S vznikom v roku 1989 možno BLOCKHEADS z francúzskeho Lotrinska bez väčších pochybností považovať za prežívajúcich grindcoreových dinosaurov, pamätajúcich samotné začiatky tejto scény, ktoré ich pred plus – mínus 24 rokmi inšpirovali k tomu, aby sa pustili do nejakého vlastného rachotu.
Ide o v extrémnom undergrounde známu, uznávanú a rešpektovanú bandu, ktorú sme mohli vidieť aj v našich končinách, napríklad na Obscene Extreme. Ich koncertné nasadenie i hudba sa stretávajú so skôr nadšenými ohlasmi.
A napriek predvedenej kvalite im to trvalo štyri dlhohrajúce albumy a viac ako dve desaťročia, kým sa cez tlačenicu presekali k Relapse Records. Tí, aj napriek tomu, že svoje portfólio skupín a žánrov dosť rozšírili, stále majú povesť zásadnej grindcoreovej (deathmetalovej etc.) svätyne.
Rozhodne právom, pretože pri výbere skupín majú šťastie na to najlepšie, čo v prípade francúzskej štvorice dokonale potvrdili. BLOCKHEADS hrajú v zásade kryštalicky čistý grind core – občasné metalové či crustové oživenia dnes viac – menej v žánri patria do výbavy.
A hrajú ho v duchu čias, kedy tento žáner riadne udrel päsťou do stola i do lebiek poslucháčov a priniesol svoj názor na svet i na to, ako má hudba, ktorá ho popisuje, vyzerať. Už pohľad na počet skladieb príjemne pripomenie hádam aj časy albumov ako „Scum“ alebo „From Enslavement To Obliteration“, rovnako ako ich názvy.
Dnes si možno po povrchu kĺžuci fanúšik pod pojmom grind core vybaví v prvom rade gore záležitosti, nebolo to tak však vždy. „Society, ecology, primitive tribes“, to sú témy BLOCKHEADS, ktoré aj v grindovom praveku patrili k tým zásadným.
Hudobne je týchto dvadsaťpäť väčšinou rezačiek – akurát záverečná, vyše sedemminútová „Trail Of The Dead“ je drviacim buldozérom, či valiacim sa bahnom na hranici sludge a industriálneho metalu - grind corom klasického strihu. Krátke, úderné, agresívne skladby, väčšinou od jednej do dvoch minút. Ostré, rinčiace gitary (prvé sekundy albumu mi dokonca pripomenuli starý TÖRR), basa, zvukom pripomínajúca drvičku kameňov, vpred uháňajúce bicie, ktoré v prvom rade crustovo cválajú (podfarbené typickou „sirénou“ druhej gitarovej stopy) a grindovo klepú.
A textové posolstvá prináša niekoľko polôh hlbšieho revu s nejakou tou vrieskanou alebo hulákanou podporou v druhom slede. Spieva celá kapela a živosť i agresivita vyznenia je tým zaručená. Celkovo je hudba BLOCKHEADS divoká, živelná, úderná a chytľavá. V kontexte súčasnej scény patria BLOCKHEADS kdesi tam, kde to podobne drvia NAPALM DEATH, PHOBIA, ROTTEN SOUND, NASUM a ďalší matadori, ktorým sa v pohode kvalitatívne vyrovnajú. Pokiaľ ide o grind core, nový rok sa začal veľmi sľubne.
