DREAM THEATER - Dream Theater

DREAM THEATER - Dream Theater

DREAM THEATER - Dream Theater

DREAM THEATER - Dream Theater

DREAM THEATER znejú v roku 2013 predovšetkým ako DREAM THEATER. Zdanlivo nezmyselná veta nadobúda pri počúvaní novinky „Dream Theater“ (sic!) úplne logické kontúry. A je to veru radostné počúvanie. Keď mi minulý týždeň v telefonickom rozhovore James LaBrie spomínal, že v kapele vládne priateľstvo a dobrá nálada ako snáď nikdy predtým, veril som mu každé slovo. Z ich hudby to jednoducho srší na všetky strany.

Viac než dvadsať rokov po prelomovej doske „Images And Words“ a desať po temnom metalovom opuse „Train Of Thought“ je kapela opäť raz na zaujímavej kariérnej križovatke. DREAM THEATER sympatickým spôsobom zoraďujú šíky a pripravujú celú bojovú mašinériu pred ďalšími koncertnými ťaženiami a profesionálnymi výzvami. Ich eponymný album je toho veľmi podareným výsledkom.

Na novinke funguje v podstate všetko a DREAM THEATER robia radosť hneď z viacerých uhlov pohľadu. Ťažko by ste im vyčítali požiavanie motívov a nápadov od MUSE. Nesnažia sa silou mocou reagovať na mladé tvrdé kapely, hoci zopár podarených šťuchnutí od nich obdrží aj djentové pnutie. Naozaj platí, že DREAM THEATER hrajú ako staré dobré Divadlo snov z prvej polovice deväťdesiatych rokov, čiže tvrdší, metalovejší RUSH – len si vypočujte skladbu „The Looking Glass“, mladšieho, zurvalého brata nežnej krásky „Limelight“ z bájnej dosky „Moving Pictures“.

DREAM THEATER

Hoci DREAM THEATER celý album otvárajú i uzatvárajú ponáškami na filmový soundtrack a využívajú pri tom aj živé sláčikové nástroje, ani na chvíľu neskĺznu do gýčovej, presladenej polohy. Potešiteľná je tiež skutočnosť, že sa akýmsi zázrakom podarilo udržať v prijateľných medziach klávesového mága Jordana Rudessa, ktorého majstrovstvo na posledných albumoch občas pichalo v ušiach. Na albume „Dream Theater“ znie všetko tak akosi primerane, príjemne uhladene a pritom stále zaujímavo a vzrušujúco.

Prvý singel „The Enemy Inside“ je podarenou výpoveďou o samovraždách amerických vojnových veteránov, celkom zaslúžene sa mu dostáva veľkej pozornosti. Najsilnejšie momenty albumu však prichádzajú so skladbou „The Bigger Picture“. Refrén monumentálnych rozmerov v štýle „Pull Me Under“, gitarové sólo, ktoré obstojí aj pri porovnaní s kúzlením v takej „Surrounded“, a najmä parádny uvoľnený LaBrieho vokál. Vskutku výrazná chvíľka v tvorbe DREAM THEATER.

A veľké veci sa dejú aj ďalej, album si po celý čas udržiava vysoko nastavenú latku. DREAM THEATER ako vždy miešajú to najlepšie z dokonalého inštrumentálneho prevedenia a silných aranžérskych nápadov. Až nečakane optimistická, nadýchaná „Along For The Ride“ (kapela po nej pomenovala aj svoje nastávajúce turné, v rámci ktorého na začiatku budúceho roka zavítajú do Viedne i Prahy) funguje ako skvelá predohra pred viac ako dvadsaťminútovým epickým záverom v podobe „Illumination Theory“.

DREAM THEATER dokonalým spôsobom využili výnimočne dobrú chémiu uprostred kapely. Druhý album, na ktorom sa predstavil výborný Mike Mangini za bicími už ako naozaj plnohodnotná súčasť legendárnej formácie, je ľahučkou, bezproblémovou a radostnou jazdou skutočných pánov muzikantov.

 190

Rudi

Verdikt

Druhý album, na ktorom sa predstavil výborný Mike Mangini za bicími už ako naozaj plnohodnotná súčasť legendárnej formácie, je ľahučkou, bezproblémovou a radostnou jazdou skutočných pánov muzikantov.

Hodnocení

Autor
9 / 10
Redakce
8 / 10
Čtenáři
7,9 / 10

Další informace

Stopáž: 68:01

Produkce: John Petrucci
Studio: Cove City Sound Studios

www.dreamtheater.net

Sestava

Skladby

  1. False Awakening Suite
  2. The Enemy Inside
  3. The Looking Glass
  4. Enigma Machine
  5. The Bigger Picture
  6. Behind The Veil
  7. Surrender To Reason
  8. Along For The Ride
  9. Illumination Theory

Diskografie

The Astonishing (2016)
Dream Theater (2013)
A Dramatic Turn Of Events (2011)
Black Clouds & Silver Linings (2009)
Systematic Chaos (2007)
Score: 20th Anniversary World Tour Live with the Octavarium Orchestra (2006)
Octavarium (2005)
Live At Budokan (2004)
Train Of Thought (2003)
Six Degrees Of Inner Turbulence (2002)
Live Scenes From New York (2001)
Through Her Eyes (EP) (2000)
Scenes From A Memory (1999)
Once In A LiveTime (1998)
Falling Into Infinity (1997)
Hollow Years (EP) (1997)
A Change of Seasons (1995)
Awake (1994)
The Silent Man (EP) (1994)
Lie (EP) (1994)
Live At Maquee (1993)
Another Day(EP) (1992)
Images And Words (1992)
When Dreams And Day Unite (1989)

Jiné pohledy

8 / 10
K závěru, že nová deska DREAM THEATER nepřináší zcela nic nového dojde po svých cestách, dříve či později, valná jejich většina fans, akorát tento současný stav každý ocení bodově jinak.

Položme si tedy otázku, zda-li má smysl aby dále pokračovali tímto směrem nebo ne?

Osobně mě bych byl určitě proto aby pokračovali.

Nevadí mi takovýhle druh stagnace, přestože progrese nijak nezavrhuji, naopak, ale na rovinu poraďme jim kam se hnout co změnit.

Těžko jim budeme vysvětlovat, že musí udělat koncepční epické album s nádechem orientu. To by se zrovna líbilo mě.

Moment změny musí vycítit právě oni sami, tak aby v tom pořád byl jejich ksicht a odhodlání. A mají to hoši Newyorští hodně těžké, protože za ty léta čerpali inspiraci u všech dostupných čertů viz. teď třeba ty v recenzi správně odposlouchané a do uší bijící RUSH.

Co je však mnohem důležitější, že si tohle album s odstupem času pořád užívám stejně a chci ho poslouchat, i kvůli tomu, že odkrývá další a další nové tváře.

A pokud by měla být i následující deska v podobném rozmaru, tak se určitě rozčilovat nebudu.
Subeer | 12. ledna 2014