ a „Meanwhile“, druhú slabina albumu, trojica „Reconnect“, „Reconnect Outro“ a „Disquietude“, ktorú by meditatívna a tichá nálada albumu bohužiaľ takmer uspala, nebyť vyvrcholenia v posledne menovanej, ktoré tomu dá po niekoľkominútovom blúdení aspoň aký taký zmysel. No a na záver titulná, jedenásťminútová a napriek prearanžovaniu dobre známa kompozícia, v ktorej väčšina zmien znamená zmenu k lepšiemu – s výnimkou pasáže s hosťujúcou Catherine Bø, ktorá bola v pôvodnej verzii oveľa čírejšia a úprimnejšia.
STILLE OPPRØR pravdepodobne nikdy nebude Cederbergovou prioritou. To ostatne ani neprekáža, najmä ak autorov perfekcionizmus nedovolí dať von čokoľvek iné než produkčne dotiahnutú a nahrávku s vdýchnutou dušou. Neviem ako vy, no ja som si už celkom príjemne zvykol na to, že v dnešnej dobe môže oveľa viac potešiť charizmatický verejný šuplík než so všetkou vážnosťou a vervou brané, no sterilné a premotivované zbierky full-time hudby.
P.S.: Tento album vyšiel vo vydavateľstve Karmakosmetix J. K. Transetha, bývalého speváka IN THE WOODS..., zároveň s jeho vlastnou sólovkou. Bez alibizmu a vyhovárania sa: súboj dvoch najvýznamnejších postáv bývalej kapely skončil fascinujúcou remízou.
Bude sa vám páčiť, ak máte radi:
ANATHEMA - A Fine Day To Exit
IN THE WOODS... - Three Times Seven On A Pilgrimage
TRANSIT - Decent Man On A Desperate Moon
