Japonsko, to nie sú len grind a noise extrémy či bizarnosti, prípadne často veľmi slušný death a iný metal, niekoľko nadšencov sa tam úspešne venuje aj tomu typu rockového extrémizmu, ktorý si kvôli tempu väzy fakt nevylomí.
Presne toto je prípad tokijských COFFINS, fungujúcich od roku 1996. Pri pohľade na počet položiek v diskografii by ste ich tipovali skôr na nejaký grindový nárez typu AGATHOCLES, ktorý sa snaží pustiť do sveta čo najviac nahrávok bez ohľadu na zvukovú, občas aj hudobnú kvalitu.
Alebo by to mohol byť nejaký divný patrón z okraja blackmetalovej scény, chrliaci desiatky blbostí, sú aj také prípady.
Ale ak si kapela ako názov vezme futrály, drevené fraky či pyžamá, drevené pirohy s mäsom, skrátka rakvy, je to isté zvestovanie toho, že zrejme pôjde o niečo pochmúrnejšieho a tempovo rozvážnejšieho.
O to viac však zarazí rozsah diskografie, dlhohrajúce albumy majú COFFINS zatiaľ iba štyri, ale to kvantum splitov a EP už predsa len nastoľuje otázku, či je pri takomto chrlení skladieb možné udržať zodpovedajúcu úroveň kreativity. Ak sa nemýlim, o COFFINS som doteraz tuším okrem ich názvu oveľa viac nevedel, s predošlou tvorbou novinku teda nemám ako porovnať, ale postarali sa o ňu Relapse, a tí ešte stále majú nos aj na extrémny metal, s ktorým si kedysi urobili meno.
Nebude to asi len tým, že súčasná doba praje deathmetalovému old schoolu o dosť viac než je to zdravé, keďže najlepšie ho aj tak hrajú bandy, ktoré s ním začali, aj to nie všetky, nie každý je ASPHYX, ktorým ide karta aj po štvrťstoročí. Tie nové „old schooly“, mastiace starú Škandináviu, Floridu, Britániu, Holandsko a podobne, tam na jednu dobrú vec pripadne desať plagiátorov, ktorým to ani neveríte. Ale nie o tom som chcel.
COFFINS hrajú starodávny hrubý, drvivý, pochmúrny death/doom metal, až taký staroškolský, že poslucháč klasického old schoolu si môže pripadať ako archeológ, ktorý na pohrebisku z doby bronzovej z ničoho nič vykope neandertálca. Skrátka tu máme hudbu, proti ktorej aj BOLT THROWER či ASPHYX znejú skoro až moderne.
Aktuálna štvrtá dlhohrajúca vec rakvárov má čosi vyše trištvrte hodiny a je na nej deväť skladieb. Hudobne vychádzajú z podzemného (death) a doom metalu 80. rokov, „najmodernejšie“ úseky možno datovať snáď do veľmi raných deväťdesiatok, novšieho tu nenájdete nič. Kompozície sa valia a hrnú, občas klusajú v rozvážnych pomalších a stredných tempách, s častými vstupmi rezkých, nekompromisných a energických rýchlejších pasáží.
Hudba je zahalená do surového, rezavého gitarového zvuku, o čosi hlbšieho od Sunlightu, možno kdesi medzi starými AUTOPSY a GRAVE, ktorým sa COFFINS v nejednom momente podobajú. Do atmosféry plesne a rozkladu rinčia činely a growluje hlboký, dôrazne frázujúci deathmetalový vokál, výborne stmeľujúci mix hudobných vplyvov od VENOM, HELLHAMMER a CELTIC FROST cez prvotiny NECROPHAGIA, GRAVE, BOLT THROWER a CATHEDRAL, okorenený trochou temnometalového praveku z čias BLACK SABBATH.
V mnohých riffoch a melódiách počuť, že Japoncom nie je cudzí ani drsný crust a špinavý punk typu DISCHARGE, a celkovo sa im maľovanie obrazov zla, smrti, rúhania, mučenia a podobných hrôz pomocou palety z archaických, nie len extrémne metalových farieb darí výborne. Pre milovníkov moderny toto zrejme nebude, ale ak chce niekto autentickú atmosféru starého „zlometalu“, je na správnej adrese. Obzvlášť veľkou hitovkou je záverečná „Tormentopia“, to je hotový manifest hororového metalového bahna.
