NEUROSIS, AMENRA, UFOMAMMUT - Viedeň, Arena - 19. júla 2011

NEUROSIS, AMENRA, UFOMAMMUT - Viedeň, Arena - 19. júla 2011

NEUROSIS, AMENRA, UFOMAMMUT - Viedeň, Arena - 19. júla 2011

NEUROSIS, AMENRA, UFOMAMMUT - Viedeň, Arena - 19. júla 2011

NEUROSIS sa vo východnej Európe nevyskytujú príliš často. S výnimkou sólových a bočných projektov je zablúdenie kompletnej zostavy do týchto končin vždy tak trochu udalosťou. Avšak nielen preto do Viedne merali cestu ľudia z mnohých okolitých krajín. Napriek trochu hluchému medziobdobiu, nejaký ten rok po vydaní posledného albumu a krátko pre začiatkom nahrávania jeho nasledovníka, boli nezvykle zaľudnené priestory bývalého viedenského bitúnku predzvesťou veľkej udalosti.

Ešte stále čerstvá spomienka a rozpačité dojmy z vystúpenia veteránov SWANS schladia očakávania pred začiatkom setu hlavných hviezd večera. Tie prichádzajú na radu až po vystúpení duchovne spriaznených UFOMAMMUT, prezentujúcich sa tu v krátkom čase už tretíkrát po sebe s nie príliš obmieňaným repertoárom. Belgickí AMENRA mi vždy splývali v záplave podobných kapiel a tak počas ich vystúpenia absolvujem na najbližšie dve hodiny posledné nádychy čerstvého vzduchu.

NEUROSIS

„Keď stojím na pódiu, nechcem myslieť na ľudí, čo sa na mňa pozerajú. Chcem byť mysľou niekde úplne mimo. Sústredím sa len na seba a na hudbu. Nezaujíma ma interakcia s publikom, nezávisíme od jeho energie,“ vysvetľoval nám nedávno Steve Von Till v exkluzívnom rozhovore. Presne v tomto duchu sa nesie celý koncert. Bez pozdravov, bez ďakovania, s navretými žilami v napätých tvárach a pohľadmi uprenými kdesi inam valcujú NEUROSIS kusmi zvuku masu ľudí natlačenú pred pódiom.

Hudobný očistec je stupňovaný od nečakaného úvodu v podobe kultovej „Locust Star“ až po záverečnú povinnosť „Through Silver In Blood“ so zbesilým mlátením do bicích, prekladaným bubienky ničiacimi hlukovými efektmi. Medzi nimi odznejú s dych berúcim nasadením odkrvácané čísla z „Times Of Grace“ i očakávané a nemenej naliehavé skladby z posledného albumu.

„I had a vision last night, my god was glowing
There was another bridge on fire
And the last wrecks were counted
The sky opened and the blood flowed“

Odspievanie úvodných veršov z „A Season In The Sky“ publikom sa ukázalo byť jediným a posledným pokusom prelomiť izolovanú zovretosť na pódiu. Táto pomalá skladba zároveň intenzitou podania prekonávala niektoré z ostatných svižnejších kúskov.

Nečakaným spestrením sa stávajú dve ukážky z chystaného, zatiaľ bezmenného albumu. Kým „Given To The Rising“ znamenal výraznejšie pritvrdenie, dve ťažké a pomalšie plynúce novinky akoby predstavovali návrat do čias „A Sun That Never Sets“ alebo „The Eye Of Every Storm“. Podstatné je, že boli rovnako skutočné a uveriteľné ako ostatné odohrané skladby.

Takmer dve hodiny trvajúci koncert ubieha napriek dusnej atmosfére a neustále rastúcej hlasitosti rýchlo, za nepoľavujúceho nasadenia z pódia. Ani na chvíľu necítiť náznak povinnosti a rutiny. Nie, títo v páni ten večer neprišli do práce.

Na svoj prvý koncert NEUROSIS som z rôznych dôvodov musel čakať mnoho rokov. Oplatilo sa.

Foto: ilustračné

 1

Radicalcut

Další informace

Jiné pohledy

Pamätám si, ako nám vtedy Steve Von Till vysvetľoval, že sa v kapele naučili nebyť pod kontrolou, vypnúť mozgy a hrať iba srdcom. Mal som pocit, že počúvam rozprávanie starého otca, ktorému je na tvári vidieť okrem prirodzenej autority aj množstvo vecí, čo za tie roky prežil.

A skutočne: NEUROSIS do toho vložili ešte viac ako pri predošlom stretnutí. V ich koncerte bolo ale badateľných aj veľa nazbieraných skúseností. Ambientné predely medzi skladbami nehrali pridlho ani prikrátko, aby nerozrušili atmosféru a poslúžili ako tmel medzi emocionálne aj hudobne rozdielnymi skladbami. Intímna balada „A Season In The Sky“ zase prišla presne vo chvíli, kedy sa už žiadalo zvoľniť a bola možno najelektrizujúcejším momentom večera. A aj vďaka pomaly rastúcej intenzite zvuku NEUROSIS nestrácali náboj ani na okamih, pričom zvukové experimenty nielen v kultovej „Through Silver In Blood“ iba potvrdili nepredstieraný cit pre detail.

Predskakujúci AMENRA oproti tomu vyzneli strojene a jednoducho, nehovoriac o automatickej charizme dvojice Von Till – Kelly a jej schopnosti navodiť zimomriavky hneď prvým gitarovým riffom, ktorej sa Belgičania hádam aj „objektívne“ nemohli rovnať – či už pre nižší vek, renomé alebo rozpačité vystupovanie. Nebol to zlý set, no zatiaľ čo AMENRA mi utkvie v pamäti len kvôli vokalistovi otočenému chrbtom k publiku, NEUROSIS predkladali oveľa viac neprvoplánových podnetov. Z pohľadu diváka sa zdalo byť jasné, kto viac chce, a kto viac hrá podľa toho, čo cíti.

Od našich obľúbených kapiel akosi samozrejme očakávame, že nechajú zaznieť presne tie skladby, pre ktoré ich máme radi, v presne tej podobe, ktorú máme radi. Nie je to práve najlepší konzumný zvyk. O to viac sa ukazuje byť výnimočný spôsob, akým dokážu NEUROSIS predať playlist postavený na kompromise a intuícii, neskrývane ovplyvnenej vlastným egocentrizmom.

Starí vlci predviedli vynikajúci koncert.

(Škoda, že zážitok z neho pokazilo niektorým návštevníkom klasicky arogantné rakúske publikum. To už ale prekecalo aj oveľa drahšie, tichšie a vzácnejšie vystúpenia.)
Klypso | 21. července 2011