Na prvé vypočutie je novinka FEAR FACTORY skôr sklamaním. Hudobne i zvukovo sa až nezdravo podobá na dva roky starý „Mechanize“, žiadna zo skladieb nie je vyložene hitová a všetky sú si navzájom podobné a nevybočujú z klasickej mustry, ktorou sa skupina riadi už od polovice deväťdesiatych rokov. Zdanie však v prípade „The Industrialist“ mierne klame, čo by možno ani nikto nečakal.
História sa opakuje
Dalo by sa povedať, že dnes sa FEAR FACTORY nachádzajú v podobnej situácii, v akej sa ocitli v roku 2005. Majú za sebou podarený „comebackový“ album v zmenenej zostave a práve do sveta vypúšťajú novú nahrávku, ktorá má ich postavenie potvrdiť. Na rozdiel od s alternatívnym rockom a metalom experimentujúceho „Transgression“ stavila aktuálna nahrávka na osvedčené postupy.
Ak by „The Industrialist“ vyšiel niekedy v roku 1996, kritici by ho označili za pokračovanie úspešného modelu z „Demanufacture“. Strojové a kopákmi podkuté riffy tvoria kostru skladieb, hardcorovo-metalový expresívny vokál v slohách sa strieda s čistým spevom v refrénoch, melódie dokresľujú industriálne klávesy. Skrátka to, čo bolo pred takmer dvadsiatimi rokmi úžasne moderné, je dnes už 90‘s retro, ktoré nikoho neprekvapí. To však neznamená, že to už nemusí byť zábava.
Automat ubral na dravosti
Je skutočne zaujímavé počúvať prvý album FEAR FACTORY, na ktorom hudobníci otvorene priznávajú, že bicie sú naprogramované. Keď si ich však porovnáte s „Mechanize", rozdiel je badateľný. Veľká škoda je teda v odchode bubeníckeho mága Gena Hoglana, ktorý je známy svojim odporom voči naprogramovaným bicím. Vo februári, teda mesiac pred Hoglanom, skupinu opustil aj basgitarista Byron Stroud. Nahrávania sa tak zúčastnili len Dino Cazares, Burton C. Bell a dlhoročný klávesák a producent Rhys Fulber, ktorý sa skladateľsky podpísal aj pod väčšinu skladieb.
Príprava na reunion?
Čiernym koňom nahrávky je štvorka „God Eater“, kde si ústredný nervný motív prehadzujú klávesy, gitara a djentové pasáže sa striedajú s 80’s industriálom ála MINISTRY v slohách. „Virus Of Faith“ pripomenie nostalgickou atmosférou album „Obsolete“. Škoda, že Cazares nepridal napríklad opäť nejaké gitarové sólo, ktoré príjemne ozvláštnilo „Fear Campaign“ z minulej dosky.
Vytknúť sa „The Industrialist“ dá stávka na istotu, záverečná a celkom nudná mantra „Human Augmentation“, a tiež to, že koncept obalu je už po štvrtýkrát taký istý, len tie dve F-ká sú zakomponované trošku rafinovanejšie ako pri „Mechanize.“ Každopádne si FEAR FACTORY pripravili dokonalú pôdu pre reunion najznámejšej zostavy. Nechajme sa „prekvapiť“.
