Comebackový album takej veličiny akou BORKNAGAR nepochybne u mnohých sú, by rozhodne mal hýriť všetkými superlatívmi a prekonávať všetko, čo doteraz kapela vydala. V tomto duchu sa typicky niesli vyjadrenia účastníkov nahrávania a štúdiové reporty dokázali príjemne nabudiť. Ale tak, ako to v hudobnom svete bežne chodí, a ako sme už mohli v nedávnych rokoch zažiť, realita nedosiahla na dojmy a zaostala za očakávaniami i predimenzovanými PR vyhláseniami.
Časy, keď BORKNAGAR mohli nejakým spôsobom formovať scénu, sa pominuli a po šokujúcom debute sa kapela vydala vcelku pozoruhodnou cestou, na ktorej sa postupne zbavovala prvotného blackmetalového základu v prospech stále rozpačitejšej formy akéhosi „vyššieho umenia“. Zlomom bolo angažovanie Vintersorga, ktorého tvorba začala až príliš prebíjať pôvodného ducha kapely, obrusovať ostré hrany do zmesi avantgardného (a často) prekomponovaného metalu. Ku klimaxu došlo na šesť rokov starom „Epic“; nasledujúci módne akustický „Origin“ bol len populistickou odbočkou v tvorbe.
Pri počúvaní plnohodnotného albumu „Universal“ by som si želal poriadny kus vývoja, ktorý je však na novinke prezentovaný dosť rozpačito. Od prvých taktov je jasné, že tu máme presne to, čo sme mohli dostať aj v roku 2005. Ani zmeny v zostave, ani čas nedokázali v žiadnom prípade prelomiť dominanciu pôvodnej Vintersorgovej línie. Takže tu máme absolútne typický mix ľahkej agresivity v melodickom opare s tonou patetických kláves, ktoré miestami úplne zbytočne zabíjajú inak slušne poskladané riffy. Tento duch prestupuje všetkými okamihmi nahrávky podľa jasnej schémy vložiť toho do každého z nich čo najviac. Príliš bohato vrstvené vokály a vrstvené klávesové i gitarové linky tak vytvárajú v momentoch poriadne gýčové plochy. Práve v tých miestach, kde kapela zvoľní a nesnaží sa naraz hrať všetkými farbami, je možné nájsť slušné momenty. Takými sú akustické party („Reason“), prípadne skladby, kde sú namiesto otravných kláves hammondky a poriadne to šľape („Coalition Of The Elements“, „Havoc“) . Taktiež skladby, kde Vintersorg predal spevácku taktovku iným vokalistom, pôsobia pomerne sviežo, obzvlášť „My Domain“ s Vortexom.
Vcelku to nie je také zlé, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, a počet posluchov reputáciu vylepšuje; sklamaním by som „Universal“ určite označil. Po množstve posluchov sa nedá nahrávke uprieť istá zvrátená poetika i tradičná ľahko folková svojráznosť. V druhom slede je možné zložiť poklonu hráčskemu umeniu protagonistov, a v istom zmysle i kompozičnej vyspelosti. V konečnom dôsledku je príliš cítiť chcenie vložiť celú aktuálnu podobu BORKNAGAR do pritesného celku. Zvukovo sme sa posunuli tiež len o nejaký rok - materiál by sa možno dočkal priaznivejšieho ohlasu, keby vyšiel po „Epic“.
