Ville Valo je majstrom vtipného a výstižného pomenovanie svojej vlastnej muziky. A hoci legendárna hláška o „priamej zrážke DEPECHE MODE a DIMMU BORGIR vo filme Davida Lyncha“ z čias výbornej dosky „Deep Shadows And Brilliant Highlights“ zostane zrejme navždy neprekonaná, ani aktuálny „mix A-HA a THE CULT“ v prípade podobne poeticky pomenovanej novinky „Screamworks: Love In Theory And Practice“ nie je rozhodne na zahodenie.
Ville, dlhodobo čistý a bez alkoholu ako pomocnej barličky (či skôr brzdy) nespútanej kreativity prichádza s trinástimi novými skladbami, ktoré naozaj v ničom nenadväzujú na predchádzajúcu temnú výpoveď „Venus Doom“. Tá bola dokonalou poctou koreňom fínskej nekultúrnej ikony, vplyvy BLACK SABBATH a TYPE O NEGATIVE v priamom kontraste s tradičnou valovskou melodikou pôsobili naozaj prekvapujúco a čarovne. Nový album znovu operuje v inom priestore, HIM sa opätovne snažia o vlastné, originálne uchopenie popovej muziky. Úspešne. Na rozdiel od nie veľmi podareného, hoci paradoxne komerčne hýčkaného albumu „Dark Light“ totiž prináša „Teoretické a praktické pojednávanie o láske“ tucet kvalitných kompozícií. Naozaj, s výnimkou záverečnej elektronickej čudesnosti „The Foreboding Sense Of Impending Happiness“ by som len ťažko hľadal vyslovene nepodarený kúsok.
Nový album má pocitovo najbližšie k už spomínanému temnému škandinávskemu blues z roku 2001 – len si vypočujte krásnu baladu „Disarm Me (With Your Loneliness)“, ako veľmi chce byť novou „In Joy And Sorrow“. Kým na „Deep Shadows And Brilliant Highlights“ kapela vybrusovala ostré riffové hrany jemnou akustickou gitarou, novinka je predovšetkým popovou jazdou klávesáka Burtona. Miestami je tento prístup tak trochu na škodu - „In The Arms Of Rain“ je až prehnanou poctou osemdesiatym rokom.
Textová časť novinky je opäť lahôdkou. Valo sa hrá so slovíčkami, prekrucuje, parafrázuje („In Venere Veritas“, „Love, The Hardest Way“), píše si svoje ubolené básničky charizmatického chlapíka, ktorý si v Kristových rokoch užíva dobrovoľnú samotu vo veľkej vile v Helsinkách, plnej vypchatých zvierat – vrátane medveďov a jeleňov(!?!). HIM sa od čias famózneho debutu „Greatest Lovesongs Vol. 666“ vypracovali na fenomén okamžite rozpoznateľnej hudobnej veličiny. Svoje hranice komerčného úspechu už zrejme dosiahli, vrátane presadenia sa na americkom trhu, zostáva pátranie po možnostiach vlastnej hudobnej identity. Ak bude aj v budúcnosti minimálne takto zaujímavé, máme sa ešte na čo tešiť.
