Projekt, ktorý nikdy úplne nenaplnil očakávania: už po zapadnutom debute to so zaoceánskou blackmetalovou superskupinou vyzeralo všelijako. Šéf Blake Judd však svoje osobné problémy prekonal (a pretavil do dvojice dosiek domovských NACHTMYSTIUM), a tak sa „Twilight Trinity“, ako samo seba nazýva jadro Judd – W. (známejší ako Wrest z LEVIATHAN) – N. Imperial (o.i. KRIEG), mohla vrátiť.
Na pomery Southern Lord graficky nevýrazná a nepríliš propagovaná doska upútava zoznamom účinkujúcich, ktorí sa tentokrát regrutujú (aj) z končín blackmetalu pomerne vzdialených. Prvou bombou bolo „draftovanie“ Aarona Turnera (ISIS), ktorý však k nahrávke prispel len na diaľku, druhou, o trochu menej prekvapivou Sanford Parker (MINSK) a treťou – pre tých znalejších – excentrický černoch Robert Lowe (LICHENS). Na strane „odpisov“ teda figuruje len Malefic (XASTHUR). Ďalším dôležitým údajom je, že Judd, Parker a Wrest si tento rok vystrihli spoluprácu už na „Addicts: Black Meddle Pt. II“ od NACHTMYSTIUM.
TWILIGHT na „Monument To Time End“ urobili obrovský krok smerom od eponymnej prvotiny („Takto sme mali znieť už na začiatku, ale nemali sme prostriedky“, tvrdí Judd). Turner a predovšetkým Parker, ktorý sa podpísal aj pod zvuk albumu, posunuli skupinu od čistokrvného lo-fi blackmetalu smerom k (post)rocku či sludge metalu ich domovských spolkov. Rozsiahle pasáže skladieb sa nesú na pokojných inštrumentálnych vlnách, pričom jediným spojítkom so základným žánrom, na ktorý sa TWILIGHT stále odvolávajú, je krákavý spev. Tam, kde preberá opraty a kde sa pridá celá kapela, zase znie nahrávka zameniteľne s tvorbou NACHTMYSTIUM (a v divokej „Convulsions In The Wells Of Fever“ je to lepšie, ako NACHTMYSTIUM samotní). No skutočne silných momentov je iba zopár: z osmičky rozsiahlych skladieb vyčnievajú ťažká, temná „Red Fields“ a jej protipól, skočná „The Catastrophe Exhibition“, v ktorých sa všetky vplyvy podarilo pretaviť do skutočne organického celku. Inde sa odlišnosť vkráda vždy s Parkerovými a Turnerovými príspevkami, plnými zefektovaných syntezátorových a ambientných plôch, no bez organického napojenia na blackový základ: tak, ako vo fádnom závere albumu („Negative Signal Omega“).
Nedá sa ubrániť dojmu, že blackmetal nie je ideálny štýl na tvorenie kolaboratívnych superprojektov. Jeho individualizmus podčiarkuje to, že tak, ako je Wrest jediným členom LEVIATHAN či LURKER OF CHALICE, aj Blake Judd vraví, že NACHTMYSTIUM je on sám. O tom, akou silnou osobnosťou je Turner netreba hovoriť – jeho tvorba polarizuje americkú scénu už roky. Najzaujímavejšie na TWILIGHT je to, že sily dokázali spojiť postavy pôvodom z voči sebe často ostro sa vymedzujúcich „scén“ – hardcorovej a blackmetalovej.
„Monument To Time End“ totiž nedrží pokope žiadna idea ani cieľ, len chuť stretnúť sa a zaexperimentovať si vylisovaná do drážok nosiča. Verdikt je podobný, ako v prípade SHRINEBUILDER: pri tak silnej zostave je známka „dobrý“ vždy premárnenou príležitosťou. Na už teraz chystanej trojke TWILIGHT sa však možno objaví Thurston Moore...
